Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-155-2012.pdf
PDF · 88.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3P/155/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa matky V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., E. č. XX/XD, štátnej občianky SR, a otca Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., Q. K. č. XXXX/XX, štátneho občana SR, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 22.11.2012 podanom na tunajšom súde dňa 23.11.2012 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd znížil jej vyživovaciu povinnosť k maloletej M. zo sumy 50,- € mesačne na sumu 30,- mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu upravený rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č. k. 4P/14/2012
- 38. V. M. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a ona bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- € mesačne s účinnosťou od 01.03.2012. Zároveň súd upravil styk matky s maloletou M.. Matka maloletej v návrhu na začatie konania poukazovala na to, že dňa 16.06.2012 uzavrela manželstvo s Q. V., s ktorým má maloletá M. vytvorený kamarátsky vzťah. Matka ďalej uviedla, že toho času je nezamestnaná, vedená ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom. Od štátu nedostáva žiadnu podporu. Poberá len prídavok na maloletého V. a dostáva výživné na maloletého V. od jeho otca vo výške 100,- € mesačne. Vzhľadom na uvedené sa preto chcela dohodnúť s otcom maloletej, že bude platiť maloletej M. len stravu v školskej jedálni a školskú družinu, celkovo teda sumu 30,- € mesačne, nakoľko viac jej nezostane. Zamestnanie si hľadá rôznou formou, ako sa dá. Podľa vyjadrenia matky otcovi maloletej ide len o peniaze, nezaujíma ho, čo potrebuje maloletá M.. Matka ďalej uviedla, že otec odovzdáva maloletú M. na súdom určený styk v ošúchaných, špinavých a krátkych veciach. Otec si chodí privyrábať po pracovnej dobe namiesto toho, aby sa venoval maloletej M.. Aj v SMS - kách sa jej vyhrážal, že jej nedá maloletú M., pokiaľ nebude platiť výživné.
Otec maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť (č.l. 35 spisu).
Kolízny opatrovník odporučil návrh matky zamietnuť v plnom rozsahu s poukazom na písomne podanú správu s tým, že zníženie výživného by nebolo v prospech maloletej a s poukazom na to, že od septembra 2012 maloletá nastúpila do 1. ročníka základnej školy a jej odôvodnené potreby sú vyššie ako doposiaľ (č.l. 35 spisu).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s rodným listom maloletej M., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odboru služieb zamestnanosti a odboru sociálnych vecí a rodiny (č.l. 13, 19, 32), potvrdením o príjme od zamestnávateľa otca maloletej (č.l. 14-17), vyjadrením otca maloletej, potvrdeniami Základnej školy Partizánske, Malinovského ulica (č.l. 24-25), obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/14/2012, a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá M., nar. XX.X.XXXX je dieťa narodené zo vzťahu matky V. S. a otca Q. R.. O maloletú sa do júla 2011 starala matka. Od augusta 2011 žije u otca, ktorý zabezpečuje o ňu starostlivosť. Okresný súd Partizánske rozsudkom, č. k. 4P/14/2012-38 zo dňa 14.03.2012, zveril maloletú M. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 50 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca s účinnosťou od 01.03.2012 a zároveň upravil styk matky s maloletou M. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý druhý kalendárny týždeň v piatok od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod., každý kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Od tejto doby vyživovacia povinnosť matky k maloletej M. upravená nebola.
Maloletá M. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú škôlku, od septembra roku 2012 je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Je zdravá, navštevuje logopedičku.
Otec maloletého dieťaťa pracuje s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 312,07 €. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej M., poberá prídavok na dieťa vo výške 23,10 € mesačne. Spolu s maloletou býva v trojizbovom byte so svojím otcom a bratom. Na úhradu výdavkov spojených s bývaním prispieva sumou 60,- € mesačne. Spláca pôžičku vo výške 60,- € mesačne. Maloletej M. uhrádza poplatok za stravu v školskej jedálni vo výške 25,- € mesačne a poplatok za družinu vo výške 3,60 € mesačne. Ďalšie výdavky otca maloletej sú spojené s nákupom školských pomôcok.
V čase poslednej úpravy výživného pracoval otec maloletej s priemernou čistou mzdou za posledných 6 mesiacov v sume 307,35 €. Bol vlastníkom 1/8 3-izbového bytu, v ktorom spolu s maloletou, jeho otcom a bratom býval. Za byt platili poplatky Správe majetku mesta v sume 110,- €, za elektrinu 19,92 €, inkaso 7,32 €. Brat otca bol zamestnaný u zamestnávateľa Partizánske Building Components - Sk s.r.o., Partizánske s čistou mzdou cca 520,- €, otec otca maloletej bol dôchodca s dôchodkom 494,70 € mesačne.
Matka maloletého dieťaťa je toho času nezamestnaná, od 30.09.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dávku v hmotnej núdzi ani príspevky k dávke nepoberá. Okrem maloletej M. má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi V., ktorý pochádza z jej predchádzajúceho manželstva. Poberá prídavok na dieťa vo výške 23,10 € mesačne. Spolu so svojím súčasným manželom a maloletým V. žije v trojizbovom byte, kde uhrádza nájom vo výške 153,- € mesačne, za elektrickú energiu vo výške 33,- € mesačne a za plyn vo výške 43,- € mesačne. Spláca pôžičku vo výške 50,- € mesačne.
V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletej nezamestnaná. Poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 237,- € a príspevok na 2 deti v sume 45,08 € mesačne. Okrem maloletej M. mala vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému V. S., nar. 24.1.2000. Bývala v 2-izbovom byte patriacom jej matke, kde mala k dispozícii 1 izbu. Na úhradu výdavkov spojených s bývaním prispievala sumou 100,- € mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 prvej vety a ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o rodine“/ dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliada súd aj na starostlivosť o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení jeho výsledkov mal súd za to, že návrh matky na zníženie jej vyživovacej povinnosti k maloletej nebol podaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť matky k maloletej bola naposledy upravená približne pred rokom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výške výživného je preukázanie zmeny pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane účastníka alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zákon o rodine síce nevyžaduje, tak ako Občiansky súdny poriadok /§ 163/, aby išlo o podstatnú zmenu pomerov, avšak súd má za to, že len vtedy môže byť zmena pomerov dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Súd konštatuje, že od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov na strane otca maloletej nedošlo. Došlo však k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase poslednej úpravy výživného navštevovalo materskú škôlku a v súčasnosti je už žiačkou 1. ročníka základnej školy. Na strane matky maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy výživného ako nezamestnaná poberala ešte dávku v nezamestnanosti vo výške 237,- € mesačne; toho času je rovnako nezamestnaná, dávku v nezamestnanosti však už nepoberá. Okruh vyživovacích povinností sa nezmenil ani jednému z rodičov.
Miera, ako rodičia prispievajú na výživu maloletého dieťaťa, závisí od ich schopností, možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na to, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej predovšetkým jej osobnou starostlivosťou o ňu, súd sa pri zisťovaní pomerov zameral predovšetkým na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - matky. Je nepochybné, že matka maloletej sa oproti stavu z času poslednej úpravy výživného nachádza v horšej majetkovej situácii, nakoľko v súčasnosti už nepoberá ani len dávku v nezamestnanosti. Súd však musel prihliadnuť aj na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa. Maloletá XXXXnastúpila v septembri 2012 do 1. ročníka základnej školy. Tento prechod, z materskej na základnú školu, je objektívne spojený so zvýšením výdavkov potrebných na zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletej, a preto by zníženie výživného, napriek zníženiu príjmu matky maloletej, nebolo odôvodnené vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa.
Súd zvážiac všetky uvedené skutočnosti preto návrh matky maloletého dieťaťa ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.