Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-251-2012.pdf
PDF · 111.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/489/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 proti žalovanej Y. J., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej v V.Ý. I.Ľ.Š. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Y.. Y. F., zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, o zaplatenie sumy 117,67 eur
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 117,68 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 8.3.2012 doručenou tunajšiemu súdu 12.3.2012 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 117,68 eur na tom skutkovom základe, že žalovaná si za obdobie od 12.7.2005 do 27.7.2011 uplatnila vyňatie z povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a dlhodobo sa zdržiava v cudzine, kde je zdravotné poistená, zákonnú oznamovaciu povinnosť si žalovaná voči žalovanej splnila oneskorene, až 27.7.2011, čerpala zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky hradenú žalobcom v sume 117,68 eur, hoci na ňu nemala nárok a napriek výzve zo dňa 7.11.2011 žalovanú sumu neuhradila. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 12Ro489/2012-12 zo dňa 30.4.2012 a po doplnení údajov o pobyte žalovanej aj platobný rozkaz č. k. 16C251/2012-27 zo dňa 8.11.2012, oba boli zrušené pre ich nemožnosť doručenia žalovanej, ktorá sa v mieste trvalého bydliska už viac rokov nezdržiava a nie je známy jej terajší pobyt. Z týchto dôvodov, v súlade s ust. § 29 O.s.p. jej súd ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi a takto zistil skutkový stav, Čestným vyhlásením žalovanej zo dňa 27.7.2011 vykonaným v pobočke žalobcu žalovaná potvrdila , že v období od 12.7.2005 doposiaľ je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie - v Írsku. Výpisom z účtu poistenia zdravotnej starostlivosti žalovanej za obdobie od 12.7.2005 do 27.7.2011 bola preukázaná výplata mesačného kapitačného paušálu praktickej lekárske MUDr. Márii Vargovej v celkovej sume 113,44 eur, a dňa 6.6.2006 bola uhradená suma 2,84 eur za predpísaný liek, teda žalobca za zdravotnú starostlivosť žalovanej za obdobie vyňatia z povinného zdravotného poistenia uhradil sumu 116,28 eur. Výzvou na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť zo dňa 7.11.2011 žalobca vyzýval žalovanú na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za uvedené obdobie a na náhradu nákladov v sume 1,40 eur . t. j. sumy 117,68 eur do 15 dní.
Podľa § 3 z. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o z mene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“). Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca,
b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len "členský štát") a
a) je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
b) vykonáva alebo má oprávnenie vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3,
c) je azylant,
d) je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo žiak alebo študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike,
e) je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu,
f) je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky,
g) je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
h) je nezaopatrený rodinný príslušník, ktorý sa poistencovi narodil v inom členskom štáte.
Zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť zamestnávateľa organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.
Miesto alebo zariadenie na výkon činností sa považuje za trvalé podľa odseku 5, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov.
Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá koná v mene zamestnávateľa a sústavne alebo opakovane prerokúva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe plnomocenstva. Fyzická osoba koná v mene zamestnávateľa, ak koná na základe jeho pokynov, pričom zamestnávateľ výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.
Verejne zdravotne poistená nie je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ktorá je zdravotne poistená v cudzine okrem členských štátov a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v Slovenskej republike, činnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, činnosť vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, činnosť člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby alebo činnosť spoločníka s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo člena družstva. Takáto fyzická osoba nemá nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Podľa § 9 citovaného zákona poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak. Poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné ( § 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len "nedoplatok"), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom 1) v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "neodkladná starostlivosť"); to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorý nepodal prihlášku (§ 6 ods. 1 až 4), má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania prihlášky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva"); pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva uhrádza zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov náklady neodkladnej starostlivosti podľa odseku 4 jedenkrát mesačne na základe jej žiadosti. Žiadosť musí mať písomnú formu a musí obsahovať
a) meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná starostlivosť; ak ide o bezdomovca podľa odseku 4, údaje umožňujúce jeho identifikáciu,
b) dátum poskytnutia neodkladnej starostlivosti,
c) výšku úhrady za poskytnutú neodkladnú starostlivosť,
d) údaj o potvrdení žiadosti zdravotnou poisťovňou podľa odseku 6.
Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu
a) za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2,
b) nákladov vzniknutých podľa odseku 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 4.
Podľa § 22 ods. 1,2 citovaného zákona poistenec má právo
a) na výber zdravotnej poisťovne za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 7) a osobitným predpisom,
b) na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10),
c) na informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
d) na poskytnutie neodkladnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
e) vrátenie preplatku na základe ročného zúčtovania poistného ( § 19),
f) podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
g) domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred úradom.
Poistenec je povinný
a) uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky,
b) preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz, aj európsky preukaz pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení v lehote ustanovenej týmto zákonom [§ 7 ods. 7, § 10a ods. 3 a § 23 ods. 1 písm. c)]; ak ide o poistenca, ktorého potvrdená prihláška sa stala predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného predpisu, 53aaa) preukázateľne vrátiť preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz, aj európsky preukaz pri prevode poistného kmeňa v lehote ustanovenej osobitným predpisom, 53aab)
c) plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa § 19,
d) plniť povinnosti podľa § 6 ods. 1,
e) doplatiť poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia,
f) plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6,
g) poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u),
h) dodržiavať pokyny zdravotnej poisťovne súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci verejného zdravotného poistenia zverejnené na internetovej stránke alebo zverejnené iným vhodným spôsobom,
i) preukazovať sa preukazom poistenca alebo európskym preukazom pred každým poskytnutím zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, 11)
j) predložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti 11) pri predpisovaní a výdaji liekov, dietetických potravín alebo zdravotníckych pomôcok podľa osobitného predpisu 53aa) liekovú knižku, ak mu ju zdravotná poisťovňa vydala podľa osobitného predpisu, 53ab)
k) oznámiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53ac) zmenu zdravotnej poisťovne,
l) poskytovať súčinnosť pri kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 23 citovaného zákona poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní
a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu,
b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného,
c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca,
d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r),
e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12).
Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) sa nevzťahujú na zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24. Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r), a to do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Vznik týchto skutočností preukazuje poistenec čestným vyhlásením. Poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2. Skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 je povinný oznámiť za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, ak ďalej nie je ustanovené inak. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu (§ 6 ods. 5) a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2) do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne; ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje podľa § 11 ods. 7 a údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa § 12, do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov. Úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho ( § 5 ods. 1) je povinný oznámiť úradu príslušný úrad poverený vedením matriky do ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy úmrtí. Úrad je povinný úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho oznámiť zdravotným poisťovniam do piatich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, do ôsmich dní odo dňa zmeny.
Zdravotná poisťovňa je povinná oznámiť
a) poistencovi bez zbytočného odkladu dôvod odmietnutia potvrdenia prihlášky ( § 6 ods. 9),
b) úradu do 20. dňa v kalendárnom mesiaci údaje uvedené v § 27 ods. 2 a do 30. novembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa uskutočnilo ročné zúčtovanie, údaje uvedené v § 27a ods. 2,
c) ministerstvu zdravotníctva do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci počet poistencov, za ktorých platí poistné štát (§ 11 ods. 7) okrem poistencov podľa § 11 ods. 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ktorí sú platiteľmi poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2; počet poistencov sa oznamuje k prvému dňu a k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca,
d) ministerstvu zdravotníctva na účely výpočtu indexu rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť (ďalej len "index rizika nákladov") údaje podľa § 28 ods. 4 do 30. júna kalendárneho roka,
e) zrušené od 1.7.2012.
Samostatne zárobkovo činná osoba podáva oznámenie podľa odseku 1 písm. a) a oznámenie zmeny svojho názvu (obchodného mena) podľa odseku 8 na jednotnom kontaktnom mieste, 13aa) ak je to v súvislosti s oznamovaním zmien podľa osobitného zákona a ak oznámenie vykoná v lehote podľa odseku 1. Oznámenie zmeny platiteľa poistného na samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 1 písm. b) splní poistenec na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní oprávnenia na podnikanie.
Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti podľa odseku 1 písm. e) od doručenia potvrdenia o tejto skutočnosti takto:
a) fyzická osoba preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jej telesnej schopnosti, duševnej schopnosti alebo zmyslovej schopnosti rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu 53ba) alebo rozhodnutím príslušného úradu,
b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
Poistenec je povinný preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni obdobie poistenia v cudzine najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine.
Poistenec, ktorý ani na výzvu zdravotnej poisťovne nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí obsahovať poučenie o následkoch nesplnenia oznamovacej povinnosti v lehote podľa prvej vety. O skutočnosti, že poistenec sa považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, zdravotná poisťovňa poistenca písomne upovedomí. Na doručovanie výzvy a písomného upovedomenia sa vzťahuje § 17b. V písomnom upovedomení zdravotná poisťovňa oznámi poistencovi aj výšku pohľadávky, ktorá v súvislosti s týmto postupom zdravotnej poisťovni vznikla. Pri vyčíslení pohľadávky postupuje zdravotná poisťovňa v súlade s § 20 ods. 4 a 5.
V prípade, že si poistenec dodatočne po zaslaní písomného upovedomenia podľa odseku 13 splní oznamovaciu povinnosť, zodpovedá za škodu, ktorá zdravotnej poisťovni vznikla. Škodou podľa prvej vety sa rozumejú náklady zdravotnej poisťovne súvisiace s uplatnením takto vzniknutej pohľadávky na úrade alebo s vydaním výkazu nedoplatkov, ako aj náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky.
Poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatených právnickou osobou, ktorá vypláca dividendy a nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného, výšku dividend vyplatených v predchádzajúcom kalendárnom roku najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, na tlačive ustanovenom podľa § 19 ods. 23.
Poistenec, ktorý má príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta podľa osobitného predpisu 21) a ktorému vznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného, výšku takýchto príjmov uvedených v daňovom priznaní najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, na tlačive ustanovenom podľa § 19 ods. 23.
Poistenec a platiteľ poistného si môžu oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Na plnenie oznamovacej povinnosti v elektronickej podobe sa nevyžaduje zaručený elektronický podpis.
Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona príslušná zdravotná poisťovňa je povinná
a) zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise,
b) poskytnúť poistencovi na požiadanie informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c) vydať poistencovi európsky preukaz podľa § 10a.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 117,68 eur je v celom rozsahu dôvodný, žalovaná čerpala zdravotnú starostlivosť na území Slovenská hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, hoci už na ňu nemala nárok, úhradou sumy 117,68 eru za zdravotnú starostlivosť žalovanej vznikla žalobcovi škoda, žalovaná je povinná ju nahradiť. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.