Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-387-2012.pdf
PDF · 128.31 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/387/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti odporkyni: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Y. I., o zaplatenie 1.235,86 Eur prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.097,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.097,20 Eur počítaným od 25.03.2011 do zaplatenia, a to v splátkach po 30,- Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci až do úplného splatenia, počnúc prvou splátkou do 15. dní od nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
Súd žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 138,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 25.03.2011 do zaplatenia, zamieta.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 74,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 166,12 Eur v splátkach po 10,- Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou do 15. dní od nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného splatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 24.10.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 02.11.2012, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.235,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporkyňou uzavrel dňa 27.09.2010 zmluvu č. U. spolu s dodatkom. Na základe dodatku k zmluve navrhovateľ odpredal odporkyni mobilný telefón. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie 2010/11-2011/01, čím porušila zmluvné povinnosti.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Zmluvu o pripojení č. U. spolu s dodatkom, prehľad faktúr, pokus o pokonávku zo dňa 10.03.2011 s doručenkou; faktúry; všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 14.03.2013. Na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca navrhovateľa, preto súd vec prejednal v neprítomnosti odporkyne a navrhovateľa v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým Zmluvu o pripojení č. U. spolu s dodatkom, prehľad faktúr, pokus o pokonávku zo dňa 10.03.2011 s doručenkou; faktúry; všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa doklad o predajnej cene; písomné podanie odporkyne zo dňa 18.01.2013.
Z pripojenej zmluvy o pripojení č. U. (l.č. 7 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvorili účastníci konania ako zmluvné strany dňa 27.09.2010, predmet ktorej bol v zmluve.
K zmluve bol uzavretý aj Dodatok zo dňa 27.09.2010, ktorým bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 136,- Eur v prípade porušenia povinností.
Daná zmluva obsahuje, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky a cenník služieb.
Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.10.2006. (l.č.21)
Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd poukazuje na to, že v každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
S poukazom na to, že je daná zvýšená zákonná ochrana spotrebiteľa, je nepochybné, že odporca svoje povinnosti neplnil a taktiež mal vedomosť o zmluvnom ujednaní, že v prípade porušenia jeho povinnosti je navrhovateľ oprávnený požadovať aj zmluvnú pokutu.
Odporkyňa aj napriek tomu svoje povinnosti bez uvedenia riadneho dôvodu neplnila.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Súd mal z predložených listín zistené, že uzavretou zmluvou sa odporkyňa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby, pričom odporkyni bol odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Nokia 7230 za akciovú cenu 9,- Eur s DPH.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúr za poskytnuté služby za jednotlivé obdobia: faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 na sumu 445,56 Eur splatnú dňa 30.11.2010 za služby; faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2010 na sumu 407,03 Eur splatnú dňa 02.01.2011 za služby; faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 30.11.2010 za upomienku; faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.01.2011 na sumu 244,61 Eur splatnú dňa 30.01.2010 za služby a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2010 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 02.01.2011 za upomienku.
Súd mal preukázané, že listom označeným ako pokus o pokonávku zo dňa 10.03.2011 (l.č.14) navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy za zúčtovacie obdobie 2010/11, 2010/12 a 2011/01, a to do 24.03.2011. Spolu s daným listom bola súdu predložená aj fotokópia doručenky.
V danom liste navrhovateľ si uplatnil voči odporkyni aj zmluvnú pokutu vo výške 136,- Eur z dôvodu porušenia zmluvných povinností.
Súd sa nezaoberal zmluvnou pokutou, keďže nebola predmetom konania.
V danom konaní navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa neplnila svoje povinnosti za poskytnuté služby za obdobie 2010/11, 2010/12 a 2011/01, a to v celkovej sume 1.099,86 Eur.
V konaní nebolo nikým a ničím spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa neplnila svoje povinnosti za poskytnuté služby za obdobie 2010/11, 2010/12 a 2011/01.
Dokonca odporkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 18.01.2013 nenamietala uplatnenú sumu, pričom žiadala o umožnenie splácania v splátkach po 30,- Eur.
Týmto podaním odporkyňa nepriamo uznala svoj záväzok, avšak toto jej podanie nie je možné posúdiť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka za uznanie záväzku.
Súd dospel k záveru, že odporkyňa skutočne porušila svoje zmluvné povinnosti za obdobie 2010/11, 2010/12 a 2011/01, pričom bola viazaná 24 mesiacov.
Z predložených faktúr súd mal zistené, že odporkyňa za dané obdobie odoberala služby v celkovej hodnote 1.097,20 Eur. (445,46 Eur + 407,03 Eur + 244,61 Eur)
Súd mal preukázané aj vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2010 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 30.11.2010 za upomienku a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2010 na sumu 1,33 Eur splatnú dňa 02.01.2011 za upomienku
Súd však nemal preukázanú žiadnu upomienku, a to ani jej vystavenie, ani jej doručenie.
Pokiaľ by mal súd akceptovať pokus o pokonávku ako upomienku, nie je to možné, nakoľko upomienka bola fakturovaná faktúrou zo dňa 16.11.2010 a pokus o pokonávku je zo dňa 10.03.2011. Súd mal preukázané doručenie iba pokusu o pokonávku.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ničím nepreukázal opodstatnenosť fakturovanej sumy 1,33 Eur za upomienky, ktoré ničím nepreukázal, súd v tej časti žalobný návrh zamietol.
Čo sa týka uplatnenej sumy 136,- Eur, tento nárok navrhovateľ uplatnil titulom paušalizovanej náhrady škody, ktorá je vo výške rozdielu medzi predajnou cenou a trhovou cenou za odpredanie mobilného telefónu Nokia 7230.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
- zavinenie.
Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na navrhovateľovi.
Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný, psychický vzťah škodcu k výsledku svojho konania. zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Forma zavinenia ovplyvňuje rozsah náhrady škody.
Z predloženej listiny označenej ako doklad o predajnej cene MT, mal súd zistené, že akciová cena MT Nokia 7230 je 350 s DPH a predajná cena s DPH je 486. (l.č. 8 obsahu spisu)
Súd poukazuje, že z ničoho nevyplýva, že daný doklad je hodnoverným dokladom, ide len o nejaký výtlačok navrhovateľa. Z ničoho nevyplýva, že skutočne bola taká trhová cena.
Zároveň súd poukazuje na rozpor spočívajúci v tom, že na rozdiel od uvedeného dokladu v uzavretom Dodatku zo dňa 27.09.2010 v bode 1.2 je uvedené, že účastníkovi - odporkyni sa odpredáva MT Nokia 7230 za kúpnu cenu s DPH 9,- Eur a bežná maloobchodná cena MT bez zľavy je 145,- Eur.
Teda navrhovateľ priamo v dodatku uviedol bežnú cenu 145 Eur s DPH, z ktorej odporkyňa zaplatila sumu 9,- Eur. Teda bola jej poskytnutá zľava 136,- Eur s tým, že sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov.
Súd nezistil ukončenie zmluvného vzťahu.
Navrhovateľ síce tvrdil, že od zmluvy odstúpil, a to listom zo dňa 10.03.2011 označeným ako pokus o pokonávku, avšak z daného listu nič ohľadom odstúpenia od zmluvy nevyplýva.
Súd posúdil, že pokus o pokonávku zo dňa 10.03.2011 nie je odstúpením od zmluvy.
Súd má teda za to, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, keďže ani z ničoho toto nevyplýva.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Teda odstúpením od zmluvy zmluva sa zrušuje od počiatku, čo znamená, že zmluvné strany sú povinné si vrátiť všetko, čo navzájom si poskytli.
Z ničoho však nevyplýva, že by navrhovateľ požadoval z dôvodu odstúpenia od zmluvy späť aj mobilný telefón. Pokusom o pokonávku navrhovateľ požadoval iba zmluvnú pokutu vo výške 136 Eur z dôvodu porušenia povinností - neplatenie faktúr riadne a včas.
Avšak v rámci tohto konania po vyhlásení neprijateľnej podmienky ohľadom zmluvnej pokuty rozhodnutím Krajského W. B. V. (XCo/XX/XXXX) navrhovateľ požadoval náhradu škody vo výške rovnakej ako bola zmluvná pokuta, ktorá je zároveň rozdielom predajnej ceny a trhovej ceny.
Čo sa týka náhrady škody, súd má za to, že navrhovateľ ju nijako nepreukázal. Navrhovateľ nepreukázal platné odstúpenie od zmluvy iba okrem tvrdenia o odstúpení v rámci tohto konania, preto navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody titulom odstúpenia od zmluvy, keďže odstúpenie nebolo preukázané.
Taktiež súd poukazuje, že zmluva s dodatkom bola uzavretá dňa 27.09.2010 a odporkyňa nehradila faktúry za obdobie 2010/11-2011/01. Žaloba bola podaná až dňa 02.11.2012 a z ničoho nevyplýva, že odporkyňa predmetný telefón už nepoužíva, dokonca ani nebola nikým vyzvaná na jeho vrátenie. Vyzývaná bola iba na zaplatenie faktúr. Náhradu škody si uplatnil až žalobným návrhom, ktorý však tiež nahrádza samotnú výzvu, ale v takej podobe bol odporkyni doručený až dňa 19.12.2012.
Od uzavretia zmluvy však uplynuli viac ako 2 roky a predsa je prirodzené, že každým dňom klesá hodnota veci, ako je aj mobilný telefón, a to o to viac, že je aj používaný.
Preto ak navrhovateľ požaduje náhradu škody spočívajúcu v rozdiele predajnej a trhovej cene, žiada teda od odporkyne úhradu trhovej ceny v plnej výške, ktorá bola ku dňu predaja, t.j. 27.09.2010. V takom prípade je však náhrada v danej výške neprípustná vzhľadom na zníženie hodnoty telefónu.
Navrhovateľ nepreukázal skutočnú výšku škody, a to ani odstúpením od zmluvy, ani neuhrádzaním faktúr riadne a včas.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani samotný vznik škody a ani výšku skutočnej škody.
S poukazom na uvedené súd nepriznal navrhovateľovi ani sumu 136,- Eur, a v tej časti žalobný návrh zamietol, keďže s poukazom na uvedené skutočnosti nebol preukázaný vznik škody, ako ani výška.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % od 25.03.2011, teda od nasledujúceho dňa po dátume určenom na zaplatenie dlžnej sumy v pokuse o pokonávku, a to zo sumy 1.235,86 Eur.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa bola v omeškaní so splatením predmetných vyššie uvedených faktúr za služby, nakoľko ich neuhradila riadne a včas, teda v lehote ich splatnosti.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 25.03.2011, teda tak, ako si navrhovateľ uplatnil, hoci odporkyňa sa dostala do omeškania už pred týmto dátumom, a to vždy nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr.
Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vzhľadom k tomu, že súd nepriznal navrhovateľovi sumu vo výške 138,66 Eur - za náhradu škody a za upomienku z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, súd z danej sumy nepriznal ani úroky z omeškania z danej sumy a v tej časti zamietol.
Teda súd zamietol žalobný návrh o zaplatenie sumy 138,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 138,66 Eur od 25.03.2011 do zaplatenia.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti.
Odporkyňa žiadne skutkové tvrdenie navrhovateľa nespochybnila, ale žiadala o splátkový kalendár vzhľadom na jej príjem, keďže od 02/2013 nastupuje na materskú dovolenku a dovtedy bola na PN. V písomnom podaní navrhla splátky po 30,- Eur mesačne s s poslednou splátkou vo výške 35,86 Eur, nakoľko s vyššou sumou nedisponuje.
Podľa § 160 ods.1 veta druhá O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na príjem navrhovateľky a jej finančnú a rodinnú situáciu, súd so súhlasom navrhovateľa rozhodol o splátkach v zmysle § 160 ods.1 O.s.p., pričom výšku splátok určil s poukazom na finančnú situáciu odporkyne a s poukazom na výšku dlžnej istiny, ako aj na ochotu odporkyne splácať dlžnú sumu. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom výšku mesačných splátok súd považoval za primeranú, pričom omeškaním čo i len jednej splátky sa stane celé plnenie zročným.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., v zmysle ktorého súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech navrhovateľa bol len v pomerne nepatrnej časti.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.235,86 Eur s príslušenstvom, súd týmto rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.097,20 eur s príslušenstvom, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. S poukazom na uvedené skutočnosti sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 142 ods. 3 O.s.p..
Navrhovateľ si v podaní zo dňa 14.03.2013 uplatnil trovy konania - náhradu súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní 2 x suma 61,41 eur, 2 x režijný paušál 7,81 eur + DPH.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom súdneho poplatku za návrh sumu 74,- eur a titulom trov konania - trov právneho zastúpenia sumu 166,12 eur, pozostávajúcu:
1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 04.03.2013 v sume 61,41 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 13,84 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 83,06 eur,
2. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 14.03.2013 v sume 61,41 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 13,84 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 83,06 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume spolu 240,12 eur (titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 74,- eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 166,12 eur) v pravidelných mesačných splátkach s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a finančnú situáciu odporkyne, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).