Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_3P-11-2012.pdf
PDF · 130.04 KB
Case nature
Subarea
3P/11/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti B., C., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, detí rodičov - matka: L. L., bytom v Q., Y. XX, zastúpená: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevský rad 5, Bratislava a otec: I.. D. B., bytom v Q., L. XX, zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát so sídlom Krížna 47, Bratislava o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti B.: C., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obidvaja ich rodičia.
Styk matky s maloletými deťmi sa upravuje nasledovne:
· počas každého kalendárneho týždňa s výnimkou sviatkov a prázdnin v čase od stredy po skončení školského vyučovania, kedy si matka prevezme deti v školskom zariadení do štvrtka do 8,00 hod. nepretržite, kedy ich odovzdá v školskom zariadení.
· v nepárnom kalendárom týždni s výnimkou sviatkov a prázdnin si matka deti prevezme v piatok po skončení školského vyučovania v školskom zariadení, a odovzdá ich v nedeľu v mieste bydliska otca o 17,00 hod.,
Ďalej sa upravuje styk matky s maloletými počas sviatkov a prázdnin nasledovne:
· počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok, v čase od 9,00 hod dňa 1.7. do 18,00 hod dňa 15.7., a v čase od 9,00 hod dňa 1.8. do 18,00 hod dňa 15.8.,
· v čase Vianoc a zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 9,00hod. do 30.12. do 18,00 hod, a v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 9,00hod. do konca zimných školských prázdnin určených vyhláškou MŠSR,
· v čase jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od soboty od 9,00hod. do nasledujúcej nedele do 18,00hod.
· v čase veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od Veľkého piatku od 9,00hod do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 9,00 hod.
Matka si deti prevezme v určenom čase, v mieste bydliska otca s výnimkou prípadov, kedy si deti preberá v školskom zariadení. Otec deti na styk s matkou náležite pripraví.
Matka maloletých detí je povinná platiť výživné na maloletú C., nar. XX.XX.XXXX v sume 180 eur mesačne a na maloletú M., nar. XX.X.XXXX v sume 180 eur mesačne, to všetko do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletých deti, počnúc mesiacom február 2012.
Zročné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 31.3.2013 na maloletú C. B. vo výške 2.220 eur a na maloletú M. B. vo výške 2.220 eur súd povoľuje matke splácať v 100 eur mesačných splátkach na každé z detí, ktoré je povinná platiť spolu s bežným výživným k rukám otca, pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom apríl 2013.
Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.5.2008 č.k. 24C 95/2006- 178 v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom.
Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
Súd návrh matky na nariadenie výchovného opatrenia zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí sa dňa 9.2.2012 obrátil na súd s návrhom na zmenu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C. nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva.. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.6.2008, právoplatným dňa 22.7.2008 bolo jeho manželstvo s matkou maloletých detí rozvedené a konajúci súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, s tým že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obidvaja rodičia. Otec sa zaviazal platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 165,97 Eur mesačne k rukám matky. Styk otca s maloletými bol upravený nasledovne: každý párny týždeň kalendárneho roka od pondelka 9.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 9.00 hod, počas vianočných sviatkov od 24.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 9.00 hod. každý nepárny rok, počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkého piatku od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho po veľkonočnom pondelku od 9.00 hod. každý párny rok, každoročne počas letných prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august a počas jarných prázdnin v čase od pondelka 9.00 hod. do nasledujúceho pondelka 9.00 hod. Po rozvode manželstva rodičov, rodičia plnili dohodu o úprave rodičovských práv a povinností schválenú súdom do júna 2009. zmenu úpravy práv a povinností navrhla matka, ktorá v apríli 2009 navrhla, že aby deti boli v starostlivosti otca, nakoľko sa domnieva, že u otca budú mať stabilnejšie zázemie. Od júna 2009 deti trvale žijú u otca a k matke chodia každý druhý víkend. V mesiaci september 2009 sa otec opýtal matky, či má naďalej záujem na zmenenej úprave práv a povinností, pričom matka trvala na svojom pôvodnom rozhodnutí a uvedená zmena úpravy je teda v praxi realizovaná až doposiaľ, preto sa otec za účelom dosiahnutia právnej formy uvedenej dohody obrátil na súd. Otec ďalej uviedol, že deti žijú v spoločnej domácnosti s ním a jeho partnerkou S. N., ktorá mu so starostlivosťou o deti pomáha.. S matkou sa deti stretávajú každý druhý víkend, kedy deti nie vždy dobre reagujú na stretnutia s matkou z dôvodu, že majú dojem, že matka o ne nemá skutočný záujem. Podľa tvrdení otca uvádzaných v návrhu matka neprejavuje záujem o školské aktivity, nechodí na rodičovské združenia a ani na rôzne aktivity detí, ako sú vystúpenia, krúžky. Matka nebola s deťmi ani pri ich zápise do prvého ročníka ani v prvý školský deň. Výživné matka na maloleté deti matka neplatí, neprispieva deťom ani na pravidelné poplatky a ani jednej dcér neprispela na nákup školských potrieb v súvislosti s ich nástupom do školy.. Otec je názoru, že matku v škole pani učiteľky a vychovávateľky v družine neevidujú. Matka neprejavuje adekvátny záujem ani o zdravotný stav maloletých dcér. Všetky výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou o maloleté znáša výlučne otec. Dcéra M. absolvovala v roku 2012 výber nosných mandlí, pričom matka sa tohto zákroku bo boku maloletej nezúčastnila. Otec prejavil výhrady aj k tráveniu času matky s deťmi, keď podľa jeho tvrdení
matka tento čas nie vždy náležite a osobne využíva. Uviedol, že matka doposiaľ poberá rodinné prídavky na deti a uplatňuje si daňový bonus, prostriedky z týchto príjmov však deťom neposkytuje.
Návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2012 sa otec domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým žiadal na čas do rozhodnutia vo veci samej upraviť styk matky s deťmi s odôvodnením, že matka po začatí konania o návrhu otca na zmenu úpravy začala z vlastnej iniciatívy meniť model starostlivosti o deti zaužívaný od leta 2009 a prejavila záujem, vziať si deti na týždeň opäť k sebe, tak ako tomu bolo do júna 2009. Tento záujem, ktorý prejavila po štyroch rokoch, bol podľa názoru otca účelový a náhla zmena výkonu rodičovskej starostlivosti by pôsobila vo vzťahu k deťom zaťažujúco, deti mohli byť v súvislosti s ňou zmätené, čo má nepriaznivý dopad na ich zdravý vývoj a výchovu.
Súd uznesením zo dňa 31.5.2012, právoplatným dňa 21.6.2012 návrh otca zamietol s odôvodnením, že otec svoje tvrdenia o odôvodnenosti, resp. potreby dočasnej úpravy nepreukázal.
Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu 15.6.2012 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že je pravdou, že v lete 2009 v dôsledku negatívnej životnej situácie a zdravotných problémov požiadala otca maloletých (navrhovateľa), aby do času, kým sa jej zlú životnú situáciu a zdravotné problémy podarí prekonať, dočasne zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti vo väčšom rozsahu, ako bolo určené v rozsudku o rozvode manželstva (presne označený vyššie), s tým, že matka maloletých sa bude s maloletou C. a M. pravidelne intenzívne stretávať. Matka má za to, že otec spolu so svojou priateľkou S. N. uvedenú situáciu matky využil na citovú manipuláciu maloletých dcér a absolútne nepochopiteľné narušenia vzájomných väzieb medzi matkou a dcérami. Matka podľa jej názoru vždy mala a má o svoje dcéry záujem, chce sa aktívne podieľať na ich výchove a ako matka považuje za potrebné, aby mala adekvátny priestor na formovaní ich osobnosti, čo v konečnom dôsledku je aj právom samotných dcér. Otec maloletých detí namiesto toho, aby maloleté dcéry viedol k pozitívnemu a vrúcnemu vzťahu k matke, vytvára matke podľa jej názoru zámerné prekážky v realizácii jej kontaktu s maloletými dcérami. Na margo otcom tvrdených skutočností ohľadom nezáujmu matky o zdravotný stav maloletých dcér uviedla, že tieto namieta, pravdou je podľa jej tvrdenia tá skutočnosť, že otec maloletých detí ju o zdravotných vyšetreniach, či zákrokoch neinformuje, resp. zámerne mení termíny, o ktorých ju potom opomenie informovať. Maloletá C. a M. majú podľa názoru matky právo na to, aby dostali príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (viď rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v veci Hansen vs. Turecko). Matka navrhla návrh otca zamietnuť, prípadne rozhodnúť o zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti v znení rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 24C 95/2006. Matka písomným podaním zo dňa 10.12.2012 sa domáhala nariadenia výchovného opatrenia ukladajúceho rodičom maloletých C. a M. povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte poradensko - psychologických služieb po dobu š mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení výchovného opatrenia. Návrh odôvodnila tým, že uloženie výchovného opatrenia je v záujme maloletých detí, nakoľko komunikácia rodičov maloletých detí je pre otcovu neschopnosť komunikovať s matkou zásadným problémom. Otec podľa matky neakceptuje matku ako rovnocenného rodiča.
Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti matky a otca maloletých detí, právnych zástupcov účastníkov a kolízneho opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, prednesmi právnych zástupcov účastníkov, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletých detí, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do súdneho spisu, zisťoval zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich rodinné pomery, oboznámil sa s potrebami v čase rozhodovania X- ročnej C. a X-ročnej M., prihliadol na úplný obsah súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Maloleté deti B., X - ročná C. a X- ročná M. pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I , č.k. 24C 95/06-178 zo dňa 25.6.2008 rozvedené a o úprave výkonu rodičovských práv bolo rozhodnuté tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril
deti matke, styk otca s maloletými deťmi upravil de facto v rozsahu striedavej starostlivosti a otcovi určil výživné v sume 5000,- Sk na každé z maloletých detí. Od júna 2009 žijú deti v domácnosti s otcom, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú deti. S matkou sa maloleté deti pravidelne stretávajú počas víkendov, v pracovnom týždni sa matka na základe dohody s otcom v súčasnosti stretáva s deťmi vždy v stredu. Maloleté deti trávia čas s matkou aj počas školských prázdnin a sviatkov.
Maloleté deti navštevujú 1. stupeň základnej školy, sú zdravé, zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom, okrem udávaného užívania bežných liekov na liečbu alergie a vitamínových preparátov zistené neboli.
Matka maloletých detí je zamestnaná v spoločnosti Security Education and Consulting s.r.o. , kde jej čistý príjem od júna 2012 predstavuje sumu 285 Eur. Má stredoškolské, pracuje v oblasti administratívy. Matka je zároveň jedinou spoločníčkou v spoločnosti Salsa, s.r.o.. Z daňového priznania právnickej osoby za rok 2011 súd zistil, že spoločnosť vykázala za rok 2011 daňovú stratu 7 881, 96 Eur. Matka býva sama v trojizbovom byte v okrese Bratislava II, ktorý má prenajatý, náklady spojené s bývaním vrátane energii sú podľa udania matky 150 Eur mesačne. Matka platí výživné na maloleté deti od decembra 2012, spolu vo výške 150 Eur na obe deti. Z výsluchu matky súd zistil, že jej osobná spotreba je 100
- 150 Eur mesačne, približne raz za dva mesiace si kupuje ošatenie za cca 50-70 Eur. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy pokrýva matka podľa jej tvrdení zistených výsluchom tak, že sa zadlžuje a pomáhajú jej rodičia. Matka užíva motorové vozidlo značky Mercedes CLS rok výroby 2005, s hodnotou 14 000 Eur, náklady spojené s jeho užívaním znáša podľa vyjadrenia matky spoločnosť Salsa, s.r.o..
Matka uviedla, že si je vedomá, že jej príjem je pod úrovňou min mzdy, preto si aktívne hľadá novú prácu, je evidovaná na internetovom portáli www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>, oslovila so záujmom prácu viaceré spoločnosti, uviedla, že preukázať to však nevie.
Matka uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že ak chce byť s dievčatami viac času potrebuje na to viac finančných prostriedkov, preto si aktívne prácu hľadá (viď zápisnicu č.l. 246).
Pokiaľ ide o majetkové pomery matky súd z výsluchu matky zistil, že v lete 2012 získala príjem 99 tisíc eur z predaja bytu, ktorého bola vlastníčkou.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že matka poberá na deti rodinné prídavky, napriek tomu, že deti sa od júna 2009 nachádzajú v osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti matka uviedla, že tieto prostriedky ukladá na vkladnú knižku založenú v roku 2010.
Otec maloletých je samostatne zárobkovo činnou osobou, podnikateľom. Jeho mesačný príjem je podľa jeho vyjadrení cca 6000 až 7000 Eur. Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi a svojou priateľkou S. N.. Výdavky na maloleté deti otec vyčíslil v sume cca 527 Eur na 1 dieťa (č.l. 146), pričom uviedol, že výdavky na každú z dcér sú vzhľadom na ich podobný vek takmer rovnaké. K výdavkom na maloleté deti, tak ako boli otcom vyčíslené tento uviedol, že ide o bežné výdavky, do ktorých nie sú zahrnuté ním skutočne vynakladané finančné prostriedky zodpovedajúce jeho životnej úrovni, ktorých hradenie od matky maloletých detí nepožaduje, žiada len, aby sa matka riadnou mierou podieľala na vyživovacej povinnosti, pričom namietol, že matka úmyselne znižuje svoj príjem, nakoľko ňou preukazovaný príjem nezodpovedá jej skutočnému životnému štandardu.
Kolízny opatrovník maloletých detí odporučil súdu v časti zmeny úpravy vyhovieť návrhu otca a zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko sa s jeho návrhom s návrhom plne stotožnil, priklonil sa k návrhu, aby deti zastupovali a spravovali ich majetok obaja rodičia. V časti úpravy styku maloletých detí s matkou uviedol, že napriek tomu, že došlo k pochybeniu a výpadku starostlivosti o maloleté deti zo strany matky a matka napriek úprave súdnym rozhodnutím zverenie a styk nevyužívala, malo by byť podľa jeho názoru, cieľom tohto konania by malo byť rekonštruovať vzťah matky s deťmi, preto styk odporúčal súdu upraviť každý druhý víkend od piatka do nedele približne do 18 - tej hodiny,
počas týždňa jedenkrát do týždňa aj s prespaním trebárs v stredu, pričom odporučil, aby si matka deti preberala zo školského zariadenia. Otázku kto a ako bude nosiť veci na vyučovanie na druhý deň je podľa kolízneho opatrovníka potrebné ponechať na komunikáciu rodičov a ich dohodu. Sviatky navrhol upraviť štandardným spôsobom, teda striedanie počas Vianoc, jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov. Jesenné a polročné prázdniny odporučil vzhľadom na ich rozsah neupravovať s odôvodnením, že v podstate, že rodičia musia do takej miery vedieť komunikovať, aby sa na starostlivosti počas zvyčajne jedného, dvoch dní dohodli. V časti určenia výživného sa kolízny opatrovník maloletých detí vyjadril v tom smere, že príjem matky, tak ako ho deklaruje v konaní matka nepovažuje za príjem skutočný, čo vyplynulo aj z výdavkov matky, ku ktorým bola podrobne vyslúchnutá. Podľa názoru kolízneho opatrovníka skutočný príjem matky je niekoľko násobne vyššia a výška výživného 75 Eur na každé dieťa navrhovaná matkou je z pohľadu zástupcu záujmov maloletých detí v konaní absolútne neprijateľná, preto odporučil súdu určiť výživné v sume približne okolo 200 Eur a to na základe záveru, že matka má dostačujúce vzdelanie a schopnosti, aby mohla zarobiť viac, preto sa matka musí snažiť zvýšiť si príjem tak, aby postačoval na dostatočné na krytie potrieb detí. Výchovné opatrenie navrhnuté matkou
Podľa ust. § 24 zákona č. 36/2005, zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Súd sa v rámci rozhodovania o otcom navrhovanej zmene úpravy vysporiadal so zákonnou podmienkou, ktorou je preukázanie zmeny pomerov so záverom, že v prejednávanom prípade došlo od ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým bolo rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava I, rozsudok, č.k. 24C 95/06-178 („rozsudok o rozvode manželstva) k zmene pomerov odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia, nakoľko súd mal za preukázané, že otec od júna 2009 vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo posúdil ako zmenu pomerov oproti úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom nastolenej uvedeným rozhodnutím.
Na základe vykonaného dokazovania posúdil súd návrh otca za dôvodný, pričom prihliadol na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v konaní najavo. V konaní bolo preukázané, že otec maloletých detí vykonáva od vyššie uvedeného času, kedy došlo na základe dohody rodičov k faktickej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností oproti úprave obsiahnutej v rozsudku o rozvode manželstva riadne osobnú starostlivosť o maloleté deti. Plnenie rodičovských povinností z pohľadu riadnej osobnej starostlivosti otca o maloleté deti v konaní matka nenamietala. Zo správy obvodnej pediatričky maloletých detí L.. F. L., vypracovanej na žiadosť súdu vyplynulo, že zdravotnú starostlivosť o maloleté deti v súčasnosti zabezpečuje výlučne otec. Zo správ zo Základnej školy na L. ulici, ktorej sú maloleté C. a M. žiačkami vyplynulo, že o prospech maloletých detí a ich správanie sa otec maloletých detí pravidelne, takmer denne zaujíma, zúčastňuje sa schôdzí ZRŠ, aktivita matky v tomto smere školou uvádzaná nebola.
Matka v konaní namietala, že otec svojim správaním a konaním manipuluje s názormi maloletými deťmi vo vzťahu k nej, popiera úlohu matky a jej rodičovskú rolu v živote maloletých dcér, preto žiadala návrh otca zamietnuť, resp. rozhodnúť o zverení maloletej C. a M. do striedavej osobnej starostlivosti. Za týmto účelom navrhla matka vykonať znalecké dokazovanie. Súd návrh matky vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania ako nadbytočný zamietol, nakoľko súd nemal pochybnosti o predpokladoch a schopností rodičov pre výkon ich rodičovských práv, preto ďalšie dokazovanie nenariadil, a to aj s prihliadnutím na záujem maloletých detí, pre ktoré by znalecké dokazovanie, ktorému by sa museli podrobiť a ktoré podľa názoru súdu nie je nevyhnutné vykonať bolo zaťažujúce.
Súd pri rozhodovaní o otázke zverenia prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil deti zveriť otcovi.
V danom prípade bolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že otec deťom poskytuje stabilné zázemie pre ich všestranný rozvoj, osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva na základe dohody rodičov nepretržite od júna 2009, jeho návrh korešponduje s faktickým stavom úpravy výkonu rodičovských práv, preto mu súd v otázke zverenia vyhovel.
Súd návrhu matky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom na závery vykonaného dokazovania nevyhovel, jednak s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka, no najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že v pôvodnom rozhodnutí o rozvode manželstva bola takáto úprava de facto nastolená, napriek tomu však rodičia na návrh matky od striedavej starostlivosti ustúpili, preto s ohľadom na záujem maloletých detí, ktoré majú v súčasnosti vytvorené stabilné výchovné prostredie pre svoj všestranný rozvoj, niet preto dôvodu opätovne meniť ich výchovné prostredie.
O styku matky s maloletými deťmi rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine a styk matky s maloletými upravil tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V uvedenej súvislosti je potrebné uviesť, že styk matky s deťmi súd upravil v rozsahu umožňujúcom matke maloletých detí rovnocenne sa podieľať na formovaní ich osobností a budovaní pevného vzťahu a rodičovského puta.
Matka tiež namietala výsluch maloletých detí vykonaný súdom dňa 5.10.2012 za prítomnosti kolízneho opatrovníka maloletých detí s odôvodnením, že tento bol vykonaný súčasne s oboma deťmi. Na tomto mieste súd uvádza, že napriek tomu, že výsluch maloletých detí bol vykonaný riadne, primerane ich veku a osobnej vyspelosti a spoločne bol vykonaný z dôvodu poskytnutia čo najväčšieho komfortu a istoty
a spôsobenia čo najmenšej záťaže na maloleté deti súd na výsledok výsluchu v konaní neprihliadol, nakoľko ostatné vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Aj v súvislosti s rozhodovaním o výživnom sa vysporiadal súd v prvom rade s otázkou zmeny pomerov, pričom dospel k záveru, že v prejednávanej veci k zmene pomerov od určenia výživného na maloleté deti ostatným rozhodnutím došlo bez akýchkoľvek pochybností, nakoľko ostatné rozhodnutie vychádzalo zo stavu, kedy deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a povinnosť platiť výživné bola určená otcovi maloletých detí. Od tohto času došlo v súvislosti so skutočnosťou, že od júna 2009 vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti otec k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. Zmenu pomerov odôvodňujú aj‚ ďalšie preukázané skutočnosti a to nástup maloletých detí do školy, s tým spojený rast výdavkov na výchovu a starostlivosť, ako aj rast životných nákladov súvisiaci s objektívnym rastom cien od času ostatného rozhodnutia. V danom prípade je však nevyhnutnosť zmeny rozhodnutia o výživnom určenom v rozsudku o rozvode manželstva daná predovšetkým tou skutočnosťou, že súd týmto rozhodnutím rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a maloleté deti zveril otcovi.
V rámci rozhodovania o výške výživného pre maloleté deti, súd vychádzal jednak z preukázaných výdavkov na maloleté deti, ich odôvodnených potrieb, veku zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že otec zabezpečuje o maloleté deti osobnú starostlivosť.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletých detí riadne svoje skutočné príjmy nepreukázala, nakoľko tieto nezodpovedajú jej životnej úrovni. Súd mal zo samotného výsluchu matky za zistené, že životná úroveň matky je nepomerne vyššia ako životná úroveň zodpovedajúca preukazovaným príjmom. Matka užíva vozidlo zn. Mercedes, čo je značka všeobecne radená medzi luxusné značky. Navyše v konaní bolo preukázané, že matka v lete roku 2012 odpredala byt v jej výlučnom vlastníctve, predajom ktorého získala sumu 99 000,- Eur, preto súd berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj majetkové a zárobkové pomery dospel aj s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k záveru, že schopnosti a možnosti matky jej umožňujú platiť výživné v určenej výške, tj 180 Eur mesačne na každú z maloletých dcér. Navyše ako vyplynulo z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny matka maloletých detí od ich narodenia poberá rodinné prídavky na maloleté deti. V konaní bolo tiež preukázané, že matka maloletých detí platí výživné na maloleté deti od mesiaca december 2012 spolu v sume 150 Eur.
Úvaha súdu, ktorou sa pri určovaní výšky výživného riadil zodpovedá zákonnej požiadavke určovania výživného spočívajúcej okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj podklady odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že výživné určené súdom je primerané, ako odôvodneným potrebám maloletých detí, tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že matka iné vyživovacie povinnosti nemá.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu otca a určil výživné na C. v sume 180 Eur mesačne a v sume 180 Eur mesačne na maloletú M., počnúc od februára 2012 (od podania návrhu).. Zročné výživné za
obdobie od 1.2.2012 do 31.3.2013 na maloletú C. vo výške 2 220 Eur a M. vo výške 2 220 Eur (t.j. 14 mesiacov x 150 Eur - 300,- Eur, ktoré matka zaplatila za uvedené obdobie na každú maloletú osobitne), súd povolil matke splatiť v 100 Eur po sebe nasledujúcich mesačných splátkach na každé z detí, ktoré je matka povinná platiť spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom apríl 2013.
.
Súd zamietol návrh matky, resp. jej právnej zástupkyne na dokazovanie výsluchom svedkov S. N., Q. L. a L. L., navrhnutí za účelom preukázania skutočného príjmu otca. Súd zamietol tiež návrh na výsluch otca matky dieťaťa navrhnutý právnym zástupcom otca za účelom riešenia otázky ohľadom zabezpečenia inej formy bývania pre maloletého a jeho matku, v oboch prípadoch s odôvodnením, že z dôvodu, že ide o osoby majúce blízky príbuzenský vzťah, resp. pomer k účastníkom, skutočnosti získané ich výsluchom nemôžu byť hodnoverným podkladom pre rozhodnutie súdu, navyše ich súd posúdil vzhľadom na závery vykonaného dokazovania za nadbytočné.
Podľa ust. § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Súd nevyhovel návrhu matky na nariadenie výchovného opatrenia, povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, a dosiahnutia akceptácie rodičovskej role matky, s ktorým má otec podľa názoru matky zásadný problém. Súd na základe skutkového stavu zisteného v konaní dospel k záveru, že návrh matky je nedôvodný, nakoľko v konaní nepreukázala potrebu nariadenia výchovného opatrenia. Pri rozhodovaní o uvedenej otázke prihliadol tiež na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil súdu návrh matky zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci