Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/378/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: V. W., XX.XX.XXXX, bytom Ž., S. X, o zaplatenie 233,42 Eur prísl.,

rozhodol:

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 12.10.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 29.10.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 233,42 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúry, ktoré nezaplatil riadne a včas v lehote ich splatnosti.

Spolu s návrhom predložil vystavené faktúry.

Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.

Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 14.03.2013, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporca. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu a odporcu v zmysle

Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to faktúru za obdobie od 01.11.2008-30.11.2008, 01.12.2008-31.12.2008, 01.10.2008-31.10.2008, 01.01.2009-31.01.2009.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodňoval zmluvou o pripojení, na základe čoho boli odporcovi vystavené faktúry za poskytnuté služby.

Navrhovateľ však predložil súdu iba vystavené faktúry. Zmluvu o pripojení, na ktorú sa odvolával bez bližšej špecifikácie, teda nebol zrejmý ani deň vzniku zmluvného vzťahu, nepripojil.

Navrhovateľ ničím nepreukázal vznik zmluvného vzťahu, hoci na predloženie uvádzanej zmluvy o pripojení bol súdom riadne vyzvaný. Ani napriek výzve súdu zo dňa 06.11.2012, ktorú právny zástupca navrhovateľa riadne prevzal dňa 13.11.2012, nereagoval a zmluvu nepredložil.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v

Podľa veta prvá účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

Odporca v danom konaní bol síce nečinný, ale to neznamená, že tvrdenia navrhovateľa sú nepochybne preukázané.

V zmysle súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal iba predloženými listinami, ktoré tvoria obsah spisu, avšak týmito dôkazmi svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal, teda dané listinné dôkazy neviedli k preukázaniu jeho tvrdení. Vystavenie faktúr automaticky neznamená, že skutočne bol s odporcom zmluvný vzťah.

Súd nepovažuje vystavenie faktúr za preukázanie zmluvného vzťahu, a to ani titulom zmluvy o pripojení, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva.

Navrhovateľ ničím nepreukázal vznik zmluvného vzťahu. Nestačí sa iba odvolávať na zmluvu o pripojení uzavretú v zmysle , ktorú však nielen nepredložil, ale ani nijako nekonkretizoval (dátum, predmet,....).

Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol, keďže nebol preukázaný tvrdený stav navrhovateľa, na základe ktorého boli odporcovi vystavené faktúry, keďže nebol preukázaný ani len vznik

zmluvného vzťahu a teda vôbec nebol preukázaný zmluvný vzťah, na základe ktorého boli vystavené faktúry. Samotné vystavenie faktúr bez preukázania zmluvného vzťahu nie je dostatočným dôkazom na jeho preukázanie a predloženie iba faktúr nevedie ku konštatovaniu, že skutočne došlo k vzniku zmluvného vzťahu a že odporca skutočne odoberal služby poskytované navrhovateľom.

Súd zároveň poukazuje na to, že s veľkou pravdepodobnosťou ide o spotrebiteľský vzťah a je zároveň dôležité obdobie vzniku zmluvného vzťahu pre posúdenie ďalších skutočností, ak vôbec k vzniku vzťahu došlo.

Je zrejmé, že boli iba vystavené faktúry, avšak nie je zrejmé, či ich vystavenie bolo opodstatnené.

Opätovne súd poukazuje na to, že aj napriek zákonnej povinnosti navrhovateľa na predloženie a označenie dôkazov, navrhovateľ nepredložil žiadnu zmluvu o pripojení a ani inú listinu preukazujúcu vznik zmluvného vzťahu, hoci bol na jej predloženie súdom výslovne vyzvaný. Dokonca v označených dôkazoch v návrhu označil zmluvu o pripojení, ale bez ďalšej špecifikácie, ako napríklad číslo zmluvy, dátum uzavretia,....

S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na citované zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal vznik zmluvného vzťahu.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov. Navrhovateľ predložil listiny, z ktorých však nevyplývali skutočnosti zakladajúce tento nárok navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 04.03.2013uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti o významných skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a bolo jeho právo zúčastniť sa pojednávania, avšak toto právo z vlastnej vôle nevyužil. Súd nevyhovel žiadosti, pričom súd nie je povinný zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach a predsa navrhovateľ predložil listiny, ktoré považoval za relevantné. Dokonca bol súdom vyzvaný na predloženie relevantných listín preukazujúcich, na základe čoho si uplatňuje žalovanú istinu, teda z akého právneho titulu boli vystavené faktúry. Na túto výzvu nereagoval, hoci bola to jeho povinnosť v zmysle aj bez výzvy súdu.

Súd teda mal za to, že by sa priečilo zásadám súdneho konania, pokiaľ by odročil pojednávanie, keďže navrhovateľ pred pojednávaním v dostatočnom časovom odstupe vedel, ktoré skutočnosti súdu sú sporné vzhľadom na zasielanú výzvu zo dňa 06.11.2012 a napriek tomu nepredložil také listiny a neodstránil v rámci jeho dôkaznej povinnosti sporné skutočnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol úspešný odporca.

Vzhľadom k tomu, že odporca ako úspešný účastník v konaní, si neuplatnil náhradu trov konania, pričom súd nezistil ani žiadny vznik trov na jeho strane, súd mu náhradu trov nepriznal.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).