Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-30-2012.pdf
PDF · 92.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/30/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.3.2013 v trestnej veci obžalovaného G. Š., X.. XX.X.XXXX Y. F., V. L. Y. Z., N.. Ž. Č.. XX/X, okr. Kežmarok, nezamestnaného, trestne stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona takto
rozhodol:
obžalovaný G. Š.
je vinný z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,
pretože
dňa 9.12.2011 asi o 21.30 hod. vo Veľkej Lomnici, okr. Kežmarok, pod vplyvom požitého alkoholu, využil stav opitosti poškodeného E. H., nachádzajúceho sa v pivárni zv. F. vo Veľkej Lomnici, tohto odviedol do miesta trvalého bydliska do bytu na ul. Š. Č.. XXX/X a po jeho uložení do postele z bytu následne ukradol televízor zn. SAMSUNG nezisteného typu a výrobného čísla, r.v. 2008, ďalej notebook zn. HP nezisteného výrobného čísla a typu, r.v. 2008, pričom televízor dňa 12.12.2011 predal E. R. za sumu 100 eur a notebook uložil u E. Č. vo vozidle, čím takto spôsobil pre poškodeného E. H. škodu krádežou v sume najmenej 500 eur.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 15.2.2012 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na vyššie uvedeného obvineného G. Š. pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý skutok prokurátor právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, pretože obvinený si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu malú.
Dňa 27.2.2012 tunajší súd vydal trestný rozkaz č.k.: XT XX/XXXX - XX, ktorým uznal obvineného G. Š. vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, ktorým mal obvinený spáchať prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Dňa 26.7.2012 podal obvinený na tunajšom súde odpor proti vyššie uvedenému trestnému rozkazu, ktorý odpor odôvodnil tvrdením, že skutok nebol spáchaný tak ako je to uvedené v trestnom rozkaze a tým, že sa chce k veci vyjadriť.
Súd následne nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne vypovedal, že dňa 9.12.2011 potom ako sa pred domom J. E. H. R. R. Z. Z., poškodený, ktorý bol pod vplyvom alkoholu ich požiadal, aby mu pomohli dostať sa domov. Po odchode z bytu poškodeného si obžalovaný všimol, že Z. Z. má v rukách notebook a televízor, pričom obžalovanému povedal, že tieto veci kúpil od poškodeného. Tieto veci potom obžalovaný pomohol odniesť domov k Z. Z.. Na druhý deň sa obžalovaný dozvedel, že išlo o krádež a preto šiel k Z. po kradnuté veci, aby ich mohol vrátiť poškodenému. Poškodený však bol pod vplyvom alkoholu a preto sa obžalovaný rozhodol nechať televízor u E. Š.. Obžalovaný dodal, že podľa jeho názoru bol poškodený v priebehu trestného konania ovplyvňovaný rodinou Lukáša Lacka, ktorý už raz bol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pre rozpor výpovede obžalovaného na pojednávaní a výpovede v prípravnom konaní súd prečítal na pojednávaní zápisnicu o jeho skoršej výpovedi z prípravného konania. V rámci tejto výpovede obžalovaný uviedol, že dňa 9.12.2011 okolo 21.00 hod. si v pohostinstve „Kubik“ resp. tiež „Kaštieľ“ vo Veľkej Lomnici všimol, že za jedným zo stolov spí poškodený E. H., ktorý bol viditeľne pod vplyvom alkoholu a nebol schopný sám sa dostať domov. Obžalovaný sa rozhodol odniesť ho domov, pričom spočiatku mu pomáhal aj Lukáš Lacko, ale do miesta bydliska poškodeného už došiel s E. H. sám. Po vojdení do bytu poškodeného, tento okamžite zaspal a obžalovaný z bytu zobral televízor značky Samsung a notebook. Nasledujúceho dňa predal ukradnutý televízor E. R. za 100 eur a notebook nechal u E. Č.C., ktorému povedal, že si ho vyzdvihne neskôr. Na otázku, aby vysvetlil dôvod rozporov v jeho výpovediach na pojednávaní a v prípravnom konaní obžalovaný na pojednávaní uviedol, že pravda je to, čo vypovedal na pojednávaní, pričom v čase výpovede v prípravnom konaní mal problémy v súvislosti s rozvodom, kedy z neho mali urobiť bezdomovca a chcel ísť do väzenia.
Svedok - poškodený E. H., bez príbuzenského vzťahu k obžalovanému na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 9.12.2011 okolo 21.30 hod. v reštaurácii „Kubik“, keďže bol pod výrazným vplyvom alkoholu, poprosil obžalovaného a Z. Z., aby s ním išli domov a uložili ho spať. Asi hodinu potom ako ho doniesli domov a uložili spať sa poškodený prebudil a zistil, že mu chýba televízor, doklad o kúpe televízora, notebook, nejaké potraviny a peňažná suma vo výške 70 eur. Obžalovaný dodal, že televízor sa neskôr našiel u E. R., notebook u kamaráta obžalovaného a zvyšok vecí, na ktorých mu však už nezáleží sa doteraz nenašiel. Poškodený na pojednávaní výslovne vyhlásil, že si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatňuje.
Svedok E. R., bez príbuzenského vzťahu k obžalovanému, na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi pred rokom v pohostinstve „Kaštiel“ kúpil od obžalovaného televízor za 100 eur. Obžalovaný mu pritom odovzdal aj doklad o kúpe, pričom ako dôvod predaja uviedol, že sa rozvádza.
K tejto výpovedi sa obžalovaný na pojednávaní vyjadril, že svedok klame, pretože v čase predaja vedel, že televízor je kradnutý, pričom jeho manželka si mala prísť po televízor na čerpaciu stanicu.
Svedok E. Č., bez príbuzenského vzťahu k obžalovanému, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný ho požiadal, aby ho odviezol spolu s televízorom a notebookom za E. R. za účelom predaja televízora a to najprv do pohostinstva „Kaštiel“ a potom na čerpaciu stanicu, kde obžalovaný odovzdal televízor manželke E. R.. Potom s obžalovaným odišli preč, pričom notebook zostal vo svedkovom aute a večer si po neho prišli Z. R. E. H., až potom sa svedok dozvedel, že veci sú kradnuté.
Svedok Z. Z., bez príbuzenského vzťahu k obžalovanému, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 9.12.2011 po záverečnej spolu s obžalovaným odprevadili opitého poškodeného z krčmy domov, pričom do bytu mal s poškodeným ísť len obžalovaný. Svedok síce vošiel do bytovky, ale do bytu už nešiel. Na druhý deň sa svedok v krčme dozvedel, že obžalovaný ukradol poškodenému televízor a notebook, keďže o tom už vedela celá dedina.
K tejto výpovedi sa obžalovaný na pojednávaní vyjadril tak, že svedok klame, pretože práve s ním bol v byte poškodeného, pričom práve tento svedok mal zobrať notebook a jemu prikázať, aby zobral televízor, pričom následne tieto veci mali odniesť F. Z. Z. a až nasledujúceho dňa si ich mal zobrať obžalovaný k sebe.
Uvedené vyjadrenie obžalovaného svedok spochybnil tvrdením, že ak by spolu s obžalovaným ukradol televízor a notebook, nenechal by obžalovanému všetky tieto veci a na záver dodal, že uvedené kradnuté veci u neho nikdy neboli odložené.
Svedok E. H. ml., bez príbuzenského vzťahu k obžalovanému, syn poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedol, že ukradnutý televízor sa našiel u Juraja Šebesta a ukradnutý notebook v aute u E. Č..
Zo zápisnice OO PZ Kežmarok o ohliadke miesta činu a úradného záznamu OO PZ Kežmarok prečítaných na pojednávaní vyplynulo, že dňa 10.12.2011 v čase o 00.20 bola do miesta bydliska poškodeného vyslaná hliadka na preverenie oznámenia poškodeného o krádeži televízora a notebooku, pričom bolo zistené, že z bytu oznamovateľa, ktorý bol pod v danom značným vplyvom alkoholu mal neznámy páchateľ ukradnúť dňa 9.12.2011 v čase okolo 22.00 hod. televízor a notebook. Pri ohliadke sa nezistilo poškodenie dverí do bytu poškodeného.
Zo zápisu o dychovej skúške OO PZ v Kežmarku zo dňa 10.12.2011, 1.12 hod. prečítaného na hlavnom pojednávaní súd zistil, že poškodený mal v krvi alkohol v množstve 1,13 mg/l, čo potvrdilo skutočnosť, že bol v čase spáchania trestného činu pod vplyvom alkoholu.
Súd na základe zhodnotenia takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zo spáchania tohto skutku je obžalovaný usvedčovaný viacerými nepriamymi dôkazmi a to výpoveďou svedka - poškodeného E. H., výpoveďou svedka E. Š., výpoveďou svedka E. Č. a výpoveďou svedka Z. Z., ako i jedným priamym dôkazom - výpoveďou obžalovaného z prípravného konania.
E. H. C. Z. Z. zhodne vypovedali, že dňa 9.12.2011 okolo 21.00 hod. obžalovaný odprevádzal poškodeného E. H., ktorý bol pod viditeľným vplyvom alkoholu, z krčmy domov. Uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní aj sám obžalovaný. Z výpovede svedkov E. Č. a svedka E. Š. súd zistil, že obžalovaný nasledujúceho dňa predal ukradnutý televízor E. Š. a z výpovede svedka E. Č. zistil, že notebook si obžalovaný nechal u neho v aute. Súd tak z vyššie uvedených svedeckých výpovedí zistil, že obžalovaný dňa 9.12.2011 okolo 21.00 hod. odprevádzal poškodeného, ktorý bol pod vplyvom alkoholu z krčmy domov, pričom na druhý deň predal televízor, ktorý bol v uvedenú noc niekým ukradnutý poškodenému a mal pri sebe notebook, ktorý bol v uvedenom čase poškodenému takisto niekým ukradnutý. Uvedený súbor nepriamych dôkazov viedol súd k záveru, že predmetné veci ukradol z bytu poškodeného práve obžalovaný, a že sa tak stalo dňa 9.12.2011 v čase po 21.00 hod., keď priviedol opitého poškodeného z krčmy domov. K tomuto záveru súd dospel aj v spojení s výpoveďou obžalovaného z prípravného konania v rámci ktorej sa obžalovaný priznal k uvedenej trestnej činnosti a veľmi presne ju opísal. Túto výpoveď síce obžalovaný neskôr na pojednávaní poprel, keď vyhlásil, že skutok nespáchal a že v prípravnom konaní sa priznal len preto, aby šiel do väzenia a neskončil ako bezdomovec, avšak tejto jeho výpovedi súd neuveril. Hodnovernosť výpovede obžalovaného z pojednávania spochybňujú jednak nelogické konštrukcie v nej obsiahnuté ako napríklad, keď obžalovaný tvrdil, že druhý deň potom ako sa dozvedel, že veci boli Lukášom Lackom ukradnuté, vzal ich od neho a šiel ich vrátiť poškodenému, avšak nakoniec k tomu nedošlo k tomu, lebo poškodený bol pod vplyvom alkoholu a tak nechal televízor u E. Š. a notebook u E. Č., a jednak vyjadrenia obžalovaného k výpovediam svedkov a to napr. reakcia obžalovaného na výpoveď svedka E. R., keď obžalovaný emotívne vyhlásil, že svedok klame, pretože v čase predaja vedel, že televízor je kradnutý, z čoho súdu vyplýva, že ak je to pravda, tak aj on ako predávajúci musel v čase tohto predaja vedieť, že televízor je kradnutý, čo je v rozpore s jeho výpoveďou na pojednávaní, kde uvádzal, že sa snažil Y. Z. ukradnuté veci poškodenému a u R. C. Č. veci len na čas odložil. Výpoveď obžalovaného na pojednávaní uskutočnená s odstupom takmer jedného roka od spáchania trestnej činnosti tak bola súdom zhodnotená ako účelová, kedy sa snažil zakryť svoju trestnú činnosť. Naopak výpoveď obžalovaného z prípravného konania je v plnej zhode s ostatnými vykonanými svedeckými výpoveďami, je presvedčivá, presná, bez rozporov a nelogických konštrukcií. Určité rozpory vo výpovediach vyššie uvedených svedkov na ktoré poukazovala obhajoba v záverečnej reči sa týkali iba pre rozhodnutie vo veci nepodstatných skutočností a mohli byť spôsobené odstupom času, preto ich súd nepovažoval za dôležité a podľa jeho názoru nemohli viesť k záveru o nehodnovernosti týchto svedkov.
Súd mal z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní za preukázané, že obžalovaný zisteným skutkom naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, teda objektívnu stránku, subjektívnu stránku, objekt a subjekt tohto trestného činu.
Súd mal v zistenom skutku za preukázanú objektívnu stránku tohto trestného činu a to konanie spočívajúce v prisvojení si cudzej veci formou jej zmocnenia sa, následok spočívajúci v spôsobení malej škody, ako i príčinnú súvislosť medzi týmto konaním a následkom.
Konanie spočívajúce v prisvojení si cudzej veci formou jej zmocnenia sa v zistenom skutku preukazuje vyššie uvedená výpoveď svedka - poškodeného E. H.N., výpoveď svedka E. Š., výpoveď svedka E. Č. a výpoveď svedka Z. Z., ako i výpoveď obžalovaného z prípravného konania, a to spôsobom bližšie vysvetleným pri objasňovaní úvah súdu, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania týkajúceho sa skutkových zistení súdu.
Následok vyššie uvedeného konania, ktorým je tzv. malá škoda vo výške 500 eur vzniknutá na majetku poškodeného E. H. je preukázaná z na hlavnom pojednávaní prečítaného listinného dôkazu - odborného vyjadrenia B. - L., A.. L. S., podľa ktorého hodnota ukradnutého televízora bola 280 eur a hodnota ukradnutého notebooku bola 220 eur.
Rovnako mal súd vyššie uvedenými dôkazmi v zistenom skutku za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi uvedeným konaním a následkom.
Súd mal v zistenom skutku za preukázanú aj subjektívnu stránku tohto trestného činu a to úmyselnú formu zavinenia páchateľa trestného činu, konkrétne priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. V zmysle tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný formou priameho úmyslu, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. To, že na strane obžalovaného bola vôľa prisvojiť si cudziu vec a spôsobiť tak malú škodu súd zistil z vyššie uvedených svedeckých výpovedí ako i z výpovede samotného obžalovaného v prípravnom konaní.
Súd mal v zistenom skutku za preukázaný aj všeobecný subjekt trestného činu. Obžalovaný, ktorý ako to vyplýva z vyššie uvedených dôkazov sa dopustil zisteného skutku, túto charakteristiku všeobecného subjektu jednoznačne spĺňa.
Objektom trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona je vlastníctvo veci. Preukázaným prisvojením si televízora a notebooku poškodeného obžalovaným došlo k zásahu do záujmu chráneného týmto ustanovením Trestného zákona.
Pokiaľ ide výrok o treste súd pri určovaní druhu a výmery trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, následok činu, zavinenie a jeho formu, pohnútku (motív), priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Súd mal na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní za zistené nasledovné skutočnosti rozhodné pre určovanie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Súd z vyššie uvedených vykonaných dôkazov vyššie uvedeným spôsobom zistil, že čin (skutok) bol spáchaný tak ako je ustálený vo výroku tohto rozsudku, že následkom tohto činu bol vznik škody u poškodeného E. H. vo výške 500 eur, a že činu sa obžalovaný dopustil úmyselne a to konkrétne vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona a zo zištného motívu (pohnútky.) Súd z odpisu registra trestov obžalovaného síce zistil okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, avšak vzhľadom na povahu predchádzajúcich odsúdení na túto okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona súd neprihliadal, pretože v minulosti páchal obžalovaný trestnú činnosť iného druhu ako i vzhľadom na odstup času od posledného odsúdenia. Iné priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti neboli súdom z vykonaných dôkazov zistené. Pokiaľ ide o osobu páchateľa a jeho pomery súd mal z charakteristiky z miesta jeho trvalého bydliska za preukázané, že obžalovaný je rozvedený, má jedného dospelého syna, prihlásený je k trvalému pobytu v obci Veľká Lomnica, pričom v tejto obci nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a jeho správanie doteraz nebolo prejednávané Komisiou verejného poriadku.
Súd následne pristúpil k hodnoteniu zistených okolností rozhodných pre druh a výmeru trestu. Ako už bolo spomenuté vyššie, skutkom, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená pri tejto skutkovej podstate je v rozsahu až do dvoch rokov. Pokiaľ ide o druh trestu súd siahol po nepodmienečnom treste odňatia slobody, pretože obžalovaný sa dopustil skutku za ktorý je stíhaný v tejto trestnej veci v skúšobnej dobe iného podmienečného odsúdenia, a to odsúdenia vyplývajúceho z rozhodnutia tunajšieho súdu sp.zn.: XT XX/XXXX zo dňa 17.12.2010 a odsúdenia vyplývajúceho z rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp.zn.: BB- 3T 18/10 zo dňa 30.6.2010. Vzhľadom na pomer priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností (0:0) súd pri rozhodovaní o výmere tohto druhu trestu postupoval podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, kedy neupravoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v ustanovení § 212 ods. 1 Trestného zákona v zmysle § 38 ods. 3 a 4 Trestného zákona, teda pohyboval sa pri svojich úvahách v rozmedzí trestnej sadzby 0 až 2 roky. V rámci tejto trestnej sadzby potom súd zvažoval konkrétnu výmeru trestu, pričom prihliadajúc na kritériá uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona sa rozhodol pre uloženie trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že odsúdený bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku za ktorý je stíhaný v tejto veci vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn.: 2T 232/10 zo dňa 23.11.2010 a to za úmyselný trestný čin, ktorý trest obžalovaný vykonal dňa 18.4.2011, súd ho podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadom na to, že poškodený na pojednávaní výslovne vyhlásil, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom, súd v zmysle § 287 ods. 1 prvá veta o náhrade škody v danom prípade nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.