Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/148/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: Mikuláš Vareha - VENIKOM, 076 33 Slovenské Nové Mesto č. 270, IČO: 35 479 345, právne zastúpený JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 20.03.2012, č. 1020503/1/430079-518107/2012/5081, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 13.06.2012, doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 14.06.2012, sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/430079 - 518107/2012/5081 zo dňa 20.03.2012, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva Daňového úradu Trebišov č. 740/320/160 - 43737/11/Šol zo dňa 29.12.2011 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Daňový úrad Trebišov, postupujúc podľa , vydal dňa 29.12.2011 pod č. 740/320/160-43737/11/Šol daňovú exekučnú výzvu, ktorou žalobcu vyzval, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 4.171.308,94 eur. Zároveň žalobcu upozornil, že ak tento daňový nedoplatok v určenej lehote nezaplatí, vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu vedeného v banke. Predmetnú daňovú exekučnú výzvu prevzal zástupca žalobcu dňa 03.01.2012, o čom svedčí doručenka preukazujúca doručenie zásielky do vlastných rúk.

Proti doručenej daňovej exekučnej výzve podal žalobca v zákonnej lehote 15 dní odvolanie, o ktorom žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodol tak, že túto daňovú exekučnú výzvu rozhodnutím č. 1020503/1/430079 - 518107/2012/5081 vydaným dňa 20.03.2012, z dôvodov v ňom uvedených potvrdil.

Tunajší súd uznesením zo dňa 6. septembra 2012 č. k. -43 podľa (ďalej len „“) v spojení s ust. zastavil konanie o zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný potvrdil predmetnú daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Trebišov a ktorou daňový úrad vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku.

Na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 06.09.2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave svojím uznesením zo dňa 30. januára 2013 č. k. zrušil napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 6. septembra 2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V zrušujúcom uznesení najvyšší súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. novembra 2012 sp. zn. , s ktorými právnymi dôvodmi sa plne stotožnil, pritom, okrem iného, uviedol, že: „V súdnom konaní sa vyskytla zásadná právna otázka, či daňová exekučná výzva a rozhodnutie odvolacieho orgánu o jej potvrdení sú spôsobilým predmetom prieskumu zákonnosti

- rozhodnutím v zmysle

Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa druhej hlavy piatej časti sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle , pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta o správe daní ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, to v odvolacom daňovom konaní. Na tieto výnimky sa vzťahuje koncentračná zásada.

Podľa o správe daní a poplatkov znení neskorších predpisov do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak

a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,

b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.

Najvyšší súd preto dospel k záveru, že daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa a , pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany ( ), počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.

Z obsahu spisu mal odvolací súd osvedčené, že žalobca nevyčerpal možnosť súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu a jeho dôvody v štádiu exekučného konania sa týkajú práve exekučného titulu. Túto skutočnosť v ďalšom konaní preverí súd prvého stupňa. Pri prieskume zákonnosti daňovej exekučnej výzvy súdom sa prísne uplatňuje koncentračná zásada“.

Tunajší súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vyslovenom v jeho uznesení zo dňa 30. januára 2013, poukazujúc pritom na právne závery uznesenia najvyššieho súdu výzvou zo dňa 13. novembra 2012 nariadil vo veci pojednávanie na deň 7. marca 2013 z účasti ktorého účastníci ospravedlnili, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu na základe ust. a nasl. , podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v obmedzenom rozsahu, teda iba v rozsahu dôvodov podľa ust. a a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že v preskúmavanom rozsahu rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, preto vyslovil rozsudkom, že žalobu zamieta, a to z ďalej uvedeného dôvodu.

Ako vyplýva z právneho názoru vysloveného v uzneseniach najvyššieho súdu zo dňa 30. januára 2013, resp. 13. novembra 2012 daňová exekučná výzva podlieha iba v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti, a preto jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov uvedených v ust. a , pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu, pretože opačný výklad by podľa názoru najvyššieho súdu viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo by bolo v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý princíp pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu. Pretože v danom prípade, ako to konštatoval aj najvyšší súd v zrušujúcom uznesení, z obsahu administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca osvedčil, že vyčerpal možnosť súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu, keďže jeho dôvody v štádiu exekučného konania sa týkajú práve exekučného titulu, súd preto vec žalobcu rozhodol podľa stavu, ktorý tu bol v čase vydania žalovaného rozhodnutia (, prvá veta ) a preto uzatvoril, že žalobca neosvedčil, že po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a neosvedčil ani, že sú tu iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia neprípustná.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa pomerom hlasov 3 : 0 ako nedôvodnú zamietol.

Neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.