Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-144-2011.pdf
PDF · 117.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R., R. XX, zastúpený JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie č. 9, proti žalovanému: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P., Q. XXXX, zastúpený JUDr. Zuzanou Bakovou, advokátkou so sídlom Dvory nad Žitavou, A. Józsefa 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 10. 2011, č. k. 6C/245/2007-323, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že u r č u j e, že žalobca D. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných v Katastri nehnuteľností Správa katastra Nové Zámky na LV č. XXX, katastrálne územie T. ako parcela registra C č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v podiele X /XX-ina k celku a parcela č. XXX/ XX ostatné plochy o výmere XXXX mX v pomere X/XX - ina k celku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
F. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností J. katastra F. W. na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v podiele X/XX k celku a parcela č. XXX/ XX ostatné plochy o výmere XXXX mX v podiele X/XX k celku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 559,94 eura na účet právnej zástupkyne žalovaného advokátky JUDr. Zuzany Bakovej, so sídlom Dvory nad Žitavou, A. Józsefa 1, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 132 ods. 1 , § 134 ods. 1 až 3, § 129 ods. 1, § 130 ods.1, § 139 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a ust.§ 11 ods. 1 zákona č. 90/1947 Zb. ako aj zisteným skutkovým na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu na určenie, že je podielovým spoluvlastníkom sporných parciel v podiele 1/14-ina k celku nie je dôvodná, pretože žalobca nepreukázal nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu ani svojimi právnymi predchodcami - rodičmi I. R. a manželkou U. R., rod. T. na základe prídelovej listiny, ani titulom vydržania. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že parc. č. XXX je teraz vedená v katastri nehnuteľností na Správe katastra Nové Zámky na LV č. XXX k.ú. T. ako parc. č. XXX/ X vodné plochy o výmere XXXXX mX a parc. č. XXX/XX ostatné plochy o výmere XXXX mX ako výlučné vlastníctvo žalovaného , ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 20.3.2007 od Obce T. vo výmere XX.XXXmX, kúpnou zmluvou zo dňa 28.5.2007 od J. S. vo výmere 1084,44 m2 a v exekučnom konaní vedenom proti povinnému H. P. výmeru 135,56m2. Rodičom žalobcu I. R., nar. X.XX.XXXX, zomr.X.X.XXXX a jeho manželke U. R., rod. T., nar. XX.X.XXXX zomr. XX.XX.XXXX , boli prídelovou listinou č15951/47-II/B písmeno B vydanou Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 15.3.1948 , podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. T. , okrem iných nehnuteľností aj časť parcely č. XXX, pričom išlo o skonfiškovaný poľnohospodársky majetok , ktorý im bol pridelený ako prídelcom z obce P.. Uvedený prídel však nebol v pozemkovej knihe nikdy zapísaný a preto ani v dedičskom konaní nebol po rodičoch žalobcu prejednaný. V tejto súvislosti uviedol, že hoci žalobca predložil prídelovú listinu 15951/47-II/B písmeno B Povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 15.3.1948, na ktorej sú uvedení ako prídelcovia rodičia žalobcu, táto listina však nie je podpísaná a nie je ani opečiatkovaná povereníctvom, preto nemôže byť vkladu schopnou listinou pre zápis vlastníckeho práva. Na druhej strane žalovaným bola predložená ďalšia prídelová listina č. 15951/47-II/B písmeno A vydaná Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 15.3.1948, vrátane zoznamu prídelcov, z ktorého vyplýva že pod položkou č. 44 sa nachádza ako prídelca medzi ostatnými prídelcami, vrátane rodičov žalobcu, aj Politická Obec T., ktorej boli pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v celkovej výmere 8,7765 hektára, vrátane parc. č. 753. Ani táto prídelová listina nebola podpísaná a opečiatkovaná povereníkom. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že na parcelu č. 753 boli vydané dve prídelové listiny podľa nariadenia 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR, ktoré ani v jednom prípade neboli podpísané a opečiatkované a teda ich súd nemohol považovať za vkladu schopné listiny a ani ako dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva k parc. č. XXX. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že ani zápisnica zo dňa 30.6.1947 a 1.7.1947 spísaná na bývalom Miestnom národnom výbore T. o výbere uchádzačov o skonfiškovaný majetok bývalého vlastníka , nie je vkladovou listinou v zmysle § 11 odsek l Zákona č. 90/1947 Sb., keďže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu neboli konfiškované podľa dekrétu č. 108/1945 Zb. ale podľa iného právneho predpisu, t.j. nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR. Preto uvedená zápisnica nemôže byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva , ako to tvrdil žalobca. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v dedičskom konaní po D. H., ktorý zomrel X.XX.XXXX, notár na základe rovnakej prídelovej listiny ako mali jeho rodičia , osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva pre právneho nástupcu jedného z pôvodných prídelcov D. H., súd mal za to, že pre rozhodovanie v tejto veci uvedená skutočnosť nemá žiadny právny význam, pretože súd nie je týmto rozhodnutím notára viazaný. To, že notár uznal neperfektnú prídelovú listinu za titul nadobudnutia vlastníctva neznamená, že by ju v danom prípade mal bez ďalšieho za vkladu schopnú listinu považovať aj súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že doklady predložené žalobcom t.j. prídelová listina , ktorá je bez podpisu a pečiatky povereníctva, o ktorú opieral žalobca svoj nárok, nemôže byť vierohodným dokladom o nadobudnutí vlastníctva v zmysle ustanovenia § 132 odsek l Občianskeho zákonníka a preto súd návrh žalobcu na určenie jeho vlastníckeho práva z titulu existencie prídelovej listiny zamietol. Súd ďalej skúmal, či žalobca nenadobudol vlastníctvo titulom vydržania . Žalobca ako i ním navrhnutý svedkovia ( jeho príbuzní ) v podstate potvrdili, že parcelu č. XXX v k.ú. T. užívali rodičia žalobcu I. R. s manželkou. Z ich výpovedí zároveň vyplynulo, že predmetnú parcelu č. XXX neužíval ani jeden z ostatných prídelcov, čo i len čiastočne, hoci na každého z nich vrátane rodičov žalobcu pripadal spoluvlastnícky podiel 1/14-tiny k celku. Vzhľadom na uvedený skutkový stav je veľmi málo pravdepodobné, že ostatní spoluvlastníci, ak by boli jednoznačne presvedčení o svojom spoluvlastníctve, si svoje spoluvlastnícke právo neuplatňovali ani v minimálnej miere, keďže uvedenú parcelu č. 753 o výmere 17 340 m2 vôbec neužívali, pričom na každého z nich pripadala výmera 1238,57 m2 vzhľadom na ich spoluvlastnícky podiel. Na druhej strane je preukázané, že žalobca, ktorý tvrdí, že je spoluvlastníkom uvedenej parcely len v pomere 1/14-tiny, túto užíval celú bez toho, aby mu do užívania zasahovali ostatní spoluvlastníci. Za týchto okolností sa preto javí, že predmetná parcela č. XXX nebola v spoluvlastníctve 14-tich prídelcov , ako to tvrdí žalobca a že túto parcelu užíval len z toho dôvodu, že mu v jej užívaní nikto nebránil. Žalobca v priebehu celého sporu nepreukázal dobromyseľnosť držby na strane jeho alebo jeho právnych predchodcov, keďže nepreukázal, že predmetnú parcelu č. XXX k.ú. T. nadobudol na základe právne relevantnej listiny, ktorá by zakladala dobromyseľnosť držby. Nebolo preukázané ani to, že medzi prídelcami došlo k dohode o reálnom rozdelení predmetnej parcely č. XXX, pretože okrem žalobcu a jeho právnych predchodcov nikto z prídelcov neužíval na neho pripadajúci podiel. Napokon ani sám žalobca nepreukázal v akom rozsahu (výmere v m2) on resp. jeho právni predchodcovia užívali časť parc. č. XXX. Jedinými dôkazmi zo strany žalobcu ohľadne užívania parc. č. XXX boli výpovede súrodencov a príbuzných žalobcu, ktoré sa preto javia účelové v prospech žalobcu. Dobromyseľnosť žalobcu spochybňuje aj skutočnosť, že žalobca žiadal Slovenský pozemkový fond Bratislava o nájom parcely XXX/X k.ú. T. tak ako to vyplýva z jeho žiadosti zo dňa 8.11.2005. Čo sa týka trov konania súd prvého stupňa podľa §142 ods. 1 OSP priznal úspešnému žalovanému náhradu trov prvostupňového konania v sume 555,94 eura a nepriznal mu náhradu trov predchádzajúceho odvolacieho konania, keďže tieto nežiadal, a ani mu žiadne nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel jeho žalobe. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP majúc za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že jeho vlastnícke právo je nesporné a nepochybné - vyplýva nielen z prídelovej listiny, ale aj z prídelovej zápisnice a súčasne sú splnené i podmienky vydržania v zmysle § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neexistuje žiadna právne relevantná prekážka brániaca zápisu jeho vlastníckeho práva v danej veci. V odvolaní ďalej uviedol, že s predmetnou nehnuteľnosťou disponovali v rozsahu práv vlastníka jeho právny predchodcovia - manželia R. (titulom prídelu) a to od roku 1948 a následne ju užíval a mal nepretržite v držbe aj on , preto sú paralelne splnené aj zákonné podmienky vydržania podľa § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukazuje na odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozsudku, kde súd v rozpore so skutočnosťou uviedol, že jedinými dôkazmi zo strany žalobcu ohľadne užívania predmetnej nehnuteľnosti boli výpovede jeho súrodencov. Vôbec pritom prvostupňový súd neobjasnil, prečo výpovede týchto svedkov nezohľadnil a prečo nie je dôkazom výpoveď ďalšieho svedka - M. R., s ktorým nie je v príbuzenskom vzťahu. Z výpovedí uvedených svedkov pritom jednoznačne vyplynulo, že jeho rodičia a neskôr aj on sám predmetnú nehnuteľnosť užívali, mali v nepretržitej oprávnenej držbe po dobu viac ako 10 rokov. To dokonca potvrdil aj sám žalovaný keď uviedol, že na pozemku sa nachádzali veci žalobcu. Jeho vlastníctvo potvrdil a uznal vo svojom stanovisku aj J. S. (odvodzujúci svoje vlastníctvo od prídelcov manželov H.). Poukázal na to, že súd sa vôbec nevysporiadal s ďalším dôkazom a to čestným prehlásením predsedu družstva Q., že družstvo túto nehnuteľnosť nikdy neužívalo. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že nikto z prídelcov nemal zapísané spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, čo svedčí o tom, že si svoje právo neuplatnili ani v minimálnej miere. V konaní bolo predsa preukázané, že prídel manželov H. bol zapísaný do katastra nehnuteľností a následne ho nadobudol žalovaný. Preukázanie platenia dane zo spornej nehnuteľnosti žalobcom alebo jeho právnymi predchodcami, nie je podmienkou inštitútu vydržania. Nesúhlasil s názorom súdu, že nepreukázal dobromyseľnosť držby preto, že dobromyseľnosť by musel preukázať právne relevantnou listinou a takú nemá. Takáto úvaha súdu je v rozpore s inštitútom vydržania, pretože ak by mal listinu, na základe ktorej by bol vlastníkom, nemusel by sa domáhať určenia vlastníctva vydržaním. S poukazom na existujúcu prídelovú listinu, ktorou boli jeho rodičom pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti a tieto jeho rodičia a následne aj on nepretržite viac ako desať rokov užíval, splnil podmienky vydržania a stal sa vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca ani jeho právny predchodcovia nesplnili podmienku vydržania lebo nepreukázali dobromyseľnosť a nerušenú desať ročnú dobu užívania , ktorá bola narušená tým, že žalobca žiadal o nájom spornej parcely, z čoho vyplýva, že sa nepovažoval za jej vlastníka. Dobromyseľnosť spochybňuje aj darovacia zmluva z roku 1992, ktorou rodičia žalobcu mu darovali nehnuteľnosti, ktoré im boli pridelené prídelovou listinou z roku 1948, okrem parcely č. XXX. Parcela č. XXX v kat. úz. T. bola pridelená prídelovou listinou bývalej Politickej obci T. ako spoločné priestory pre rybárske a športové účely a rodičia žalobcu ani on túto parcelu neužívali. V prídelovej listine vydanej rodičom žalobcu parcela č. XXX nie je špecifikovaná parcelným číslom, to je uvedené len v zozname prídelcov, priloženom k prídelovej listine. Obec sa stala vlastníkom parc. č. XXX a následne ju mohla odpredať žalovanému, avšak už len v podiele 13/14- in, pretože zvyšok si usporiadali H. ako pôvodný prídelcovia a od nich nadobudol ich podiel žalovaný.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm a) OSP) , na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie ( § 213 ods. 3,4 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto napadnutý rozsudok podľa §220 OSP zmenil.
Z obsahu žalobného návrhu podaného na súde dňa 1.10.2007 vyplýva, že žalobca sa domáhal podaným návrhom na začatie konania vydania rozhodnutia s dvoma žalobnými petitmi týkajúcimi sa určenia vlastníckeho práva : 1/ určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v pomere X/XX k celku a ako parcela registra "C" č. XXX/ XX ostatné plochy o výmere XXXX mX v pomere 1/14 k celku a 2/ určenia, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v pomere XX/XX k celku a ako parcela registra "C" č. XXX/XX ostatné plochy o výmere XXXX mX v pomere XX/XX k celku. O tomto návrhu súd prvého stupňa rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 6C/245/2007-206 zo dňa 12.6.2009 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zamietnutie návrhu v prvom žalobnom petite, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom spornej parcely v podiele 1/14- ina k celku súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodcovia - rodičia I. a U. R. nadobudli spoluvlastnícky podiel titulom prídelu do vlastníctva na základe prídelovej listiny zo dňa 15.3.1948, pretože táto neobsahovala všetky náležitosti vkladu schopnej listiny ( chýbal podpis a pečiatka povereníka) . Zamietnutie návrhu v druhom žalobnom petite, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti len v pomere 13/14 - in ( nie celku ako je zapísaný v katastri nehnuteľností) odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu ( § 80 písm,.c/ OSP) žalobcu na takomto určení. Tento v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalobca a Krajský súd v Nitre rozhodol o tomto odvolaní rozsudkom č.k. 9Co/270/2010-282 zo dňa 28.9.2010 tak, že vo výroku týkajúcom sa zamietnutia žaloby na určenie, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v pomere 13/14 k celku a ako parcela registra "C" č. 753/10 ostatné plochy o výmere XXXX mX v pomere 13/14 k celku, rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, pretože súd prvého stupňa v tejto časti, keď návrh zamietol, správne vec po právnej stránke posúdil.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal v požadovanej časti určenia vlastníckeho práva žalovaného naliehavý právny záujem ( § 80 písm. c/ OSP) . poukázal na to, že prípadným vyhovením návrhu v tejto časti by sa právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo, pretože by sa iba deklarovalo už existujúce a nikým nespochybňované vlastnícke právo žalovaného k sporným nehnuteľnostiam v podiele 13/14. Zamietnutím žaloby vo výroku o určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného súd neznemožnil poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi, pretože predmetom konania je ďalší požadovaný žalobný petit o určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere 10901 m2 v pomere 1/14 k celku a ako parcela registra "C" č. XXX/XX ostatné plochy o výmere XXXX m2 v pomere 1/14 k celku, na ktorom má žalobca naliehavý právny záujem.
V zamietajúcom výroku o určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere 10901 m2 v podiele 1/14 k celku a ako parcela registra "C" č. 753/10 ostatné plochy o výmere 6439 m2 v podiele 1/14 k celku , odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v tejto časti rozhodol predčasne a pochybil v tom, že sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalobcu , že vlastnícke právo nadobudol vydržaním a v tomto smere nevykonal žalobcom požadované dokazovanie, keď z obsahu spisu nepochybne vyplývalo, že tieto skutočnosti žalobca tvrdil už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa.
Po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa predmetom konania zostala len tá časť žalobného návrhu , ktorým sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX m2 v podiele 1/14 k celku a ako parcela registra "C" č. 753/10 ostatné plochy o výmere 6439 m2 v podiele 1/14 k celku. Súd prvého stupňa následne vo veci rozhodol napadnutým (v poradí druhým), rozsudkom, ktorým návrh zamietol.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca odvodzoval vlastnícke právo k podielu 1/14 k parcele č. XXX od vlastníctva svojich právnych predchodcov ( rodičov), ktorí podľa jeho tvrdenia vlastníctvo nadobudli prídelovou listinou č. 15951/48-II/B zo dňa 15.3.1948 vydanou Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy , ktorou im boli každému v 1 pridelené nehnuteľnosti podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Z uvedenej prídelovej listiny vyplýva, že rodičom žalobcu boli pridelené do vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz, T. na prídel označený pod č. XX v zozname prídelcov ako roľnícky nediel- roľa vo výmere 13.5657ha. Súd prvého stupňa túto prídelovú listinu vyhodnotil ako“ neperfektnú“ pretože v nej chýbajú podstatné náležitosti - nebola opatrená odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, čo má za následok, že nie je spôsobilá vyvolať právne účinky nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti. Preto záver súdu prvého stupňa, že právny predchodcovia žalobcu nenadobudli vlastnícke právo na základe prídelovej listiny zo dňa 15.3.1948 je správny.
Žalobca tvrdil, že jeho vlastnícke právo vyplýva nielen z prídelovej listiny ale aj z prídelovej zápisnice č. 2623/47 - 10/B napísanej na MNV v T. 30.6. a 1.7. 1947 , ktorá je sama osebe vkladu schopnou listinou v zmysle § 11 zák. č. 90/1947 Zb.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na základe tejto zápisnice nemohli právny predchodcovia žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.
Žalobca ďalej tvrdil, že splnil aj zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania podľa § 134 Obč. zákonníka, pretože jeho rodičia spornou nehnuteľnosťou disponovali v rozsahu práv vlastníka ( titulom prídelu) a to od roku 1948 a následne ju on užíval nepretržite až do roku 2006, kedy mu začal v užívaní brániť žalovaný, ktorý nadobudol vlastníctvo k celej parc. č. XXX.
Vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 OZ).
Podľa § 134 odsek 1 až 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desť rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb s tým, že do doby nepretržitej držby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 odsek 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 odsek 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege); nevyžaduje sa k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu. Pretože právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníctva priamo zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnych úprav, ktoré upravovali vydržanie odlišne. Tak minulou právnou úpravou ( obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej ust. § 115 a 116 v spojení s ust. § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.), ako aj súčasnou právnou úpravou ( § 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním.
Pred 1.1.1951, keď nadobudol účinnosť Obč. zákonník č. 141/1950 Zb. podmienky vydržania vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo obyčajové právo. Podľa obyčajového práva nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez vkladu vlastníctva do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť teda musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastníctvo nemohol vydržať ten, kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť patrí inému. .Podobné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval aj Občiansky zákonník z roku 1950 (zák. č. 141/1950 Zb.) a to v § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145, kedy išlo o tri základné podmienky( oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej lehoty a plynutie zákonom stanovenej vydržacej doby) ; oproti predchádzajúcej právnej úprave došlo k podstatnému skráteniu vydržacích dôb. Podľa týchto ustanovení vlastníctvo nadobudol ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená .Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel iba v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby a podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. Pritom tak podľa obyčajového práva, ako aj podľa stredného Občianskeho zákonníka (z roku 1950) platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu. Rovnaké podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania určuje aj teraz platný Občiansky zákonník č. 401/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 v zení neskorších noviel ( zák. č. 131/1982 Zb. účinný od 1.4.1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992. ) v ustanovení § 134 a nasledujúce.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia žalobcu I. R. a U. R. boli spolu s ďalšími rodinami presídlení z obce P. do obce T. a ako kolonistom im boli pridelené nehnuteľnosti zo skonfiškovaného majetku bývalého vlastníka D. K., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX a to prídelovými listinami. Rodičom žalobcu prídelovou listinou č. 15951/48-II/B zo dňa 15.3.1948 boli pridelené nehnuteľnosti, špecifikované v zozname kolonistov obce P. pod por. č. 7 ako roľa o výmere 13.4823 ha pozostávajúca z parc. č. XXX, XXX/XX, XXX/X,XXX/X a „ časť parc. č. XXX“. V uvedenom zozname sú mená všetkých 14 kolonistov z obce P., celková výmera pridelených nehnuteľností ako aj ich špecifikácia parcelnými číslami, pričom u každého z nich je uvedené, ža sa im prideľuje okrem iných aj „ časť parcely č. XXX“. Pretože pri parcele č. XXX nie je u každého z prídelcov presne uvedená výmera, možno prijať záver, že túto parcelu dostali všetci 14 prídelcovia do podielového spoluvlastníctva v rovnakých podieloch, čomu zodpovedá podiel 1/14- iny z celku. Z výpovede žalobcu, ako aj vypočutých svedkov, predovšetkým svedka M. R., o vierohodnosti ktorého nemal súd dôvod pochybovať ( nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu so žalobcom a jeho rodičia boli tiež kolonisti z obce P.) , mal odvolací súd za preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené rodičom žalobcu, títo ich začali užívať od roku 1948, vrátane časti parc. č. XXX. Táto parcela nikdy nebola rybník ale časť z nej bol močiar a zvyšok bola lúka, na ktorej boli postavené drevené domy, v ktorých všetci presídlenci bývali. Keď štát postavil pre nich nové domy, okrem rodiny žalobcu a rodiny J. sa všetci presťahovali do týchto domov a o užívanie parc. č. XXX už nemali záujem. Rodičia žalobcu časť parcely č. XXX vo výmere asi 1 ha užívali ( kosili, vysadili ovocné stromy, chovali tam ovce, mali tam poľnohospodárske stroje) a nikdy táto parcela nebola v užívaní obce alebo družstva. V roku 1992 rodičia žalobcu darovacou zmluvou zo dňa 26.10.1992 darovali žalobcovi nehnuteľnosti, ktoré nadobudli do vlastníctva prídelovou listinou v roku 1948 v kat. úz. T. a ktoré nehnuteľnosti ( role) v čase darovania boli v užívaní PD Q. . V darovacej zmluve nie je uvedená aj parc. č. XXX, pretože tá nebola v užívaní družstva. Žalobca tvrdil, že dôvodom darovania uvedených nehnuteľností bolo to, že sa s manželkou staral o rodičov až do ich smrti a súrodenci súhlasili, aby mu za to rodičia darovali role. Časť parcely č. XXX v takom rozsahu ako užívali jeho rodičia užíval aj on.
Z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd prijal záver, že rodičia žalobcu užívali nehnuteľnosti, ktoré im boli pridelené prídelovou listinou od roku 1948 , pričom boli dobromyseľní, že sú vlastníkmi pridelených nehnuteľností, vrátane časti parcely č. XXX .a užívali ich ako vlastníci až do roku 1992, kedy ich darovali žalobcovi a ten vstúpil do práv svojich právnych predchodcov v takom rozsahu ako ich realizovali jeho rodičia. Žalobca vzhľadom na všetky okolnosti za ktorých nadobudli nehnuteľnosti jeho rodičia , sa dôvodne domnieval, že mu patrí aj časť parc. č. XXX zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu 1/14 , ktorú užívali už od roku 1948 jeho rodičia , čím splnil jednu z podmienok vydržania a to dobromyseľnosť držby. Vydržacia desať ročná lehota mu začala plynúť od roku 1992 , kedy mu rodičia považujúc za vlastníkov pridelených nehnuteľností na základe prídelovej listiny , darovali nehnuteľnosti. Je síce pravdou, že v darovacej zmluve nie je uvedená aj časť parcely č. XXX, ktorá nepochybne bola rodičom žalobcu pridelená , ale s prihliadnutím na to, že ju v skutočnosti užívali a do ich práv po darovaní nehnuteľností vstúpil žalobca, odvodzujúc svoje právo užívať aj časť parc. č. XXX od vlastníctva jeho rodičov, možno za skutočnosť od ktorej začala bežať žalobcovi vydržacia doba považovať práve rok
1992. Vydržacia 10 ročná lehota mu uplynula v roku 2002 , kedy sa stal spoluvlastníkom parc. č. XXX v podiele 1/14. Žalovaný, ktorý je vedený na LV vlastníctvo k parc. č. XXX v celosti, pretože obec T. z prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, nebola vlastníkom 1/14 parcely č. XXX, pretože v tom čase už bol tento podiel vo vlastníctve žalobcu a to od roku 2002, kedy sa stal vlastníkom uvedeného podielu titulom vydržania. Obec T. požiadala 8.12.2006 kataster nehnuteľností o založenie listu vlastníctva na základe prídelovej listiny zo dňa 15.3.1948 ( ktorá rovnako ako prídelová listina vydaná dňa 15.3.1948 pre rodičov žalobcu, nebola vkladu schopnou listinou pre chýbajúce náležitosti), napriek tomu kataster zapísal obec T. ako spoluvlastníka parc. č. XXX , no nie v celosti, ale len v rozsahu 13/14, pretože podiel 1/14 už mali zapísaný vo vlastníctve právny nástupcovia pôvodných prídelcov H..
Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol založený na nesprávnom právnom posúdení veci, že žalobca nesplnil podmienky vydržania pre nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a žalobe vyhovel.
Podľa § 224 ods.1, 2 OSP odvolací súd rozhodoval o náhrade trov konania, pretože zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej. Predmetom konania bol návrh žalobcu s dvoma určovacími petitmi, o ktorých bolo rozhodnuté tak, že žalobca bol úspešný len v časti žalobného návrhu o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti ( ktorému bolo vyhovené) a v druhom žalobnom návrhu o určenie, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti bol úspešný žalovaný, pretože žaloba bola v tejto časti zamietnutá. Z týchto dôvodov odvolací súd o náhrade trov celého konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania , lebo mali úspech len čiastočný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.