Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, vo veci starostlivosti o maloletú J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: matka Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., W. XXX, a otec H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., H. XX, zastúpený JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Bratislava, Mestská 2/A, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -101 zo dňa 06. novembra 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. zo dňa 27. 11. 2007 v časti o výživnom tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej J. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 450 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011 vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2011 do 31.10.2012 v sume 3.408,36 eura povolil otcovi platiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok odôvodnil s odkazom na ust. , , , , , , , , , Zákona o rodine, ust. konštatovaním, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane matky maloletého dieťaťa. Za preukázané považoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. -414 zo dňa 27.11.2012, právoplatným dňa 16.02.2008, súd určil, že otcom maloletej J. je H. O., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že maloletá J. bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej J. sumou 3.000,- Sk mesačne od 30.04.2000 do 31.08.2002, sumou 4.000,-Sk mesačne od 01.09.2002 do 31.08.2006 a sumou 5.000,-Sk mesačne od 01.09.2006, ktoré výživné je povinný platiť vždy so 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zmena pomerov na strane maloletej spočíva v tom, že maloletá J. momentálne navštevuje 2. stupeň základnej školy, teda je nepochybné, že náklady na potreby maloletej sa zvýšili, keďže v čase poslednej úpravy výživného bola žiačkou 1. ročníka základnej školy. Zároveň si maloletá vyžaduje aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, pretože má oslabenú imunitu. Okrem toho súd prvého stupňa zistil, že maloletá J. sa venuje viacerým športovým aktivitám, ktoré si taktiež vyžadujú finančné prostriedky. Pokiaľ ide o pomery na strane oboch rodičov, od poslednej úpravy sa zmenili pomery na strane matky, ktorá zarába v priemere 779,39 mesačne, pričom v čase poslednej úpravy to bolo v priemere 497,90 eura (15.000,- Sk) , v dôsledku čoho došlo u nej k zvýšeniu príjmu a nepribudla jej žiadna vyživovacia povinnosť. Matka, ktorá spolu s maloletou J. býva u svojich rodičov, pričom sa podieľa na nákladoch na bývanie sumou 150,- eur mesačne, nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku, vlastní motorové vozidlo značky Peugeot, ktorý si zakúpila na pôžičku a spláca ho v sume 200,- eur mesačne. Ohľadne pomerov otca mal súd za preukázané, že pracuje ako živnostník pod menom Ignác Bertovič - BERTO, v maloobchodnej predajnej sieti, ktorá dlhodobo vykazuje negatívny hospodársky výsledok, čo vyplýva aj z písomných dokladov - daňové priznanie za rok 2009, podľa ktorých je v hospodárskej strate. Otec okrem podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba je zároveň výkonným riaditeľom spoločnosti Berto sk, s.r.o., kde v roku 2010 v úhrne zarobil 12.320,- eur ročne, v roku 2011 to bol 103.443,- eur ročne, avšak k tomuto navýšeniu došlo z dôvodu, že spláca úver banke v sume 6.900,- eur mesačne. Zároveň otec pôsobí ako predseda predstavenstva spoločnosti BERTO Slovakia, a.s., ktorá je nezisková, preto v nej otec nedosahuje žiadny príjem. Uvedená akciová spoločnosť je vlastníkom 20-tich motorových vozidiel. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok otec zdedil po svojich rodičoch rodinný dom, na ktorý si zobral hypotéku, ktorú spláca po 500,- eur mesačne VÚB a zároveň je vlastníkom domu v katastrálnom území J., ktorý je aktuálne založený v prospech bankového subjektu VÚB, od ktorého si otec požičal sumu 360.000,- eur. Otec maloletej J. je rozvedený, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa narodila z terajšieho vzťahu so W. B., pričom finančne vypomáha aj 24-ročnej dcére Q., ktorá pochádza z predchádzajúceho vzťahu, z dôvodu, že tá žije s matkou, ktorá je onkologický pacient. Rovnako pomáha aj svojej matke, keďže jej dôchodok je nepostačujúci. Na základe uvedeného súd návrh matky na zvýšenie výživného považoval za čiastočne dôvodný a preto zvýšil výživné na sumu 450 eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2011. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2012 do 31.10.2012 v celkovej výške 3.408,36 eura, povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a výživné na maloletú J. zvýšiť na 300 eur mesačne. Uviedol, že tvrdenia matky, ktorými prezentovala a odôvodňovala súčasné potreby maloletej J., nemožno v predmetnom konaní hodnotiť ako relevantné a zakladajúce sa na pravde. Dodal, že je ochotný na maloletú dcéru prispievať vyššou sumou, avšak matkou navrhovaná výška výživného nezodpovedá nielen jeho možnostiam, ale ani reálne vynaloženým prostriedkom na starostlivosť o maloletú J.. Matkou prezentované mesačné výdavky na maloletú J. predstavujú spolu sumu 714 až 814 eur, čo je vysoko nadhodnotené a neprimerané. Podľa názoru otca výška výživného a požiadavka na jeho zvýšenie by vždy mali sledovať predovšetkým reálne mesačné výdavky maloletého dieťaťa. Pokiaľ matka tvrdila, že výdavky na maloletú predstavujú spolu s jej výdavkami sumu 1.214 eur mesačne, potom bolo potrebné sa v rámci dokazovania vyporiadať aj s otázkou pôvodu peňažných prostriedkov, z ktorých tieto potreby v rozsahu nad mesačný zárobok matky boli financované. V opačnom prípade nemožno tvrdenia matky o výške mesačných výdavkov, ktorými zdôvodňuje zvýšenie výživného, považovať za dôvodné a nárok na zvýšenie výživného nemožno na takomto základe vôbec priznať. Otec nepopieral zmenu pomerov na strane maloletej fyzicky a duševne vyrástla, vyspela a úmerne tomu sa zvýšili aj náklady spojení s jej starostlivosťou a výživou. Poukázal na to, že k podstatným zmenám došlo aj na strane matky, ktorej sa podstatne zvýšil príjem a to na sumu 779,39 eura oproti príjmu ktorý dosahovala v čase poslednej úpravy výživného. Navyše matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej W. O., nar. XX.XX.XXXX. Dôvodil aj tým, že úprava výživného by mala sledovať určitú primeranú progresivitu, avšak súd prvého stupňa zvýšil výživné zo sumy 165 eur mesačne na sumu 450 eur, čo predstavuje podstatný nárast. V tomto smere uviedol, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Uvedená výška výživného zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej J.. Záverom dodal, že súd prvého stupňa na uvedené skutočnosti neprihliadol, v dôsledku čoho považoval rozhodnutie súd prvého stupňa za nepresvedčivé.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v konaní preukazovala len skutočné a oprávnené potreby maloletej J. a náklady s tým spojené dostatočne preukázala, pričom tieto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, rovnako ako aj schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu maloletej J.. Matka výšku výživného považovala za primeranú.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože zvýšenie výživného je na prospech a v záujme mal. dieťaťa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný dôvodmi odvolania (, ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ), prejednal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie otca nie je opodstatnené. Zároveň mal odvolací súd na zreteli ustanovenie , v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú Lenku zo sumy 165,96 eura na sumu 600 eur mesačne z dôvodov, že došlo k zvýšeniu nákladov na celkové zaopatrenie maloletej, ktorá v čase poslednej úpravy výživného navštevovala I. stupeň základnej školy, pričom teraz je žiačkou 6. triedy a vzhľadom na jej vyšší vek, zdravotný stav a záujmy vzrástli aj náklady na jej výživu, stravu a ošatenie. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného v takom rozsahu ako žiadala matka, bol ochotný platiť zvýšené výživné na sumu 300 eur mesačne.

Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom za predpokladu, ak sa zmenia pomery, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu. Táto zmena pomerov sa môže týkať potrieb oprávneného najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho fyzickým vyspievaním, zdravotným stavom, prípravou na budúce povolanie. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t. j. odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a podobne), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí v príslušnom regióne a podobne.

Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Podľa názoru odvolacieho súdu výška súdom prvého stupňa určeného výživného zohľadňuje jednak vek, odôvodnené potreby a záujmy maloletej J., ako aj možnosti a schopnosti otca maloletej. V tomto smere sa prvostupňový súd dostatočne zaoberal majetkovými pomermi na strane otca a správne určil rozsah zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o zročnom výživnom za dané obdobie a výroku o trovách konania.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd len dodáva, že výživné pre maloletú J. nebolo zvýšené 5 rokov, čomu zodpovedajú zvýšené náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na krytie ktorých nemôže stačiť doterajšie výživné. Maloleté dieťa je vo veku 13 rokov a jeho potreby sú vyššia ako pre dieťa vo veku 7 rokov, pretože ide už o vek, kedy je dieťa v prudkom telesnom aj psychickom vývoji. Okrem toho nesporne vyššie náklady sú spojené aj s jeho štúdium, keď od 01. 09. 2012 maloletá J. začala navštevovať 7. ročník základnej školy. Táto podstatná zmena na strane maloletého dieťaťa odôvodňuje zvýšenie výživného. Odvolací súd dodáva, že v tomto smere bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. S ohľadom na dôvody otca uvádzané v odvolaní odvolací súd konštatuje, že tieto sú totožné s jeho tvrdením pred súdom prvého stupňa, pričom súd sa s nimi v napadnutom rozsudku vysporiadal.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa má za to, že napriek vykazovanej hospodárskej strate, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v takej sume ako ju určil súd prvého stupňa. Námietky otca popísané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Skutočnosť, že otec v súčasnosti vykazuje hospodársku stratu, pričom jeho majetok je zaťažený viacerými úvermi, splácaním pôžičiek, leasingov, nemôže v žiadnom prípade ísť na ťarchu výživného pre maloletú J., pretože výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Navyše v danom prípade ide o úvery v rámci jeho podnikateľskej činnosti, ktorú by mal otec vykonávať tak, aby sa neprimerane nezadlžoval a aby mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti i vo vzťahu k jeho maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o jeho námietky ohľadne neprimeraných mesačných výdavkov maloletej J., odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine upravujúce právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, je potrebné vykladať v pozitívnom slova zmysle, ale rovnako tak i v negatívnom slova zmysle. Znamená to, že pokiaľ je životná úroveň rodičov vyššia, participuje ich dieťa na tejto vyššej životnej úrovni. Preto i poukaz otca na neprimeranosť matkou doložených výdavkov na maloletú J. je nedôvodný, keďže v konaní bol dostatočne preukázané nadštandardné majetkové pomery otca. Otec uviedol, že prispieva na zlepšenie životných pomerov svojej už dospelej dcére Q. nepravidelne sumou 400 eur mesačne, ( k tejto dcére už nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť) a svojej matke na výživu sumou 500 eur mesačne, lebo je starobná dôchodkyňa a má vážne zdravotné problémy. Na tieto skutočnosti súd pri určení výživného pre mal. dieťa nemôže prihliadať ako na nevyhnutné výdavky povinného rodiča, pretože prvoradá je zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim maloletým deťom a až potom si môže plniť svoju povinnosť či už voči dospelému dieťaťu alebo rodičom.

Právne závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozsudku bolo možné oprieť o ustanovenia Zákona o rodine, ktoré sú citované v rozsudku a to v tom smere, že pre konštatovanú zmenu pomerov bol daný dôvod na zvýšenie výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Z týchto dôvodov stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.