Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-16-2013.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III so sídlom v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Andreou Kriškovou, v právnej veci žalobcu: RMX, s.r.o., IČO: 35 747 455, Stará Vajnorská 37, Bratislava, proti žalovanému: JAKER consulting, s.r.o., IČO: 35 958 375, Stará Vajnorská 37, Bratislava, o zaplatenie 183,14 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 183,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 171 Eur od 12.12.2009 do zaplatenia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a náhradu za poštovné vo výške 1,50 Eur.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol doplnený podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012, sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške 183,14 Eur s úrokom s omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 171 Eur od 12.12.2009 do zaplatenia a trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tak, že uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme časti nehnuteľnosti zo dňa 05.03.2009. Nájomné bolo fakturované v zmysle platnej nájomnej zmluvy mesačne a splatnosť faktúry bola zmluvne dohodnutá na 10 dní. Žalovaný neuhradil nájomné vyfaktúrované faktúrou č. 9471527 zo dňa 01.12.2009 (splatná dňa 11.12.2009) v sume 183,14 Eur s DPH a nereagoval ani na písomné a telegornické výzvy na úhradu dlžnej sumy.
Súd vydal dňa 20.12.2012 platobný rozkaz č. k. 33Rob/487/2012-31, ktorý uznesením č. k. 33Rob/487/2012-33 zo dňa 05.02.2013 zrušil z dôvodu, že predmetný platobný rozkaz nebolo
možné doručiť žalovanému do vlastných rúk a v zmysle § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je náhradné doručovanie v prípade platobného rozkazu vylúčené.
V tomto konaní boli vytýčené pojednávanie na 14.03.2013, na ktoré sa žalovaný nedostavil napriek tomu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené s poučením o následkoch nedostavenia
sa, vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný sa k návrhu a prílohám písomne nevyjadril ani na výzvu súdu doručenú mu v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. dňa 15.02.2013 s poučením o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Taktiež žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.
Skutkový stav veci mal súd preukázaný týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o prenájme časti nehnuteľnosti zo dňa 05.03.2009, Faktúra č. 9471527, Výzva žalobcu zo dňa 22.06.2012, Výpis z Obchodného registra žalobcu, Výpis z Obchodného registra žalovaného a inými listinnými dôkazmi založenými v spise.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len„Obch.Z.”), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obch.Z. práve vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojení.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom (prenajímateľom) a žalovaným (nájomcom) došlo dňa 05.03.2009 k uzavretiu Zmluvy o prenájme časti nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol podľa bodu 1. prenájom nebytových priestorov, a to kancelárskych priestorov v budove AB na IV. posch. miest č. 401 o výmere 18 m2 a časť chodby prislúchajúcej k uvedeným priestorom o výmere 5 m2. Tieto priestory boli podľa zmluvy určené na kancelársku činnosť podľa výpisu z Obchodného registra. V bode 2. sa zmluvné strany dohodli, že účelom prenájmu bude kancelárska činnosť v zmysle predmetu činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a prípadná zmena účelu musí byť prenajímateľom schválená. V bode 3. predmetnej zmluvy bola dohodnutá výška nájomného vrátane úhrady za služby a iné prevádzkové náklady spojené s nájmom, a to 98 Eur bez DPH za 1 m2 a rok prenajatej plochy kancelárie a 58 Eur bez DPH na 1 m2 a rok prenajatej plochy chodby. Spolu teda mesačné nájomné činilo sumu 171 Eur bez DPH. Spôsob úhrady bol dohodnutý v bode 4. predmetnej zmluvy tak, že nájomné je splatné na základe faktúry prenajímateľa mesačne vopred, vždy najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nájomné platí a prenajímateľ vystaví faktúru tak, aby bola dodržaná lehota splatnosti 10 dní od jej vystavenia. Zároveň sa zmluvné strany v bode 5. tejto zmluvy dohodli na dobe jej platnosti, a teda, že sa uzatvára na dobu neurčitú, s platnosťou od 10.03.2009 a výpovednou lehotou 6 mesiacov, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.
Podľa § 5 ods. 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
V súlade s vyššie uvedenou zmluvou o prenájme vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 9471527, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní a ktorou mu vyfaktúroval sumu zľavneného nájomného (zľava 10%) za obdobie 12/2009 vo výške 183,14 Eur s DPH. Súd v danej veci ustálil právny záver, že žalobca uniesol v tomto konaní dôkazné bremeno, keď preukázal skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania, a teda jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy vyfaktúrovaného nájomného za obdobie 12/2009 v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o prenájme. Žalovaný bol počas celého priebehu konania neaktívny, nereagoval ani na výzvu súdu vyjadriť sa k meritu veci, čím konal v rozpore s § 101 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Preto súd konal a rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p a v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 365 Obch.Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obch.Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
V tomto prípade predmetná zmluva o prenájme obsahovala dojednanie o úrokoch z omeškania v bode 6.14., a to tak, že v prípade omeškania nájomcu (žalovaného) s platením nájomného si prenajímateľ (žalobca) účtuje úrok z omeškania v zmysle § 369 Obch.Z.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňom rozhodujúcim pre výpočet úrokov z omeškania v tomto prípade je 1%, a teda úrok z omeškania je 9% ročne. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 171 Eur od dátumu po splatnosti vystavenej faktúry (od omeškania žalovaného s jej úhradou) s odôvodnením, že ide o štandardný zákonný úrok. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení je však zákonný úrok v danom prípade vo výške 9% ročne, a preto súd v tejto časti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že celková dlžná suma žalovaného z titulu neuhradenia vystavenej faktúry činí 183,14 Eur a s úhradou tejto sumy sa žalovaný dostal do omeškania, čiže žalobca mal nárok na úroky z omeškania z tejto sumy. Súd v súlade s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. však priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 171 Eur tak, ako si to v návrhu na začatie konania uplatnil.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka podľa § 142 ods. 1 O.s.p. - žalobcu, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a náhrady za poštovné vo výške 1,50 Eur.
Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Z tohto dôvodu rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.