Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/14/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: AGROMAS, spol. s.r.o., Fučíkova 131, Sládkovičovo, IČO : 36 259 063, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica, číslo I/227/19984-128453/2010/992906-r zo dňa 17. decembra 2010 takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 02.februára 2011 sa žalobca domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica, toho času Finančného riaditeľstva SR, číslo I/227/19984-128453/2010/992906-r zo dňa 17.12.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu - Daňového úradu Sládkovičovo č. /Dum zo dňa 20.10.2010, ktorým bola žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) uložená pokuta vo výške 1659,69 € za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004 v lehote určenej správcom dane.

V žalobných dôvodoch namietal, že zo strany prvostupňového orgánu nebol v súlade s ustanovením § 17 zákona o správe daní dodržaný postup pri doručovaní zásielky - výzvy na podanie daňového priznania, a preto považoval uloženú pokutu za nedôvodnú. Poukázal na to, že poštový doručovateľ mu nedoručil túto výzvu, keď na rube doručovanej zásielky vyznačil, že adresát je nezastihnutý. Potvrdil, že žalovaný dňa 16.09.2010 ho upovedomil o možnosti vyzdvihnutia nedoručenej zásielky v odbernej lehote 18-tich dní z dôvodu nezastihnutia, o čom súdu predložil fotokópiu o uložení zásielky. Uviedol, že výzva na podanie daňového priznania mu nebola doručená z dôvodu nezastihnutia a nie z dôvodu nemožnosti ju doručiť, pričom v tejto súvislosti potvrdil, že sa na adrese sídla zdržiava a súčasne uviedol, že splnomocnený zástupca pravidelne chodí na poštu (minimálne trikrát do týždňa). Namietal, že prvostupňový orgán ako správca dane nepostupoval v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 zákona o správe daní, keď doručovateľom nebol upovedomený o opakovanom doručení písomnosti v určitý deň a hodinu. Pokiaľ ide o uloženie pokuty, tak nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že svojim konaním spôsobil, že štátny rozpočet a rozpočet ďalších subjektov naviazaných na štátny rozpočet bol ukrátený na svojich príjmoch. Ďalej uviedol, že v roku 2004 nevykonával žiadnu činnosť a preto mu nemohla vzniknúť daňová povinnosť platenia dane. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa , , zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 05.04.2011, doručeným tunajšiemu súdu 08.04.2011, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že si svoju zákonnú povinnosť, ako správca dane splnil, pretože predmetná písomnosť bola žalobcovi doručená uložením, nakoľko žalobca pri doručovaní výzvy nebol zastihnutý v mieste doručenia (§ 17 ods. 3 zákona o správe daní). V tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazným prostriedkom o doručení písomností adresátovi je doručenka alebo vrátená obálka s písomnosťou. Ďalej uviedol, že žalobca daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2004 ku dňu vydania rozhodnutia o uložení pokuty nepodal, správcovi dane nebolo známy základ dane a daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2004. K tvrdeniu žalobcu, že tento v roku 2004 nevykonával žiadnu činnosť poukázal na ustanovenie o daní z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré ukladá povinnosť podať daňové priznanie všetkým právnickým osobám bez ohľadu na to, či mali príjem alebo nie a v žiadnom prípade neoslobodzuje daňový subjekt od podania daňového priznania.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní v zmysle a nasl. , pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu.

Pojednávania konaného dňa 14.3.2013 sa žalobca nezúčastnil, svoju účasť ospravedlnil listom zo dňa 14.3.2013, pričom súhlasil, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 5.4.2011 a napadnuté rozhodnutie žiada potvrdiť.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní, ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho orgánu nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu.

V predmetnej veci bola spornou otázkou, či boli splnené podmienky pre fikciu doručenia v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 zákona o správe daní v súvislosti s doručením zásielky žalobcovi, a to výzvy na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004 v lehote určenej správcom dane.

V daňovom konaní je otázka doručovania do vlastných rúk upravená v ustanovení § 17 ods. 3 zákona o správe daní. V danom prípade bolo zistené, že výzva na podanie daňového priznania nebola žalobcovi doručená z dôvodu nezastihnutia, a nie z dôvodu nemožnosti ju doručiť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že postup poštového doručovateľa bol dodržaný, keď tento pri prvom pokuse o doručení predmetnej zásielky žalobcu nezastihol (14.09.2010), na listovej zásielke mu oznámil, že opakované doručenie bude realizované 16.09.2010, ktoré nebolo taktiež realizované a preto bola zásielka dňom 16.09.2010 uložená na pošte. Tieto skutočnosti potvrdil žalobca vo svojej žalobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca si písomnosť do 15 dní od jej uloženia nevyzdvihol, považoval sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Fikcia doručenia nastáva za podmienok uvedených v ustanovení § 17 ods. 3 zákona o správe daní, pričom z judikatúry vyplýva, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných, ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky k tomu, aby mohla byť uplatnená tzv. fikcia doručenia. Taktiež aj ďalšie žalobné dôvody uvádzané žalobcom (nevykonávanie žiadnej činnosti v roku 2004, štátny rozpočet nebol ukrátený na príjmoch) nepovažoval súd za opodstatnené, nakoľko podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ukladá povinnosť podať daňové priznanie všetkým právnickým osobám bez ohľadu na to, či mali príjmy alebo nie a v žiadnom prípade neoslobodzuje daňový subjekt od podania daňového priznania.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , keď procesne neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (s.9 v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.