Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-234-2012.pdf
PDF · 119.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/234/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu J. Y. G., s.r.o., Ú. X, H., V. XX XXXXXX, č.spisu X.XXX.XXX, typ O2, zastúp. U. Y., G..M..B.., Ú. X, H. proti žalovanej J. I., T.. XX.X.XXXX, bytom Y. Y. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa R., D. XX, C., V. XX XXX XXX, zastúp. Advokátska kancelária JUDr. V. Š., Z., O.. G.. R. XXX/XX, G. o zaplatenie 428,15 € s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka (ďalej len VÚ) proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 18C/84/2012-69 zo dňa 15.6.2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Návrh na prerušenie konania z dôvodu požiadania Súdneho dvora EÚ o rozhodnutie o prejudiciovanej otázke, z a m i e t a.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom vrátane vedľajšieho účastníka nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobný návrh žalobcu zamietol a vyslovil, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou účastníkom náhradu trov konania nepriznal a v právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi tiež nepriznal.
Súd prvého stupňa dokazovaním zistil, že na základe uzavretej zmluvy žalobca zapožičal žalovanej mikroprocesorovú kartu SIM kartu, umožňujúcu žalovanej využívať telekomunikačné služby, SIM karte bolo priradené číslo telefónne číslo 948549684 a dohodnutý bol účastnícky program Pre mňa 70. V zmysle uzavretého Dodatku bol žalovanej predaný mobilný telefón Sony Ericson K320i silver+HBH- PV702+ZL v počte 1 ks za sumu 1,-Sk, pričom v bode 2.3 dodatku sa žalobca so žalovanou dohodli, že ak žalovaná poruší niektorú zo svojich zmluvných povinností, žalovaná sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu, zmluvou o postúpení pohľadávok podľa § 526 OZ postupca Telefonica O2 postúpil postupníkovi EOS KSI Slovakia, a.s. túto pohľadávku voči žalovanej. Z písomných dokladov predložených žalobcom
- faktúry č.1000386242 zo dňa 28.2.2008, splatnej 17.3.2008 vyplýva, že žalovaná mala za zúčtovacie obdobie od 22.1.2008 do 21.2.2008 zaplatiť za poskytnuté služby sumu 551,80 Sk, t.j. 18,32euro, z faktúry č.1000467199 zo dňa 31.3.2008, splatnej 15.4.2008 povinnosť zaplatiť za zúčtovacie obdobie od 22.2.2008 do 21.3.2008 sumu 969,50Sk, t.j. 32,18 euro, z faktúry č.1000554619 zo dňa 25.4.2008, splatnej 12.5.2008 povinnosť zaplatiť za zúčtovacie obdobie od 22.3.2008 do 21.4.2008 sumu 742,- Sk, t.j. 24,63 euro a z faktúry č.1000689573 zo dňa 27.5.2008, splatnej 11.6.2008 za zúčtovacie
obdobie od 22.4.2008 do 21.5.2008 povinnosť zaplatiť sumu 721,30 Sk, t.j. 23,95 euro. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že zmluvná pokuta 9 913,50 Sk, t.j. 329,07 eur, bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou č. 5100266850, splatnou 30.6.2008, a žalovaná v lehote splatnosti faktúry nezaplatila. Následne žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania, žiadala žalobný návrh zamietnuť. Poprela podpísanie dohody o uznaní záväzku.
S poukazom na §§ 52 ods. 3, 53 ods. 1, 3, 4 a § 544 ods. 1, 2 OZ s použitím §§ 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách súd prvého stupňa dôvodil, že medzi právnym predchodcom súčasného žalobcu a žalovanou bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva o pripojení. Text zmluvy bol vopred pripravený spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., žalovaná ako spotrebiteľka nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu Dodatku k zmluve, tvoriacu neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
S prihliadnutím na ust. § 100 až 111 OZ vzhľadom na námietku premlčania konštatoval, že žalovaná mala faktúry zaplatiť nasledovne: faktúru č. 1000386242 najpozdejšie do 17.3.2008, odo dňa 18.3.2008 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 18.3.2011, faktúru č. 1000467199 najpozdejšie do 15.4.2008, odo dňa 16.4.2008 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 16.4.2011, faktúru č. 1000554619 najpozdejšie do 12.5.2008, odo dňa 13.5.2008 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 13.5.2011 a faktúru č. 1000689573 najpozdejšie do 11.6.2008, dňa 12.6.2008 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 16.6.2011. Faktúru č. 5100266580 na zaplatenie zmluvnej pokuty 9 913,56 Sk, t.j. 329,07 eur mala žalovaná zaplatiť do 30.6.2008, odo dňa 1.7.2008 začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 1.7.2011. Žalobca žalobu podal 13.3.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty a pretože žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd žalobu pre premlčanie nároku zamietol.
Citoval súd §§ 142 ods. 1, 150 ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p., lebo z predmetu činnosti vedľajšieho účastníka ako Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov vyplýva (jeho Stanovy sú založené pod č. 1Spr. V 38/2012), že jeho cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľa spočívajúca v podávaní žalôb podľa zákona 250/2007 Z.z., zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstupovaní do spotrebiteľských sporov v postavení vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Súdu je známe, že združenie požiadalo o aktuálne zoznamy živých neskončených spotrebiteľských vecí, v ktorých okrem iných ako žalobca vystupuje EOS KSI Slovensko s.r.o. V Stanovách v znení zmien vyplývajúcich z Valného zhromaždenia združenia konaného dňa 28.10.2011 vyplýva aj hospodárenie združenia. Majetok združenia sa tvorí aj z jednorázových vkladov členov združenia, členských príspevkov a príspevku spotrebiteľa vo výške 10eur, ktorý požiada o ochranu a pomoc pri riešení svojich problémov. Žalovaná ako spotrebiteľka nepožiadala Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove o pomoc pri riešení svojho problému, na dotaz súdu na pojednávaní uviedla, že vedľajší účastník ani jeho právny zástupca sa s ňou nekontaktoval. Z oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného (č.l. 32) spisu vyplýva, že žiada súd o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh, teda v čase vstupu do konania mu nebol známy ani obsah žaloby v tejto konkrétnej veci. (§§ 26 ods. 5, 93 ods. 2 O.s.p.).
Dôvodil, že takto založená právnická osoba - združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať proti porušiteľovi, aby sa tento zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže do konania vstúpiť ako vedľajší účastník (ďalej len VÚ), a ak je cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združenia na ochranu spotrebiteľa, musí sa súd, ak sa združenie zúčastní konania zaoberať aj tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konaní, bez ohľadu na stav konania, obsah žaloby, vôľu spotrebiteľa, resp. jeho vedomosť o samotnej existencii združenia a jeho vystupovaní na jeho strane v konaní, účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka nenapĺňa a nesleduje cieľ deklarovaný v § 2 ods. 1 Stanov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Paušálny vstup Združenia do konaní,
bez poznania tej ktorej konkrétnej žaloby, najmä keď sa združenie dalo právne zastúpiť advokátom navodzuje dojem, že účelom vstupu v skutočnosti nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa ale možnosť uplatňovať náhradu trov konania (poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy SR). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadňoval aj tú skutočnosť, že u právneho zástupcu VÚ nejde o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec, ale ide o o mnohonásobné typovo sa opakujúce zastupovanie, totožný právny problém, vyžadujúci rovnaké administratívne úkony a aj obsah písomných podaní právneho zástupcu je v množstve súdnych sporov totožný, keď poukazuje na neplatnosť zmluvnej pokuty judikovanej rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, vznáša námietku premlčania a vyčísľuje si trovy konania a preto trovy VÚ nepriznal.
V podanom odvolaní žalobca navrhol zmeniť rozsudok a vyhovieť návrhu podľa žaloby, prípadne v zmysle § 221 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania v odvolacom konaní vo výške 45,02 €.
V odvolaní namietal, že nejde o premlčaný nárok, pri podpise dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, tento sa zhoduje na Žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení ako v Dodatku k zmluve o pripojení, je vysoko pravdepodobné, že ide o podpis jednej osoby, teda tvrdenia žalovanej (v odvolaní nesprávne uvedené odporcu) ohľadne tejto skutočnosti možno považovať za účelové. Dohoda má písomnú formu a splňuje všetky náležitosti vyžadované zákonom pri uznaní dlhu zo strany dlžníka. Pri podpise dohody je dlžník - odporca vždy upovedomený, o aký dokument sa jedná a na čo slúži, dlžník má potom priestor si dohodu prečítať, prípadne ak by sa mu jednotlivé body Dohody vysvetlili, lebo osoby, ktoré navštevujú dlžníkov za účelom podpisu Dohody sú povinné dodržiavať uvedený postup, a sú viazané smernicami a etickým kódexom spoločnosti.
Proti rozsudku podal odvolanie, čo do trov konania aj VÚ. Žiadal tieto trovy priznať a teda zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, s priznaním trov odvolacieho konania, spolu aj za prvostupňové konanie 122,06 €.
V odvolaní namietal, že nie je pravdivé tvrdenie v rozsudku, že spotrebiteľka nepožiadala združenie o pomoc, lebo ona bola kontaktovaná, a oni postupujú v intenciách § 93 ods. 2, ods. 3 O.s.p. podľa O.s.p. - Komentár - 1.diel, II.vydanie 2012 autorov Števček, Ficová a kolektív, vydaného v edícii BECK, nakladatelstvo CH BECK. Oni konajú na podporu spotrebiteľov a úvahy súdu o individuálnej plnej moci a snáď nejakej inej, nemajú oporu v zákone. Žalobca je nečestným dodávateľom a vymáhačskou spoločnosťou, lebo inak by sa im neoplatilo skupovať premlčanú pohľadávku, ktorá v sebe obsahuje neprijateľná a teda absolútne neplatné zmluvné podmienky a znásobené sankčné mechanizmy, spoliehajúc sa na to, že neinformovaní a následne rezignovaní spotrebitelia sa už brániť nebudú a súd spotrebiteľom ochranu ex offo neposkytne. Pri takomto rozhodovaní o náhrade trov konania sa dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam stále oplatí oplatí zahlcovať súdy na Slovensku. Oni sú bezmajetkovou neziskovou organizáciou a ich prostriedky nepostačujú ani na písacie potreby. V odvolaní sa zvýrazňuje čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov. Podľa čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať a nechať sa zastupovať, a Únia zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Súdy majú nezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej agende pri zvyšovaní životnej úrovne spotrebiteľov. Okresný súd ani nespochybňuje ich právo na zastupovanie, čo oceňujú, avšak vo vzťahu k tomu právu má zatiaľ nejasnosť, spochybňuje účelnosť uplatňovania náhrady trov konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a ďalej okrem iného znova poukazuje na najnovší Občiansky súdny poriadok - Komentár (už citované v odvolaní). Oni svojou činnosťou napĺňajú vysoké ciele politiky EÚ a v tejto súvislosti dávajú do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že majú právo aj na advokáta aj na náhradu trov konania. Zároveň ich cieľom je, aby aj advokáti zistili, že ak sa budú v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú z dôvodu, keď súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach. Treba sa naďalej uchádzať o obranu v prospech spotrebiteľa pri uplatňovaní premlčaných pohľadávok, pozostávajúcich nielen z istiny, ale aj z nemorálnych úrokov a úverov a neplatných sankčných mechanizmov, a to dokonca aj pri odstúpeniach od zmluvy. Ostáva im len
veriť, že túto ich efektívnu činnosť súdy SR cez inštitút náhrady trov konania v prospech dodávateľských a iných spoločností nezablokujú.
V prípade pochybností a vzhľadom na postoj okresného súdu pri výklade únijných noriem otázky práva VÚ (keď citoval novelizované znenie § 137 O.s.p.) VÚ navrhol konanie prerušiť a požiadať súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudicionálnej otázke:
1.Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47, v spojení čl. 38 Charty základných práv EÚ a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod právom združení podľa čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania.
2.Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 47, v spojení s čl. 38 Charty základných práv EÚ sa majú vykladať tak, že združeniu patrí náhrada trov za úspešné vedenie sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky, podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa smernice Rady 2005/29/ES. Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že združeniu patrí náhrada trov konania, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom, po vznesení námietky premlčania.
3.Či právna úprava, akou je § 42 až 151 O.s.p. odporuje právu EÚ, ak neumožňuje združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje.
4.Či je porušené základné právo spotrebiteľa a združenia na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo združeniu napriek ich úspechu v súdnom konaní a pritom sa nevyporiada s odlišnými rozhodnutiami v porovnateľných veciach, ktoré boli súdu predložené a ktoré sú zjavne právne odlišne odôvodnené.
Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( lebo v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil).
Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy zavedený zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.
Podľa § 212 ods.3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.
Súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Okrem toho akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní, dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch ako dokazovanie v konaní nesporovom. V sporovom konaní účastník má preto povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 O.s.p. ) a povinnosť dôkaznú. To ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádzal z toho, že súd síce nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide tu o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti.
Následne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či je potrebné konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, odvolací súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci, je povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudicionálnej) otázke.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor EÚ (ďalej len ZFEÚ) má právomoc vydať rozhodnutie o prejudicionálnych otázkach, ktoré sa týkajú:
a)výkladu zmlúv;
b)platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov, alebo agentúr únie,
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.
Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.
Aj keď v druhej vete uvedeného citovaného čl. 267 ZFEÚ je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný, požiada Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke, túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke, nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle uvedeného článku.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/115/2010 z 25.4.2012 a na základe znenia návrhu na predloženie predbežnej otázky podľa VÚ, je treba vychádzať z vyjadrenia Súdneho dvora Európskej únie vo veci rozsudok Cilfit, C-283/81, zo 6.októbra 1982, publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (ECR), str. 3415, v ktorom Súdny dvor uviedol: „Článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 ZFEÚ) sa má vykladať v tom zmysle, že súd proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka, týkajúca sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia spoločenstva (tzv. acté éclajre, obdobne vo veci Dactosta, 28, 29 až 30/62 z 27.3.1963).
Predmetom tohto konania sú len nepriznané trovy konania VÚ, otázka tohto vzťahu je riešená judikatúrou NS SR v Bratislave, pre riešenie týchto otázok ohľadne náhrady trov konania nejde vo veci položenia otázky Súdnemu dvoru Európskej únie o relevantnú otázku a z hľadiska oprávnenosti účastníka konania má tento síce možnosť predkladať návrhy, ale žiaden z vnútroštátnych súdov nemusí akceptovať takúto žiadosť.
Preto odvolací súd návrh na prerušenie konania z dôvodu požiadania Súdneho dvora EÚ o rozhodnutie o prejudiciovanej otázke, zamietol.
Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. ako VÚ sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Uvedené ust. bolo do nášho právneho poriadku zavedené zák. č. 384/2008 Z.z, pričom týmto samotným zákonom bola VÚ daná legitimácia na vstup do konania. Cieľom takto koncipovanej pr. úpravy podľa Dôvodovej správy k uvedenému zák. bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. VÚ je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). VÚ je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je v zmysle ust. § 93 ods.2 O.s.p. daná
predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor].
Vychádzajúc z ust. § 93 ods.4 O.s.p. v zmysle ktorého VÚ má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník je možné mu priznať aj náhradu trov konania, ale len za predpokladu že toto právo vzniklo aj účastníkovi na strane ktorého v konaní vystupoval (pozri aj právne závery v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/115/2010 zo 25.4.2012).
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemá.
Článok 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pojem každý spadá aj na VÚ, ten nie je vylúčený z voľby akým spôsobom si toto ústavou dané právo uplatní, ale musí počítať s tým, že súd bude skúmať podľa § 142 ods.1 O.s.p. či trovy ním uplatnené boli vynaložené účelne teda či sa nimi sledovalo procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne.
Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupuje ako žalobca rovnaký subjekt, bez ohľadu na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o jeho nezištnej pomoci tak, aby naplnil ciele jeho činnosti (pozri ďalej literatúru o postavení vedľajšieho účastníka v konaní, Justičná revue č. 4/2005, Ján Slebodník. „Vedľajší účastník a právo na odvolanie“, strana 527 a nasl.; ďalej Justičná revue č. 2/2006, autori: Ján Slebodník a Gabriela Világiová: Vedľajší účastník a jeho povinnosť platiť trovy dôkazu“).
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že vzhľadom na svoje odlišné postavenie vedľajší účastník na rozdiel od samotnej žalovanej, v žiadnom prípade nemôže potom vzniesť námietku premlčania tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní.
Významná je skutočnosť v tomto konaní, že podľa § 28 O.s.p. zástupcovi, ktorého sú účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony, pričom plná moc musí byť formálne s náležitosťami podpisu oboch účastníkov plnej moci podpísaná alebo musí byť predložená v súlade s týmto zákonným ustanovením jej úradne overená kópia (notárom).
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil v jeho napadnutej časti aj výrok o trovách konania VÚ.
V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd urobil záver, že nebolo potrebné aplikovať ust. § 150 O.s.p v danej veci, avšak so zreteľom na účel právneho zast., na hospodárnosť konania, keďže tieto neboli účelne vynaložené.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi a VÚ ich náhradu nepriznal, lebo VÚ nemal v odvolacom konaní úspech a aj žalobca nemal v odvolacom konaní úspech.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a k trovám konania ešte je potrebné dodať, že tak žalobca ako aj vedľajší účastník sa nedostavil na pojednávanie dňa 15.6.2012 pred súd prvého stupňa a námietku premlčania vzniesla osobne žalovaná v tejto veci.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.