Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-213-2010.pdf
PDF · 105.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/213/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: J.O. I., so sídlom: XX L. G., L..C..X. XXXXPMB XXX, G. O., O., X. L. C., zastúpená B. &. L., U..G..C.., so sídlom: B.. U. XX, X., proti odporcovi: L., U..G..C.., so sídlom: W. X, L., o zaplatenie 1.035,58 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 16.07.2010 sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia sumy vo výške 1.035,58 eura, titulom náhrady škody z dôvodu neplnenia zrážok zo mzdy, a náhrady trov konania.
Svoj návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe zmluvy o prevode pohľadávky, nadobudol pohľadávku voči zamestnancovi odporcu konkrétne voči L. T., ktorá vznikla z titulu neplnenia povinnosti zo zmluvy - revolvingový úver číslo XXXXXXXXXX.
Súčasťou zmluvnej dokumentácie, ktorú zamestnanec odporcu potvrdil pri poskytnutí úveru (pôžičky) svojím podpisom, bola dohoda o zrážkach zo mzdy, respektíve iného obdobného príjmu v súlade s ustanovením § 551 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Predmetná skutočnosť bola zamestnancovi odporcu riadne preukázaná zo strany pôvodného veriteľa.
Navrhovateľ v rámci svojho návrhu poukázal na to, že vyzval odporcu, ako platiteľa mzdy, respektíve iného obdobného príjmu v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení, listom zo dňa 12.03.2008 na výkon zrážok zo mzdy zamestnanca odporcu. Prílohu predmetnej výzvy tvorila okrem iného aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, s ktorou dlžník pre prípad nesplácania pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy výslovne vyjadril svoj súhlas s výkonom zrážok zo mzdy alebo inej opakovanej platby, a to až do úplného splatenia zabezpečenej pohľadávky. Výška mesačnej zrážky zo mzdy bola dohodnutá vo výške 1.200 Sk t. j. 39,83 euro.
Po doručení dohody o zrážkach zo mzdy vznikla odporcovi podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť dohodnuté zrážky zo mzdy dlžníka pravidelne v mesačných intervaloch vykonávať a tieto poukazovať v prospech účtu navrhovateľa (veriteľa). Navrhovateľ upozornil odporcu na vzniknutú povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dodatočne aj prostredníctvom poslednej výzvy na platenie zrážok zo mzdy zo dňa 23.11.2009.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ neeviduje výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov zo strany odporcu vo vzťahu k dlžníkovi, pričom k dnešnému dňu (deň podania žaloby) vznikla odporcovi povinnosť vykonať minimálne 26 zarážok zo mzdy alebo iných príjmov k dlžníka v celkovej výške 1.035,58 eura má navrhovateľ za to, že porušením právnej povinnosti odporcu, bola navrhovateľovi spôsobená škoda, a to zavineným porušením právnych povinností odporcu. Vznik škody vo výške 1.035,58 eura je v príčinnej súvislosti s porušením právnych predpisov odporcom, vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného, má navrhovateľ zato, že jeho návrh na začatie konanie je dôvodný.
Odporca sa k návrhu na začatie konania a k prílohám písomne nevyjadril.
Súd predvolal účastníkov na deň 14.03.2013, pričom navrhovateľ a jeho právny ospravedlnili svoju neúčasť a súčasne uviedli, že súhlasia s rozhodnutím veci vo veci samej bez nariadenia pojednávania. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, pričom doručenie predvolania mal vykázané v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p.. Na základe uvedeného súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - úverovou zmluvou zo dňa 01.06.2004, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti V. S. U.P., výzvou na výkon zrážok zo mzdy zo dňa 12.03.2008, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z úverovej zmluvy uzavretej medzi L. T. a spoločnosťou V. S. U., H..U.., dňa 01.06.2004 súd zistil, že L. T. ako dlžníkovi bol poskytnutý úverový rámec 30 000,- Sk t.j. 995,82 EUR, pričom výška mesačnej splátky bola vo výške 1.200,- Sk t.j. 39,83 eur. V rámci predmetnej úverovej zmluvy bolo uvedené, že zamestnávateľom L. T. je firma V. L., H..U.., X., pričom čistý mesačný príjem dlžníka je 10.500 Sk t.j. 348,54 eur. Z predmetnej úverovej zmluvy z bodu 3 taktiež vyplýva, že táto úverová zmluva slúži zároveň aj ako dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka a v súlade s úverovými podmienkami spoločnosti. Klient výslovne a neodvolateľne týmto súhlasí, že v prípade omeškania so splatením najmenej dvoch mesačných splátok alebo jednej splátky o viac ako 3 mesiace podľa tejto úverovej zmluvy, alebo oneskorenie so splatením inej pohľadávky spoločnosti, môže spoločnosť požadovať, aby platiteľ mzdy alebo inej opakovanej platby klienta, vyplácal spoločnosti sumu vo výške dvojnásobku mesačnej splátky úveru (splátkou úveru sa rozumie splátka istiny a splátka jej príslušenstva) vo výške zrážok zo mzdy určenom v zmysle ustanovení § 278 a § 279 O.s.p. a nariadenia vlády SR č. 89/1997 Z.z., a to až do úplného splatenia čerpaného úveru, aby zrazenú čiastku poukazoval na účet spoločnosti. Spoločnosť súhlasí s týmto zabezpečením svojich pohľadávok. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich klientových platiteľov mzdy, či iných opakovaných platieb, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou.
Z oznámenia o postúpení U. V. S. U., H..U.. na spoločnosť H. L. U. U., H..U.., mal súd za preukázané že medzi uvedenými spoločnosťami došlo dňa 08.08.2007 k postúpeniu pohľadávky vo výške 28 165,81 Sk t.j. 934,93 eur, ktorá vznikla na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 01.06.2004 medzi L. T. a spoločnosťou V. S. U., H..U...
Z oznámenia o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou H. L. U. U., H..U.., a spoločnosťou J. I. zo dňa 11.09.2007 súd zistil a mal súd za preukázané, že medzi uvedenými spoločnosťami došlo dňa 28.08.2007 k postúpeniu pohľadávky vo výške 28.165,81 Sk t.j. 934,93 eur, ktorá vznikla na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 01.06.2004 medzi L. T. a spoločnosťou V. S. U., H..U...
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi L. T. a spoločnosťou V. S. U., H..U.., dňa 01.06.2004 bola uzavretá úverová zmluva, z ktorej vyplýva, že L. T. ako dlžníkovi bol poskytnutý úverový rámec 30 000,- Sk t.j. 995,82 EUR, pričom výška mesačnej splátky bola vo výške 1.200,- Sk t.j. 39,83 eur. V rámci predmetnej úverovej zmluvy bolo uvedené, že zamestnávateľom L. T. je firma V. L., H..U.., X., pričom čistý mesačný príjem dlžníka je 10.500 Sk t.j. 348,54 eur.
Z predmetnej úverovej zmluvy z bodu 3 taktiež vyplýva, že táto úverová zmluva slúži zároveň aj ako dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka a v súlade s úverovými podmienkami spoločnosti. Klient výslovne a neodvolateľne týmto súhlasí, že v prípade omeškania so splatením najmenej dvoch mesačných splátok alebo jednej splátky o viac ako 3 mesiace podľa tejto úverovej zmluvy, alebo oneskorenie so splatením inej pohľadávky spoločnosti, môže spoločnosť požadovať, aby platiteľ mzdy alebo inej opakovanej platby klienta, vyplácal spoločnosti sumu vo výške dvojnásobku mesačnej splátky úveru (splátkou úveru sa rozumie splátka istiny a splátka jej príslušenstva) vo výške zrážok zo mzdy určenom v zmysle ustanovení § 278 a § 279 O.s.p. a nariadenia vlády SR č. 89/1997 a to až do úplného splatenia čerpaného úveru, aby zrazenú čiastku poukazoval na účet spoločnosti. Spoločnosť súhlasí s týmto zabezpečením svojich pohľadávok. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich klientových platiteľov mzdy, či iných opakovaných platieb, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou.
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že nový vlastník pohľadávky z vyššie uvedeného úverového vzťahu - navrhovateľ, vyzval odporcu ako platiteľa mzdy na uskutočnenie zrážok zo mzdy alebo iných príjmov vo výške 79,67 eura.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporcovi bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa ust. § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje § 551 Občianskeho <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3978251&FragmentId2=3978255> zákonníka. Ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu a v časti prevyšujúcej dovolené zrážky by bola neplatná.
Tento inštitút neslúži len ako zabezpečovací, ale súčasne sa pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré platiteľ jeho mzdy vykonáva. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z ustanovenia § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3978254&FragmentId2=3978254>vyplýva, že proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Platiteľ mzdy alebo iných príjmov dlžníka je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
Okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy veriteľ získava poradie pre uspokojenie svojej pohľadávky. To platí nielen vo vzťahu k iným dohodám o zrážkach zo mzdy, ale aj vo vzťahu k zrážkam zo mzdy nariadeným výkonom rozhodnutia.
Pri strete uspokojovacích práv sa pri otázke poradia vychádza zo zásady priority. Rozhodujúci je čas predloženia alebo doručenia dohody, alebo rozhodnutia platiteľovi mzdy. Pri rovnakom poradí musia byť veritelia uspokojení pomerne.
Nevykonávaním zrážok na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa ustanovení Občianskeho <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=22023> zákonníka sa platiteľ mzdy vystavuje nebezpečenstvu požadovania náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá vznikne veriteľovi odmietnutím vykonávania zrážok na základe predmetnej dohody.
V rámci skutkového stavu súd nemal za preukázané, že práve odporca bol respektíve je zamestnávateľom dlžníka t.j. L. T.. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že v čase podpisu predmetnej úverovej zmluvy bol zamestnávateľom odporcu firma V. L., H..U.., X., pričom čistý mesačný príjem dlžníka bol 10.500 Sk t.j. 348,54 eur.
Napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa bol predvolaný na pojednávanie za účelom odstránenia týchto nezrovnalostí, a predloženia dôkazov vo vzťahu k uplatňovanému nároku, právny zástupca navrhovateľa sa 2x ospravedlnil na nariadené pojednávanie, a súčasne navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd taktiež v rámci skutkového stavu nemal za preukázanú výšku škody uplatňovanú v rámci predmetného nároku.
Pojem škoda súdy vykladajú v praxi zhodne so stanoviskom uverejneným Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 55/1971 ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Zásadne ide o náhradu skutočnej škody. Pri určení výšky náhrady škody súdy vychádzajú z ceny v čase poškodenia, a nie v čase rozhodovania.
Rozoznávame takzvanú skutočnú škodu a ušlý zisk. Za skutočnú škodu na veci treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Majetkový stav tvorí predovšetkým súhrn hmotných predmetov (vecí) v určitej hodnote vyjadrenej v peniazoch a iných hodnôt či práv, ak sú peniazmi oceniteľné (napríklad pohľadávky, tzv. duševné vlastníctvo a podobne). Naproti tomu pasíva (záväzky) sa do hodnoty majetkového stavu premietajú negatívne.
Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj, keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí. Súčasne platí, že majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku, sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou.
Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Pre určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, k akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda o aký konkrétny reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel.
Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností by získal určitý prospech, zaťažuje navrhovateľa, ktorý je povinný nepochybne preukázať splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka;, ak toto bremeno neunesie, nemôže byť v spore úspešný.
Z opisu skutkového stavu súd nedokázal zistiť, či sa navrhovateľ domáha skutočnej škody respektíve ušlého zisku (tieto skutočnosti navrhovateľ súdu neuviedol). V prípade, že sa navrhovateľ domáha skutočnej škody bolo potrebné preukázať zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a určiť konkrétnu výšku majetkových hodnôt, ktoré bolo treba vynaložiť na obnovenie pôvodného stavu. Inak povedané, navrhovateľ si v predmetnej veci uplatňuje škodu vo výške nezaplatených splátok úveru hoci nárok na zaplatenie tejto sumy z úverovej zmluvy vo vzťahu k dlžníkovi má riadne zachovaný a mohol si ho uplatniť v občianskom súdnom konaní ako nárok na zaplatenie peňažnej sumy. Súd zo žiadnych dokladov predložených zo strany navrhovateľa, nemal za preukázané, že výška škody sa rovná výške dlhu dlžníka (respektíve dlžných splátok), ktorého zaplatenie si navrhovateľ bude uplatňovať (resp. uplatňuje ) od samotného dlžníka a nie od odporcu.
Pokiaľ navrhovateľ žaluje v danom prípade ušlý zisk, taktiež by v rámci svojej dôkaznej povinnosti musel preukázať splnenie všetkých podmienok zo zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 občianskeho zákonníka. Pre určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, k akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda o aký konkrétny reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Tieto skutočnosti, však navrhovateľ v konaní pred súdom neuviedol, ani bližšie nešpecifikoval.
Samotná skutočnosť, že odporca (odhliadnuc teraz od skutočnosti či bol, respektíve nebol zamestnávateľom dlžníka) nerealizoval dohodu o zrážkach zo mzdy, nemôže byť len sama o sebe podkladom pre priznanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ musí v konaní pred súdom preukázať aká škoda konkrétne v súvislosti s porušením tejto povinnosti - t.j. nerealizovaním zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy vznikla a taktiež musí navrhovateľ preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že absentujú nielen dôkazy preukazujúce, že odporca bol skutočne v danom čase zamestnávateľom dlžníka, ale absentuje aj preukázanie výšky skutočnej škody (resp. ušlého zisku) a taktiež príčinná súvislosť ako základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody.
Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať z overených skutočností a preukázaných tvrdení zo strany navrhovateľa. V žalobnom návrhu ani v žiadnom inom vyjadrení navrhovateľa sa nenachádza doklad ani preukázanie tej skutočnosti, že práve odporca bol zamestnávateľom dlžníka (samotné tvrdenie navrhovateľa totiž nepostačuje) a taktiež preukázanie výšky škody (skutočnej škody resp. ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou, a preto súd má za to, že navrhovateľ v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako navrhovateľa zaťažuje.
Občiansky súdny poriadok ukladá v rámci sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v zamietnutí žaloby.
Neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa viedlo súd k záveru, že vo výroku rozsudku návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., vychádzajúc zo zásady úspešnosti účastníkov v konaní. Keďže odporca bol v predmetnom konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania si v danom prípade neuplatnil, súd rozhodol tak, že odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal.
Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností by získal určitý prospech, zaťažuje navrhovateľa, ktorý je povinný nepochybne preukázať splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka;, ak toto bremeno neunesie, nemôže byť v spore úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.