Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-173-2012.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/173/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom s predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s. so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri, s. r. o. so sídlom Ľubinská 3, Bratislava, proti odporcovi: G.. E. C., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y., Á. V. 1, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mesto Hurbanovo, o zaplatenie 3.461,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. apríla 2012, č. k. 13C/217/2011-118, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súd konanie v časti o zaplatenie 6% úroku z omeškania ročne zo sumy 2.775,20 eura od 15. 11. 2010 do zaplatenia a zo sumy 468,52 eura od 15. 11. 2010 až do zaplatenia v dôsledku späťvzatia tejto časti návrhu zastavil. Ďalším výrokom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.087,30 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.079,08 eura od 18. 03. 2012 do zaplatenia, ako aj 25% debetný úrok ročne zo sumy 8,22 eura od 05. 06. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí tretím výrokom návrh v časti prevyšujúcej sumu 2.087,30 eura, v časti o zaplatenie úroku z úveru a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 708 ods. 1, 2 a § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. b) a § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2008, § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a zistený skutkový stav. Za preukázané považoval, že odporca a právny predchodca navrhovateľa uzavreli dňa 31. 05. 2004 podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej bol pre odporcu zriadený a vedený bežný účet u navrhovateľa, ktorý od 04. 06. 2010 vykazoval debetný zostatok vo výške 8,22 eura, a preto v tejto časti a s tým súvisiaceho zmluvného nároku na sankčný úrok vo výške 25% ročne z titulu nedovoleného prečerpania v súlade so sadzobníkom poplatkov a úrokových sadzieb považoval súd nárok navrhovateľa za dôvodný a vyhovel mu. Nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.461,75 eura s príslušenstvom považoval prvostupňový súd za dôvodný len do výšky istiny 2.087,30 eura. Vychádzal zo zistenia, že odporca ako dlžník (spotrebiteľ) a navrhovateľ ako veriteľ uzavreli v súlade s § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008 dňa 26. 09. 2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver v sume úverového limitu 100.000 Sk (3.319,39 eura), ktorý podľa zmluvy bol povinný veriteľovi splácať pravidelnými mesačnými splátkami po dobu
60 mesiacov, pričom prvá splátka bola splatná 15. 09. 2008, čo odporca neurobil, keď uhradil len 13 splátok po 82,88 eura, 1x uhradil sumu 82,89 eura a 1x sumu 79,98 eura, čo je spolu suma 1.240,31 eura, ktorú sumu navrhovateľ zúčtoval na istinu úveru, úrok úveru a úrok z omeškania, ako aj poplatky. Konštatoval, že ak z obsahu zmluvy vyplýva, že posledná splátka má byť uhradená dňa 18. 08. 2008, hoci zmluva bola uzavretá 15. 09. 2008, tak zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru. Mal za to, že ak navrhovateľ v zmluve uzavretej 26. 09. 2008 určil splatnosť prvej splátky spätne dňom 15. 09. 2008, je vylúčené, aby splatnosť poslednej 60-tej splátky bola 15. 08. 2008, čím je tento údaj o splatnosti nezrozumiteľný a podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Uviedol, že aj keď je možné, že v danom prípade mohlo ísť o chybu v písaní a vzhľadom na počet dohodnutých splátok by bolo možné vypočítať splatnosť poslednej splátky, zákon o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z. z. popri nevyhnutnej náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i), teda uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v § 4 ods. 2 písm. g) výslovne vyžaduje aj uvedenie údaju o konečnej splatnosti úveru. Absenciou údaju o konečnej splatnosti úveru je zmluva o spotrebiteľskom úvere s poukazom na § 4 ods. 3 tohto zákona postihnutá tým, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu preto
- napriek tomu, že si účastníci dohodli úrok z úveru vo výške 15,80% ročne - je pre absenciu údaju o konečnej splatnosti úveru čerpaný úver vo výške 3.319,39 eura sankcionovaný tak, že je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ odporca navrhovateľovi zaplatil titulom splátok úveru sumu 1.240,31 eura, zostáva mu z čerpaného úveru ešte uhradiť 2.079,08 eura (3.319,39 - 1.240,31). Nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 209,81 eura považoval súd za nedôvodný s poukazom na to, že dňom 15. 02. 2010 navrhovateľ vyhlásil svoju pohľadávku vo výške 2.940,14 eura bez akejkoľvek špecifikácie za predčasne splatnú, odporcu vyzval uvedenú sumu zaplatiť v lehote do 27. 02. 2010, ktoré oznámenie s výzvou na plnenie odporcovi doručené nebolo, čím nenastali účinky predpokladané v § 563 OZ, resp. v § 565 OZ v navrhovateľom určenom termíne plnenia. Naviac ešte súd uviedol, že z listinných dôkazov predložených navrhovateľom ani nebolo možné zistiť, akým spôsobom dospel k vyčísleniu uplatneného úroku z omeškania, z akej istiny, za aké obdobie a v akej výške, pričom podľa § 120 ods. 1 OSP sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výšku úrokov z omeškania súd určil s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády, ktoré ustanovujú maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občiansko-právneho záväzku, akým je aj právny vzťah v súdenej veci. Deň omeškania 18. 03. 2012 súd určil dňom nasledujúcim po dni splatnosti pohľadávky (návrh doručený opatrovníkovi odporcu 16. 03. 2012 a odporca mal s poukazom na ust. § 563 OZ povinnosť plniť dňa 17. 03. 2012 ). Vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 1% súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne z nezaplatenej sumy úveru vo výške 2.079,08 eura a vo zvyšnej časti úroku, ako aj v prevyšujúcej časti istiny nad sumu 2.079,08 eura návrh ako nedôvodný zamietol. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 OSP a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu pre čiastočný úspech v konaní nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti - nad sumu 2.087,30 eura, úroku z úveru, prevyšujúcej časti úroku z omeškania a trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním zmeny napadnutých častí rozhodnutia tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 3.453,53 eura, úrok z úveru zo sumy 2.775,20 eura vo výške 15,80% p. a. od 15. 11. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 2.7775,20 eura vo výške 9% p. a. od 15. 11. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 468,52 eura vo výške 9% p. a. od 15. 11. 2010 do zaplatenia, záväzok vo výške 8,22 eura, debetná úroková sadzba zo sumy 8,22 eura vo výške 25% p. a. od 05. 06. 2010 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia, alternatívne navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že nesprávne vyhodnotil úver poskytnutý na základe zmluvy o ČSOB v spotrebiteľskom úvere č. R 002859116 ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., poukazujúc na to, že predmetná Úverová zmluva obsahuje všetky nevyhnutné náležitosti v zmysle zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. vrátane údaju o konečnej splatnosti úveru. Mal za to, že aj keď sa v úverovej zmluve nachádzajú nezrovnalosti, súd ich nesprávne posúdil. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že splatnosť prvej splátky bola určená spätne, majúc za to, že splatnosť prvej splátky dňa 15. 09. 2008 je v úverovej zmluve určená správne, a nie spätne. Ďalej tiež uviedol, že na základe úverovej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky 3.319,39 eura, čo sa aj stalo a finančné prostriedky mu v uvedenej výške poskytol prevodom na bežný účet odporcu č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 01. 08. 2008. Z tohto teda vyplýva, že úverová zmluva bola uzavretá pred poskytnutím finančných prostriedkov a
dátum uzavretia zmluvy 26. 09. 2008 nie je správny. Chybu v písaní vidí len v dátume uzavretia úverovej zmluvy, a nie v dátume splatnosti prvej splátky. Tieto skutočnosti sú preukázateľné jednak z výpisu z BÚ odporcu, ako aj zo špecifikácie vo forme tabuľky, ktorá bola súčasťou odpovede na výzvu súdu zo 04. 10. 2011. Zo špecifikácie vyplýva, že prvá splátka úveru bola splatná dňa 15. 09. 2008 a v tomto období bola odporcom aj riadne uhradená. Tento uhradil v lehote splatnosti celkovo sumu 82,88 eura, z čoho suma 17,45 eura bola započítaná na istinu, suma 63,44 eura bola započítaná na úroky a suma 1,92 eura na poplatky. Vzhľadom na uvedené má za to, že úverová zmluva obsahuje všetky nevyhnutné náležitosti, ktoré zákon považuje, vrátane konečného dátumu splatnosti úveru. V zmysle čl. V úverovej zmluvy sa odporca zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 60-tich mesačných anuitných splátkach vždy v 15-ty deň v mesiaci a ak v niektorom mesiaci nie je tento deň, potom v posledný deň v tomto mesiaci. Prvá splátka bola určená na deň 15. 09. 2009, a teda úverová zmluva obsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Rovnako nesúhlasil s tvrdením súdu v dôvodoch, že nenastali účinky predpokladané § 563 OZ, resp. § 565 OZ. Dňa 17. 02. 2012 zaslal odporcovi oznámenie o zosplatnení úveru spolu s výzvou na uhradenie dlžných súm, ktorá bola odporcovi v zmysle Všeobecných obchodných podmienok ČSOB riadne doručená. Podľa ustanovení uvedených vo VOP sa zásielka považuje za doručenú v deň vrátenia zásielky navrhovateľovi. Mal za to, že súd nesprávne rozhodol aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, pretože on bol v konaní úspešný zjavne vo väčšej časti.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti náhrady trov konania účastníkov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak jeho výrok je vecne správny.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na dôvody uvádzané navrhovateľom v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2008 (zmluva uzavretá dňa 26. 09. 2008), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; ak nie je uvedená, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ods. 3 tohto zákonného ustanovenia). Aj keď navrhovateľ v písomne uzavretej zmluve, v jej bode V. okrem iného uviedol, že „posledná splátka bude splatná dňa 15. 08. 2008“ (viď č. l. 16 spisu), tento dátum je zmätočný, vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy - 26. 09. 2008, správne potom prvostupňový súd vec posúdil tak, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a v tejto časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. S poukazom na uvedené je potom vecne správne aj rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP, pretože obaja účastníci konania mali vo veci úspech len čiastočný.
Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil, že by odporcovi, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.