Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_SI-5C-34-2022.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
SI-5C/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 909 01 Q., proti žalovanému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Mesto Q., o zaplatenie 785,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 785,75 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2022 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 785,75 eur a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako nájomcom uzatvoril Zmluvu o nájme domu (ďalej len „zmluva“) za účelom bývania. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 29.07.2021 do 31.07.2022, nájomné bolo dohodnuté vo výške 450,- eur mesačne, ktoré sa žalovaný zaviazal uhrádzať vždy mesiac vopred najneskôr posledný pracovný deň pred začiatkom ďalšieho mesiaca. Prílohou nájomnej zmluvy je inventár prenajatého domu, t.j. rozpis zariadenia domu a spotrebičov, ktoré žalobca prenechal žalovanému do užívania po dobu trvania nájmu. Žalovaný neuhradil žalobcovi časť nájomného za mesiac február vo výške 200,- eur. Nájomný vzťah ukončili zmluvné strany dohodou. Žalovaný nezanechal dom v stave, v akom ho prevzal. Žalobca zistil, že po ukončení nájmu sa v dome nenachádza práčka zn. Elektrolux, odstránené boli dve postele vrátane matracov a roštov, jedna posteľ bola zničená, posuvné dvere na vstavanej skrini v spálni boli sčasti znefunkčnené, stratil sa nový splachovač na WC, poškodené boli vchodové dvere a nábytok vo vstupnej chodbe ohryzením od psa žalovaného. Predmet nájmu bol žalovaným zanechaný značne znečistený a poškodený do takej miery, že to nemožno považovať za bežné opotrebenie spojené s užívaním veci. Žalobca vyčíslil škodu na zariadení na 200,- eur, odcudzením a zničením postelí, matracov a roštov vznikla žalobcovi škoda vo výške 385,75 eur. Žalovaný poškodené veci neopravil, škodu nenahradil, odnesené veci nevrátil
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie má vykázané riadne a včas, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s komunikáciou SMS správ (č.l. 5-7), Zmluvou o nájme ( č.l. 8-10), faktúrou ( č.l. 11 ), dokladom o platbe (č.l. 13), objednávkou ( č.l. 14), záznamom o platbách nájmu (č.l. 15), fotodokumentáciou (č.l. 16/18) a ostatným spisovým materiálom. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu na rodinný dom v radovej zástavbe, ktorého je vlastníkom, dohodli si nájomné vo výške 450,- eur mesačne, v ktorom boli zahrnuté všetky poplatky spojené s užívaním domu. Nájom skončil 31.07.2022, nájomné bolo uhrádzané, žalovaný nájomné za posledné dva mesiace neuhradil. Dom bol prenajímaný tak, že tento bol zariadený a zo strany žalovaného počas nájmu došlo k poškodeniu vecí, ktoré slúžili na užívanie domu. Boli poškodené tri nové postele, ktoré som do domu zakúpil. Pri ukončení nájmu dve z týchto postelí z domu zmizli a jedna posteľ bola rozsekaná zničená pred domom. Na dome boli poškodené aj iné veci avšak z dôvodu hospodárnosti túto škodu neuplatnil. Žalovaný v SMS potvrdil škodu, ktorú žalobcovi spôsobil, keď uviedol, že postele pri sťahovaní boli z domu zobrané. Žalovaný sa už po tom so žalobcom nestretol a vyhýbal sa stretnutiu.
6. Zo Zmluvy o nájme domu zo dňa 29.07.2021 má súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvný vzťah, predmetom ktorého bol prenájom domu na ulici A. XXXX/X, XXX XX Q.. Doba nájmu bola od 29.07.2021 do 31.07.2022 s výpovednou lehotou 1 mesiac. Nájomné bolo dohodnuté na 450,- eur mesačne.
7. Z faktúry č. 3104274 (č.l. 11) a z príjmového dokladu č. PDQ010204423 (č.l. 12) súd zistil, že žalobca si objednal a následne zaplatil za tri matrace celkom sumu 173,20 eur.
8. Z dokladu o platbe (č.l. 13) a objednávky ( č.l. 14) súd zistil, že žalobca si objednal a následne zaplatil za tri postele a tri rošty celkom sumu 212,55 eur.
9. Zo záznamu o platbách nájmu (č.l. 15) mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil za mesiac február na nájom domu sumu 250,- eur. Za mesiace 8/2021 až 1/2022 mal žalovaný nájom domu uhradený.
10. Z doloženej SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný vedel o svojom dlhu na nájomnom, dlh priznal a rovnako aj o žalobcom uplatňovanej škode na zariadení domu. Žalobca toto v správach nijako nepoprel.
11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
12. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
13. Podľa § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.
14. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
15. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
16. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
17. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
18. Podľa § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.
19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neslní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
23. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
24. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
25. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
26. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
27. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
28. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
29. Predmetom konania je úhrada nájomného v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o nájme domu zo dňa 29.07.2021 a náhrada škody. Žalobca je povinný v tomto spore dôkazmi preukázať, že uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená so žalovaným ako fyzickou osobou a že žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné v sume 200,- eur a náhradu škody na zariadení domu v sume 585,75 eur. Žalovaný je na svoju obranu povinný preukázať, že pohľadávku žalobcu uhradil, resp. že takáto pohľadávka nevznikla.
30. Z vykonaných dôkazov bolo v konaní preukázané že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah týkajúci sa domu na ulici A. XXXX/X v Q. na základe zmluvy o nájme domu s mesačnou úhradou nájmu 450,- eur. Žalovaný nepoprel že by neuhradil časť nájomného za mesiac február 2022 v sume 200,- eur. Taktiež žalovaný nepoprel, že by na zariadení domu nespôsobil poškodenie a odcudzenie časti nábytku, ktorého škodu na zariadení vyčíslil žalobca v sume 200,- eur a škodu na odcudzenom a zničenom nábytku vyčíslil žalobca v sume 385,75 eur. Žalovaný bol počas celého konania nečinný, neprodukoval žiadne dôkazy na svoju obranu. Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 785,75 eur (200,- eur nájomné + 585,75 eur škoda na majetku) titulom neuhradeného nájomného a náhrady škody.
31. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
34. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).