Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-158-2012.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/158/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcov 1. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, X. č. XX, XXX XX M., občan SR, 2. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. č. XXX, občan SR zastúpeníJUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Sov. hrdinov č. 200, 089 01 Svidník proti žalovanej G. F., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. č. XXX, občianka SR, o neplatnosť vydedenia, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že vydedenie obsiahnuté v závete zo dňa 16.9.2001, poručiteľa U. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. č. XXX, zomretom dňa 25.10.2011 je n e p l a t n é.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi v 1. rade trovy konania vo výške 265,10 eura ( pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,75 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 219,35 eura ) a žalobcovi v 2. rade trovy konania vo výške 265,10 eura ( pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,75 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 219,35 eura ) na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Škraba, advokáta, č. ú. 0621021023/0900 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia, žalobou podanou na súde dňa 19.06.2012 sa domáhali určenia neplatnosti vydedenia obsiahnutého v závete poručiteľa U. Q., nar. XX.XX.XXXX ( podľa oznámenia o úmrtí narodený dňa 6.10.1946 ) zo dňa 16.9.2001. Žalobu odôvodnili tým, že v dedičskom konaní po ich nebohom otcovi U. Q., vedeného u notára JUDr. Čurilu, predložila žalovaná listinu, ktorú považuje za závet ich otca spísaný za jeho života v Cernine dňa 16.9.2001. Z obsahu závetu vyplýva, že ich otec všetok svoj majetok prenecháva po svojej smrti žalovanej, synov vylučuje z dedičského konania a nezanecháva im nič, teda ich ako zákonných dedičov vydedil. Je pravdou, že žalobca v 1. rade v roku 2001 mal so svojím otcom konflikt, po ktorom žalovaná naliehala na otca, aby ho vydedil. Asi po 7 mesiacoch sa s otcom udobril, pri jednom z rozhovorov mu otec povedal, že bol naňho nazlostený, a preto ho aj chcel vydediť. Keď sa neskôr vrátil zo zahraničia, asi v roku 2002, otec mu povedal, že napísal jednu hlúposť, ktorá mu však z jeho pokladničky zmizla a veľmi ho to trápi. Počas svojho pobytu na území SR vždy zašiel k otcovi do Cerniny, pretože si mali vždy čo povedať. Žalobca v 2. rade s otcom počas jeho života nemal žiadny konflikt a cez dovolenky sa vracal domov do Cerniny k otcovi. Keď si sestra v Cernine spolu s manželom postavila rodinný dom, tak im otec povedal, že dom č. 123, postavený na parcele 270/1, ponecháva žalobcovi v 2. rade a žalobcovi v 1. rade ponechá letnú kuchyňu. Aj napriek tomu, že otec bol s ich matkou Alenou Q., rod. P. rozvedený, stále spolu komunikovali a bavili sa aj o týchto záležitostiach, preto tieto tvrdenia môže potvrdiť. Keďže žalobcovia nenaplnili podmienky vydedenia tak, ako sú taxatívne uvedené v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka, považujú toto vydedenie za neplatné.
Predmetom konania bolo určenie neplatnosti vydedenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi a to: závet zo dňa 16.9.2001, vyjadrenie žalovanej zo dňa 25.10.2012 v spojení s vyjadrením zo dňa 26.10.2012, stanovisko žalobcov zo dňa 6.11.2012, podanie žalobcu v 2. rade zo dňa 27.1.2013 a zistil tento skutkový stav:
Z listiny na čl. 2 spisu súd zistil, že ide o závet spísaný a podpísaný vlastnou rukou v Cernine dňa 16.9.2001 U. Q., nar. X.XX.XXXX. Závetca pre prípad smrti uviedol: „ Nech môj dom č. 123 letná kuchyňa s pozemkom ako aj role, lesy prejdú na moju dcéru G. F., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, ostatné deti a to syn U., nar. XX.X.XXXX a syn narodený XX.X.XXXX nech sú vylúčené z dedičského konania a nech nezískajú nič ani z toho čo je v dome, nech všetko patrí mojej dcére G.. Svoje rozhodnutie som urobil pri plnom vedomí a nech moja posledná vôľa bude splnená tak ako je tu uvedené.“
Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2012 uviedla, že poručiteľ U. Q., rod. Q., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom I. č. XXX, zomrel dňa 25.10.2011 so zanechaním závetu. Závet predložila notárovi JUDr. Jozefovi Čurilovi na pojednávaní dňa 1.6.2012. Tento závet je napísaný vlastnou rukou poručiteľa U. Q. a je tam uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol zriadený, t. j. 16.9.2001. Spĺňa teda všetky náležitosti ustanovenia § 476 a § 476a Občianskeho zákonníka. Poručiteľ U. Q. týmto závetom nevydedil svoje deti U. Q. a U. Q., v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka, ako neopomenuteľných dedičov. O vydedení jeho dvoch synov U. Q. a U. Q. v tejto listine nie je zmienka. Deti poručiteľa U. Q. a U. Q. - ako neopomenuteľní dedičia, dostanú v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka jednu polovicu zo svojho zákonného dedičského podielu, t. j. jednu šestinu dedičstva. Na pojednávaní dňa 1.6.2012 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Čurilu syn poručiteľa U. Q. uznal, že závet napísal poručiteľ vlastnou rukou a že je to písmo poručiteľa U. Q.. Ďalej uviedla, že poručiteľ Ján Q. nevydedil svoje deti U. Q. a U. Q., tak ako tom má na mysli § 469a Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka sa musí plnoletým potomkom - v danom prípade deťom poručiteľa U. Q. a U. Q. - ako neopomenuteľným dedičom, dostať jedna polovica ich zákonného podielu, t. j. jedna šestina z dedičstva a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 6.11.2012 uviedli, že zo znenia závetu poručiteľa U. Q. zo dňa 16.9.2001 je zrejmé, že tento žiada z dedičského konania po jeho smrti vylúčiť žalobcov a zároveň prejavil vôľu, aby títo z majetku po ňom nič nezískali, a aby všetko nadobudla jeho dcéra G.. Gramatickým výkladom je možné vyvodiť, že vôľa poručiteľa bola vydediť svojich synov a ponechať svoj majetok po svojej smrti výlučne svojej dcére. Tento závet bol žalovanou predložený prejednávajúcemu notárovi, čím žalovaná spochybnila právne postavenie žalobcov, ako neopomenuteľných dedičov. Práve táto skutočnosť viedla právne neopomenuteľných dedičov k podaniu žaloby na určenie neplatnosti vydedenia obsiahnutého v závete ich otca zo dňa 16.9.2001.
Žalobca v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 10.1.2013 uviedol, že s otcom mal normálne vzťahy, aj sa pohádali, videli sa však málo, pretože bol v zahraničí. Keď prišiel domov s otcom sa vídaval. V minulosti mali konflikt, asi v roku 2005 po jeho svadbe, asi rok alebo dva nebol v I., ale následne si prepáčili a stretávali sa. Počas svojho života mu otec povedal, že chce zriadiť závet s takým obsahom, že sestre pripadnú lesy, bratovi väčší dom a jemu menší dom a do závetu chcel pojať aj svoju bývalú manželku. Pokiaľ ide o predmetný závet, o tomto nevedel a objavil sa až v dedičskom konaní.
Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Inač povedané, bez požadovaného určenia by bolo právo žalobcu neisté.
Podľa § 469a, ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 476 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi, ako neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.
Vydedením možno vylúčiť potomkov i úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť. Ak by tak urobil a opomenul priznať v závete maloletým potomkom aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona bol by závet v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov (§ 479 Občianskeho zákonníka).
Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je ( okrem všeobecným požiadaviek pre platnosť právnych úkonov ) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia, ktoré sú taxatívne vypočítané v zákone a zaradené do štyroch skupín. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.
Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia, inak by bolo vydedenie neplatné. Vydedenie a závet môžu byť obsiahnuté v jednej listine. Dôvodné vydedenie zodpovedajúce zákonu spôsobuje, že vydedený sa nestane dedičom.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania sú zákonnými dedičmi poručiteľa Jána Q., nar. X.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Zo závetu zo dňa 16.9.2001 na čl. 2 spisu súd zistil, že vo vzťahu k žalobcom ako potomkom poručiteľ jednostranne prejavil vôľu, aby títo boli vylúčení z dedičského konania úplne, a aby z majetku po ňom nič nezískali a všetok majetok zdedila jeho dcéra Iveta. Z obsahu závetu je zrejmé, že poručiteľ formálne pojal do závetu aj právny úkon vydedenia vo vzťahu k žalobcom, ktoré však nespĺňa materiálne náležitosti vydedenia, pretože poručiteľ neuviedol ani jeden z dôvodov vydedenia uvedených v zákone a z uvedeného dôvodu je vydedenie neplatné. Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalovanej, že v závete zo dňa 16.9.2001 nie je zmienka o vydedení žalobcov, práve naopak, poručiteľ v závete žalobcov spomenul a to v súvislosti, aby ich vylúčil z dedenia úplne. Za existencie takéhoto závetu, v ktorom je súčasne prejavená vôľa poručiteľa vylúčiť svojich potomkov z dedenia úplne je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, pretože dedičské právo žalobcov by bolo neisté. Je
potrebné poukázať na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, kde je obsiahnutá ochrana neopomenuteľných dedičov, avšak len za predpokladu, že nedošlo k vydedeniu potomkov. Keďže v závete poručiteľa je obsiahnutý prejav vôle vylúčiť žalobcov z dedenia úplne, bol daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že tento právny úkon je neplatný.
Vzhľadom na uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd podľa tohto ustanovenia priznal úspešnému žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 1 z 99,50 eura, t. j. 49,75 eura a uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 215,35 eura za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia vo výške 58,69 eura, za podanie žaloby zo dňa 18.6.2012 vo výške 29,35 eura, za písomné vyjadrenie k stanovisku žalovanej dňa 6.11.2012 vo výške 29,35 eura, za účasť na pojednávaní dňa 10.1.2013 vo výške 30,04 eura, za účasť na pojednávaní dňa 14.3.2013 vo výške 30,04 eura + rež. paušál 3x 7,63 eura + 2 x 7,81 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Spolu trovy konania žalobcu v 1. rade činia 265,10 eura ( 49,75 + 219,35 ).
Súd podľa tohto ustanovenia priznal úspešnému žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 1 z 99,50 eura, t. j. 49,75 eura a uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 215,35 eura za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia vo výške 58,69 eura, za podanie žaloby zo dňa 18.6.2012 vo výške 29,35 eura, za písomné vyjadrenie k stanovisku žalovanej dňa 6.11.2012 vo výške 29,35 eura, za účasť na pojednávaní dňa 10.1.2013 vo výške 30,04 eura, za účasť na pojednávaní dňa 14.3.2013 vo výške 30,04 eura + rež. paušál 3x 7,63 eura + 2 x 7,81 eura podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Spolu trovy konania žalobcu v 2. rade činia 265,10 eura ( 49,75 eura + 219,35 eura ).
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).