Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-7-2013.pdf
PDF · 75.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci navrhovateľa O. B., bytom K. č. XXX, proti odporkyni I. B., bytom K. č. XXX, o návrhu na rozvod manželstva s prísl. takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov O. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., rodenej G., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 21.11.1992 v rímskokatolíckom kostole v obci Závada, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prašice vo zväzku 9, ročník 1992, strana 6, poradové číslo 30, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení :
Na čas po rozvode súd maloletú E. B., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd z a v ä z u j e matku I. B. platením výživného pre maloletú E. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Súd styk matky s maloletým dieťaťom ponecháva n e o b m e d z e n ý .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods.3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol .
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 09.01.2013 domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavreli manželstvo dňa 21.11.1992 v rímskokatolíckom kostole v obci Závada, u oboch ide o prvé manželstvo, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, posledné spoločné bydlisko mali v obci K. č. XXX. Nezhody s manželstve začali vznikať v mesiaci jún 2012, kedy navrhovateľ prišiel na neveru odporkyne, k čomu sa sama priznala. Účastníci konania si už vôbec nerozumejú a nevyhovujú si ani po fyzickej stránke, majú rozdiele názory, čo pramenilo až do nezhôd , chod domácnosti, osobné potreby si zabezpečuje každý samostatne, nemajú spoločné záujmy, žijú vlastným životom, bývajú samostatne. Na čas po rozvode navrhuje zveriť maloleté dieťa jemu do výchovy a opatery.
Na pojednávaní dňa 14.02.2013 dodal, že nezhody začali vznikať v mesiaci jún 2012, kedy prišiel na neveru manželky, ktorá mala udržiavať známosti s inými mužmi, ktoré boli aj intímneho charakteru k čomu sa sama priznala a doslovne mu ako aj malol. dcére uviedla, že ona si chce užívať a že si chce užívať aj naďalej. V jednej SM doslovne uviedla, že ona s návrhom na rozvod súhlasí. Malol. dcéra je na neho naviazaná, za matkou nejde, je s maloletou denne v kontakte, vychováva ju, a preto si podal žiadosť
o zverenie maloletej do jeho výchovy a starostlivosti. Myslí si, že stanovisko odporkyne k zvereniu je také, že chcela striedavú starostlivosť, avšak po jej rozhovore s dcérou bola prístupná na to, že bude zverená do výchovy a starostlivosti otca. Navrhovateľ aktuálne pracuje ako živnostník v odbore murár. Aktuálne hodnotí stav v manželstve ako stav, kedy manželstvo neplní ani jednu svoju základnú funkciu biologickú, hospodársku, výchovnú a je trvalo rozvrátené.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva tak ako bol podaný v písomnej podobe navrhovateľom súhlasí. Takisto súhlasí aj s dôvodmi tam uvedenými. Hodnotí aktuálny stav manželstve ako trvalo rozvrátený s tým, že sú narušené všetky tri funkcie a tento stav sa nedá riešiť ani manželskou poradňou. Súhlasí s tým, aby bola schválená dohoda medzi rodičmi, na základe ktorej bude maloletá zverená do výchovy a starostlivosti otcovi. Ona bude zaviazaná platiť výživné v sume 100 eur mesačne, zároveň keďže sa vie s navrhovateľom dohodnúť na úprave styku a stretávaní sa s maloletou dcérou žiada aby súd rozhodol v rámci dohody tak, že súd ponecháva styk matky s dieťaťom neobmedzený, resp. ho neupraví. Aktuálne pracuje aj na území SR a takisto aj v zahraničí.
Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu doporučuje, aby bola schválená dohoda účastníkov ohľadne výživného a úpravy styku s dieťaťom prednesená účastníkmi v rámci pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením a prečítaním spisového materiálu a zistil tento skutkový stav :
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 21.11.1992 v rímskokatolíckom kostole v Závade, u oboch ide o prvé manželstvo, z manželstva na narodila dcéra E., nar. XX.XX.XXXX, spoločné bydlisko majú v obci K..
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinový potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práve na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťaťa domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že aktuálne je manželstvo účastníkov iba formálny zväzok, nakoľko už dlhodobo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, aktuálne si neplní ani sociálnu, ekonomickú a biologickú funkciu. Žiadna z týchto funkcií sa v manželstve nerealizuje. Obaja
účastníci nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, v budúcnosti spoločne hospodáriť, ani intímne žiť. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd zistil, že rozvrat v manželstve účastníkov je dostatočne trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zároveň čo sa týka určenia práv a povinností k maloletému dieťaťu po rozvode súd schválil dohodu rodičov, nakoľko táto neodporovala záujmom maloletého dieťaťa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p. a to tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod, alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné, nakoľko účastníci sa práva podať odvolanie výslovne vzdali (§ 207 ods. l Občianskeho súdneho poriadku ).
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutiu o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.