Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (89)Rozsudok_10Co-28-2012.pdf
PDF · 115.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, 2/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, 3/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, navrhovatelia 1/ až 3/ v zastúpení JUDr. Anna Ondrušová, advokátka, so sídlom v Y., C. X. č. XXX, proti odporcom: 1/ Z. Y., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, v zastúpení JUDr. Ján Gemerský, advokát, so sídlom I., R. č. X, 2/ B. W., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania navrhovateľov v 1/ až 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.19C/85/2005 - 241 zo dňa 17. decembra 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin č.k. 19 C/85/2005 -296 zo dňa 5. októbra 2011 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19C/85/2005-241 zo dňa 17.12.2009 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 19C/85/2005-296 zo dňa 05.10.2011 p o t v r d z u j e.
Navrhovatelia 1 až 3 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho konania odporkyni v 1/ rade titulom trov právneho zastúpenia v sume 62,70 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Gemerského, advokáta AK I..
Odporkyni v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým po pripustení jeho poslednej zmeny uznesením zo dňa 25.02.2008 sa domáhali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi aj podielu odporkýň v rade l a 2 ( každý z navrhovateľov v podiele po 10/48) v humne stojacom na parcele č. 33/4 v k. ú. F., zapísané na LV č. XXX u Správy katastra Martin.
Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že na uvádzanom liste vlastníctva sú účastníci zapísaní ako spoluvlastníci parcele č. 33/4 nachádzajúcej sa v k. ú. F. a na nej postavenom humne. Každý z navrhovateľov je podielovým spoluvlastníkom po 2/16, odporkyňa v 1/ rade v podiele 7/16 a odporkyňa v 2/ rade v podiele 3/16. Navrhovatelia uvedené údaje na LV popierajú, tvrdia, že sú iba oni podielovými spoluvlastníkmi (každý z nich v podiele 1/3) humna stojaceho na parcele č. KN 33/4 predtým na pozemno-knižnej parcele č. 78. Odvodili svoje právo od právnych predchodcov, ktorí mali 15.05.1865 kúpiť nehnuteľnosti, okrem humna a maštale od N. F.. Humno a maštaľ mali ich právni predchodcovia nadobudnúť odkúpením záložného práva v roku 1926. Po podaní znaleckého posudku v konaní poukazovali na deľbu pozemno-knižných parciel v dávnej minulosti a ich zápis po deľbe do rôznych pozemno-knižných protokolov. Určenia vlastníckeho práva ( podielového spoluvlastníctva ) k humnu sa domáhali právnym dôvodom vydržania. Odporkyňa v l. rade sa bránila tým, že predmetné humno nebolo postavené na pozemno-knižnej parcele č. 78. Na označenej parcele sa nachádza iba časť humna, ktorú postavili právni predchodcovia navrhovateľov. Humno tvorí súčasť priľahlých stavieb k domu v jej výlučnom vlastníctve. Podiel ku KN parcele č. 33/4 a k humnu nadobudla darovacími zmluvami zo dňa 22.03.2004 a 09.08.2004. Odporkyňa v rade 2/ sa k návrhu navrhovateľov bližšie nevyjadrila.
Z vykonaného dokazovania, a to najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru geodézie a kartografie podaného znalcom Ing. U. vyplynulo, že humno je postavené na parcele KN č. 33/4 vedené na LV č. XXX, ktorá parcela je zhodná s pozemno-knižnou parcelou č. 79. Znalec pritom vychádzal z pozemno-knižnej mapy z ktorej sa dá identifikovať stav katastrálnej mapy, určiť hranice. Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ust. § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľov o tom, že humno nadobudli od svojich právnych predchodcov a tí ho nadobudli odkúpením záložného práva v roku 1929. O tomto svojom tvrdení nepredložili žiadnu listinu, obdobne nepreukázali podľa názoru súdu svoje vnútorné presvedčenie, že sú vlastníkmi humna, čo je zákonný predpoklad pre nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Ak by boli vnútorne presvedčení, a to so zreteľom na všetky okolnosti v tom, že im humno patrí, neboli by ho od spoluvlastníčky - od odporkyne 2/ B. W., dňa 23.02.2006 odkupovali, vrátane jej podielu v humne naviac táto zmluva bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 9C/132/2006. Samotné dlhodobé užívanie humna, ktoré navrhovatelia preukazovali čestnými vyhláseniami ešte neodôvodňuje nadobudnutie i vlastníctva veci, lebo absentuje vnútorné presvedčenie navrhovateľov, že im výlučne humno vlastnícky patrí. Ako nepravdivé sa preukázalo predovšetkým vzhľadom na závery znaleckého posudku Ing. U., že by predmetné humno stálo na pôvodnej pozemno- knižnej parcele č. 78 z čoho v podstate navrhovatelia odvodzovali svoje vlastníctvo k humnu. Bolo nepochybne preukázané, že humno je postavené na pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. 79 totožnej s parcelou registra CKN č. 33/4. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku súd za nevierohodné a nepreukázané vyhodnotil aj tvrdenia navrhovateľov prezentované nimi na poslednom pojednávaní o tom, že pôvodné pozemno-knižné parcely boli prerozdeľované a pozapisované do rôznych protokolov. Pravdivosť verejnej listiny, a to listu vlastníctva č. XXX navrhovatelia nevyvrátili, na uvedenom liste vlastníctva sú podiely k predmetnému humnu uvedené u navrhovateľov po 2/16 u odporkyne v 1/ rade 7/16 a u odporkyne v 2/ rade 3/16.
Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľov - procesne neúspešnú stranu zaviazal nahradiť úspešnej procesnej strane - odporkyni v rade 1/ trovy konania, titulom trov právneho zastúpenia v sume 533,90 eur. V dopĺňacom rozhodnutí (na č. l. 296 - 297 spisu) okresný súd odporkyni v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval síce úspech tejto účastníčky i jej právo na náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľov v 1/ až 3/ rade, avšak táto účastníčka náhradu trov konania si neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľov nejaké trovy.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. navrhovateľom v rade 1/ až 3/ uložil súd povinnosť nahradiť štátu trovy v sume 323,62 eur titulom vyplateného znalečného z rozpočtových prostriedkov štátu.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovatelia proti všetkým jeho výrokovým častiam. V odvolaní poukazovali na obsahové znenie svojho návrhu, zvýraznili, že sa v ňom domáhali každý z nich určenia spoluvlastníckeho práva v podiele 1/3 k humnu na parcele č. 33/4 zapísané na LV č. XXX v k. ú. F.. Nesprávne súd v odôvodnení uvádzal, že ide o parcelu č. 78 zapísanú v pozemno-knižnej vložke 144. Správne má byť uvedené č. parcely 79 (tak ako uviedli i v návrhu). Spoluvlastníkmi humna sa stali vydržaním. Opakovane v odvolaní poukazovali na to, že už ich dávni právni predchodcovia užívali humno v celosti. O tom, že majú byť spoluvlastníkmi tohto humna sa dozvedeli až v roku 2004, keď ich odporkyňa v rade 1/ vyzvala na sprístupnenie jeho užívania, až následne zistili, že odporkyne sú na liste vlastníctva zapísané ako spoluvlastníčky.
V rozsudku je správne uvedené, že sa domáhajú svojho spoluvlastníckeho práva k humnu v podiele každý po 1/3, čo odôvodnili listinnými dôkazmi: „kúpnou zmluvou z 15.05.1865, ktorou ich právni predchodcovia kupovali od F. C. F. (nesprávne v rozsudku je uvedený N.) z pozemno-knižného prot. č. 41, čo bolo následne prenesené do PKN prot. č. 278, a to: vnútorný plac, dom súp. č. XX parcely, ale ešte pre seba si nechal na užívanie humno, maštaľ, takže dvor pred týmito stavbami bude slúžiť pre nich oboch, teda F. C. G. a C. F. odpredávateľovi) avšak zvyšok majetku nadobudla právna predchodkyňa K. N., C. na základe dražobnej zápisnice z 12.06.1929. Zápis o tejto skutočnosti je uvedený i v protokole č. 41 a o nadobudnutí vlastníckeho práva titulom dražobnej kúpy v pozemno-knižnom protokole č. 278.
F. C. F. bol vlastníkom aj vedľajšej parcele č. 79 vedenej v pozemno-knižnom protokole, ktorú ich právni predchodcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 06.04.1891, Y. N. predávala J. F. nehnuteľnosti uvedené v pozemno-knižnom protokole č. 144. Žijúci svedkovia písomne v čestných prehláseniach potvrdili skutočnosť, že od ich pamäti užíva táto rodina teda predchodcovia navrhovateľov ako aj navrhovatelia. Okresný súd písomnými dokladmi sa nezaoberal, nevyhodnotil ich žiadnym spôsobom, svedkov na výsluch nepredvolal hoci ich navrhovali. Poukazovali i na písomné vyjadrenia odporkyne v 2/ rade z 05.06.2006 - tá vedela len o podiele k parcelám, ktoré predala po podaní návrhu navrhovateľmi na súd, práve im. V kúpnej zmluve kúpna cena bola dohodnutá len za parcely i napriek tomu, že v nej bolo uvedené aj humno, keďže vôľou odporkyne v 2/ rade bolo humno vrátiť navrhovateľom takýmto spôsobom. Nesúhlasili s tvrdením okresného súdu o tom, že neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie nadobudnutia humna vydržaním. Ich právni predchodcovia nadobudli humno na základe záložného práva v roku 1929. Táto skutočnosť bola zaznamenaná v dvoch pozemno-knižných protokoloch, č. 41 a č. 278. Nesúhlasili s tvrdením súdu o tom, že nepreukázali vnútorné presvedčenie o vlastníctve humna, pretože by neboli odkupovali podiel k humnu od odporkyne v rade 2/, v tejto súvislosti znova poukazovali na písomné vyjadrenia odporkyne v 2/ rade za akých okolností došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy.
Pre posúdenie návrhu o určenie spoluvlastníckeho práva k humnu stojaceho na parcele č. 33/4 v k. ú. F. na LV č. XXX nie je rozhodujúce, či bolo postavené na pôvodnej parcele č. 78 alebo 79. V návrhu uviedli nové parcelné č. 33/4, ktoré je zhodné s parcelným č. uvedeným na liste vlastníctva. Namietali i závery znaleckého posudku Ing. U., už v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedli, že sa znalec nevysporiadal s otázkou, približne kedy bolo humno postavené a ku akému časovému obdobiu mal zistiť pozemno-knižnú mapu. Znalec nevie kedy platila pozemno-knižná mapa, ako mohol potom odpovedať na otázku či bolo humno postavené na pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. 78 alebo 79, nevysporiadal sa s otázkou kedy a ako humno bolo postavené, teda ku akému časovému obdobiu. Avšak zistenie tejto skutočnosti podľa názoru odvolateľov nie je podstatné, pretože žalobný návrh je viazaný na parcelu č. 33/4. Po rozhodnutí súdu o nariadení dokazovania znaleckým posudkom predpokladali, že sa znalec bude zaoberať pôvodnou parcelou, vzhľadom na vek humna, ako okolnosti, že humno, resp. jedna stena humna je spoločná s hospodárskymi budovami navrhovateľov, s týmito sa však znalec nezaoberal. Preto takéto dokazovanie podľa odvolateľov bolo zbytočné. Na predmetných parcelách či je to už 78 alebo 79 stálo vždy len jedno humno postavené okolo roku 1860, jeho pôvodným vlastníkom bol vždy len jeden, a to F. C. F., od ktorého kúpili ich právni predchodcovia aj parcelu č. 78 aj podiel z parcely č. 79. Spoluvlastnícke právo k humnu opierali už v žalobnom návrhu okrem týchto skutočnosti aj o osvedčenie o dedičstve po ich otcovi D 1269/1999, kde humno bolo predmetom dedičského konania. Nebolo dôvodu mať pochybnosti o vlastníctve k humnu, pretože toto nerušene užívali ich starí rodičia, rodičia a teraz oni. Odvolatelia tvrdili, že celé roky platili daň na obecný úrad, resp. ich rodičia. Svoju dobromyseľnosť a oprávnenosť o tom, že sú spoluvlastníci humna (len rodina N.) odvolatelia opierajú o písomné kúpne zmluvy a doklady preukazujúce bezpochybné vlastníctvo k humnu. Ich dobromyseľnosť a vnútorné presvedčenie nebolo narušené žiadnym spôsobom. Preukazuje to i vyjadrenie odporkyne v rade 2/, že humno nikdy neužívala ani jej manžel. Odporkyňa v 1/ rade sa prvýkrát začala zaujímať o humno až v roku 2004, keď navrhovateľov vyzvala na jeho sprístupnenie za účelom užívania. Zvýraznili písomné vyjadrenie odporkyne v 1/ rade k ich žalobnému návrhu, citovali „predmetné humno nebolo nikdy na spomínanej parcele č. 78, na tejto parcele sa nachádza len časť humna, ktorú právni predchodcovia navrhovateľov k humnu pristavili“. Už toto tvrdenie odporkyne v rade 1/ potvrdzuje, že časť humna pristavili právni predchodcovia navrhovateľov, to potvrdzuje oprávnenú a dobromyseľnú držbu, keď takto konali. Všetku starostlivosť okolo humna vykonávala len rodina N., a to už platenie dane, ale i starostlivosť okolo stavby, nikto iný sa na vlastníckych právach ani povinnostiach nepodieľal.
Navrhovatelia sa odvolali aj proti výroku o náhrade trov konania. Podľa ich názoru bol nesprávne určený výpočtový základ, predmetom sporu je humno, ktorého hodnota je odporkyni, ale i súdu známa, pretože odporkyňa v rade 1/ podávala žalobný návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním humna do jej vlastníctva za úhradu vedené pod sp. zn. 10C/74/2005 do ktorého prikladala i ohodnotenie.
Navrhovatelia nesúhlasili s rozhodnutím okresného súdu ani v tej časti, v ktorej im uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 323,62 eur titulom vyplatenej odmeny znalcovi Ing. Ladislavovi U.. Súd nariadil znalecké dokazovanie na základe návrhu právneho zástupcu odporkyne v 1/ rade. Takéto dokazovanie podľa odvolateľov nebolo potrebné, pretože ohliadkou na mieste samom, vykonanou súdom prvého stupňa bolo jednoznačné, že na parcele č. 33/4 je postavené len jedno humno a ani žiadne iné sa v okolí nenachádza. Preto podľa názoru odvolateľov nebolo potrebné určovať či toto jedno humno je postavené na pôvodnej parcele č. 78 alebo č. 79. Svoj návrh o určenie vlastníctva k humnu opreli o právny titul vydržania. Toto tvrdili prostredníctvom právneho zástupcu viackrát na pojednávaniach, predkladali listinné dôkazy a preukazovali svoju dobromyseľnosť o tom, že sú vlastníkmi humna.
Súhrnom všetkých uvádzaných skutočností sa navrhovatelia domáhali zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a žiadali ich návrhu vyhovieť.
Odporkyňa v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdiť rozsudok okresného súdu pre vecnú správnosť a priznať trovy odvolacieho konania. Poukazovala na to, že navrhovatelia v odvolaní neuvádzajú žiadne skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého stupňa pred vyhlásením rozhodnutia. Súd vykonal dokazovanie vyčerpávajúce pre ustálenie správnosti návrhu, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a vo veci správne rozhodol, keď návrh navrhovateľov zamietol.
Navrhovatelia sa pôvodne podaným návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva k humnu stojacemu na parcele č. 33/4 v k. ú. F. na LV č. XXX v podiele po 1/3. Poukazovali na to, že humno bolo pôvodne zapísané v pozemkovej knihe v k. ú . F. v pozemno-knižnej vložke č. 144 na parcele č. 78, pričom bolo humno nesprávne zapísané na parcele č. 79. Išlo o spornú skutočnosť, ktorá mohla byť vyriešená len vykonaním znaleckého dokazovania preto súd správne nariadil znalecké dokazovanie na zistenie kde sa humno pôvodne nachádzalo. Znalec zistil, že v pozemkovej knihe v k. ú. F. bolo humno správne zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 144 na parcele č. 79. Po tom ako navrhovatelia zistili, že znaleckým dokazovaním boli ich tvrdenia o nesprávnom zápise humna v pozemkovej knihe vyvrátené odôvodňovali návrh tým, že oprávnenou držbou nadobudli vlastníctvo k humnu vydržaním. Bolo v konaní preukázané akým spôsobom jednotliví účastníci konania podiele k nehnuteľnostiam nadobudli tak, ako sú zapísaní ako spoluvlastníci v katastri nehnuteľnosti. Odporkyňa v l. rade uviedla ďalej, že navrhovatelia odkupovali spoluvlastnícky podiel k pozemku a humnu od odporkyne v rade 2/ kúpnou zmluvou, keď toto ona zistila, uplatnila u súdu návrh o neplatnosť tejto zmluvy a okresný súd v konaní 9C/132/2006 uvádzanú kúpnu zmluvu vyhlásil za neplatnú. Podľa názoru odporkyne v l. rade správne zamietol okresný súd návrh navrhovateľov, keď nepreukázali svoje tvrdenia a tým nevyvrátili zápis v katastri nehnuteľnosti o zápise pozemku a humna v konkrétnych podieloch na jednotlivých spoluvlastníkov. Odporkyňa v l. rade žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
- písomné vyjadrenie k odvolaniu.
Odporkyňa v 2/ rade bola v odvolacom konaní nečinná, písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali účastníci (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav riadne, vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu a z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. V predmetnej právnej veci ide o konanie sporové. Povinnosťou účastníkov konania je nielen tvrdiť, ale na svoje tvrdenie označiť i dôkazy, uniesť dôkazné bremeno. Neunesenie dôkazného bremena dotknutým účastníkom vyúsťuje do jeho procesného neúspechu tak ako sa to stalo v prípade navrhovateľov v konkrétnej prejednávanej veci.
Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a dôsledne preskúmal odvolacie argumentácie navrhovateľov 1/, 2/, 3/. Konštatoval, že ich odvolacie argumentácie nie je možné vyhodnotiť za opodstatnené a dôvodné. Podľa výpisu z LV č. XXX Správy katastra Martin pre katastrálne územie F. sporné humno súp.č. XXX je zapísané na parcele reg. CKN 33/4 vo výmere 145 m2 - zastavané plochy a nádvoria (uvedením, že vlastník pozemku je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku) na podielových spoluvlastníkov: pod B č. 9 na Z. Y. - odporkyňu v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1 a pod B č. 10 v spoluvlastníckom podiele 3/16 - titulom darovacej zmluvy zavkladovanej pod V 2549/04-02/05, pod B č. 11 na U. N. - navrhovateľa v 1/ rade v podiele 2/16 titulom nadobudnutia Z1613/04-17D821/03-04/05, pod B č. 12 na N. N. - navrhovateľa v 2/ rade v podiele 2/16 titulom nadobudnutia Z1613/04-17D821/03-04/05, pod B č. 13 na navrhovateľa v 3/ rade - C. N., v podiele 2/16 titulom nadobudnutia Z1613/04-17D821/03-04/05 a pod B č. 18 na B. W. - odporkyňu v 2/ rade v podiele 3/16 titulom 21D578/04.
Je jednoznačné, že na označenom LV sú navrhovatelia zapísaní ako podieloví spoluvlastníci titulom dedenia sp. zn. 17 D 821/2003 ide o dedičské konanie po neb. J. N. - C., rod. F. - R., zomrela 12.09.1945. Z listinného dôkazu - osvedčenia o dedičstve vydané po uvedenej poručiteľke v konaní pod číslom 17 D 821/2003 zo dňa 07.04.2004 JUDr. Miroslavom Debnárom, notárom I., vyplynulo, že navrhovatelia - deti neb. Q. N., nar. XX.XX.XXXX zomrel 12.10.1999 sa stali nadobúdateľmi dedičstva po poručiteľke (dodatočne objaveného majetku) predmetom ktorého bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. F., zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 144 pod A r.č.1 parcela č. 79 v KN vedená ako parcela č. 33/4 - zastavaná plocha, výmera 145 m2, parcela č. 33/5 - zastavaná plocha, výmera 80 m2, parcela č. 33/6 - zastavaná plocha, výmera 25 m2, parcela č. 33/7 - zastavaná plocha, výmera 111 m2, parcela č. 34/2 - záhrada, výmera 335 m2, pod B r.č. 9 t.j. každý z nich sa stal nadobúdateľom nehnuteľností v podiele 2/16. Z označeného dedičského rozhodnutia (osvedčenia o dedičstve) jednoznačne vyplynulo, že navrhovatelia sa stali nadobúdateľmi svojho podielu k zastavanej ploche - k parcele č. 33/4 - o výmere 145 m2.
Z ďalšieho dedičského rozhodnutia - ide o osvedčenie o dedičstve pod sp. zn. 17 D 243/03 zo dňa 30.03.2004 vyplynulo, že navrhovatelia boli dedičmi po poručiteľovi K. N. „ C. „ zomrel dňa 18.08.1931 a nadobudli po tomto poručiteľovi nehnuteľnosti zapísané v k. ú. F. v pozemno-knižnej vložke 278 pod A + r..č. 1 parcela č. 78 pod B r.č. 1 v celosti, opätovne bez stavieb, naviac označená pozemno-knižná parcela č. 78 nie je totožná s parcelou KNC 33/4 na ktorej budova humna stojí (KNC parcela č. 33/4 totiž podľa záverov znaleckého posudku je totožná s pozemno-knižnou parcelou č. 79).
Pokiaľ nadobúdací titul k humnu navrhovatelia vyvodili z dedičského konania po otcovi Q. N. je z osvedčenia o dedičstve č. D1269/99 (Dnot 264/99) vydaného súdnym komisárom JUDr. Miroslavom Debnárom preukázané, že v dedičskom konaní po otcovi Q. N. ( zomrel 12.10.1999) nadobudli navrhovatelia každý z nich v podiele 1/8 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. F. zapísané u Katastrálneho úradu v Žiline - správy Katastra Martin na LV č. XXX pod A a to k rodinnému domu č. s. XX s príslušenstvom (humno, maštaľ, chlievy, letná kuchyňa, sypáreň, oplotenie, vonkajšie úpravy), len stavby postavenej na KN parcele č. 33, avšak ani z označeného dedičského rozhodnutia nevyplýva a dedičské rozhodnutie nepreukazuje, že by ich otec Q. N. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom sporného humna v celosti.
Všetky listinné dôkazy predložené pre účely súdneho konania napr. darovacia zmluva o nadobudnutí podielového spoluvlastníctva k predmetnému humnu odporkyňou v 1/ rade i s prislúchajúcimi rozhodnutiami preukazujúce podielové spoluvlastníctvo jej právnych predchodcov (od ktorých nadobudla darovacou zmluvou podielové spoluvlastníctvo), listinné dôkazy preukazujúce nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľmi ( odvolacím súdom uvádzané dedičské rozhodnutia ) ale i komunikácia medzi účastníkmi konania ohľadne spornej otázky o vlastníctve k humne svedčia o tom, že humno bolo predmetom podielového spoluvlastníctva, tomu zodpovedá i zápis na liste vlastníctva keď u podielových spoluvlastníkov pozemku na ktorom je humno postavené ( na parcele KN C 33/4 ) sa konštatuje podielové spoluvlastníctvo k predmetnému humnu v takom podiele v akom podiele sú jednotliví spoluvlastníci zapísaní k zastavanému pozemku. Na tomto základe je opodstatnený záver súdu prvého stupňa, že z listinných dôkazov, ktoré produkovali v konaní navrhovatelia a z ktorých vyvodzovali svoje výlučne vlastnícke právo vyplynulo jedine to, že sú podielovými spoluvlastníkmi v podieloch ako je to zapísané na aktuálnom liste vlastníctva. Uvedené listiny nevyvodili opak zápisu vo vzťahu k odporkyniam 1/, 2/ na liste vlastníctva u príslušnej správy katastra titulom ich podielového spoluvlastníctva.
V ďalšom bolo osobitne významné vyriešiť otázku či rodičia navrhovateľov prípadne právni predchodcovia ich rodičov nadobudli vlastnícke právo k humnu v celosti, teda vyriešiť otázku či vydržali navrhovatelia resp. ich právni predchodcovia spoluvlastnícke podiely odporkýň 1/, 2/ k predmetnému humnu. Táto otázka bola významná predovšetkým z pohľadu namietanej skutočnosti, a to práve okolnosťou navrhovateľmi tvrdeného vydržania vlastníckeho práva.
Právo držby je jedno z obsahových zložiek subjektívneho vlastníckeho práva, za určitých podmienok môže patriť i osobe, ktorá je odlišná od vlastníka a ktorá má vec vo svojej moci. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ten kto nie je vlastníkom veci sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o dovolený právny titul (iný ako vlastnícky) prípadne aj vtedy ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul napr. že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť na základe ktorých podľa presvedčenia vec alebo právo nadobudol. Ako podmienka vydržania nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“, že mu vec alebo právo parí. Táto okolnosť však nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv držiteľa. V konkrétnej prejednávanej veci uvedená dobromyseľnosť držby (ako jednej zo zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním) navrhovateľmi preukázaná nebola. Pokiaľ túto dobromyseľnú držbu vyvodili po svojom právnom predchodcovi - otcovi titulom dedenia z roku 1999, táto ich dobromyseľnosť bola prerušená predovšetkým uplatnením si nárokov titulom podielového spoluvlastníctva odporkyňou v 1/ rade v inom prebiehajúcom konaní pred Okresným súdom Martin v ktorom sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetnému humnu. Vyjadrenie odporkyne v 2. rade k uplatnenému nároku navrhovateľov má charakter uznania ich nároku označenou účastníčkou, avšak uvedené vyjadrenie nemožno považovať za právny dôvod vstupu navrhovateľov do držby veci. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie tej okolnosti, že ich právny predchodca - otec, bol ku dňu smrti vlastníkom humna v celosti. Faktické užívanie veci jej držiteľom bez preukázania konkrétneho právneho titulu vstupu do držby nemôže zakladať oprávnenú a dobromyseľnú držbu. Navrhovatelia v predmetnom konaní nepreukázali aký konkrétny právny dôvod zakladá vstup ich právneho predchodcu - otca do oprávnenej držby veci, t.j na základe akého konkrétneho právneho úkonu vstúpil do držby po svojich právnych predchodcoch. Naviac nepreukázali, že sporné humno bolo postavené v celosti na parcele č. 78 a aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné humno aktuálne stojí na CKN parcele č. 33/4, ktoré zodpovedá nie pozemno-knižnej parcele č. 78, ale pozemno-knižnej parcele č. 79. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie opaku zápisu v katastri nehnuteľnosti vo vzťahu k podielom odporkýň 1/, 2/ v humne a neunesenie tohto dôkazného bremena vyústilo do ich procesného neúspechu v konaní.
V súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania medzi účastníkmi a o povinnosti navrhovateľov v 1/ až 3/ rade nahradiť titulom trov preddavkovaných štátom trovy, má oporu v aplikovaných ust. § 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd zvýrazňuje, že navrhovatelia v 1/ až 3/ rade boli v konaní pred súdom prvého stupňa neúspešnými účastníkmi. Vychádzajúc z tohto ich neúspechu potom je ich povinnosťou nahradiť úspešným procesným stranám, vrátane štátu ako účastníkovi konania trovy. Odporkyni v 1/ rade okresný súd priznal trovy titulom právneho zastúpenia v správnej výške, bola zohľadnená účelnosť ich vynaloženia, za jeden úkon právnej služby boli uplatňované náhrady a súdom aj priznané vo výške 1/13 výpočtového základu, teda súd pri určení tarifnej odmeny za l úkon právnej služby aplikoval súladné ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vo vzťahu k odporkyni v 2/ rade nemožno vytknúť postup súdu prvého stupňa. Odporkyňa v 2/ rade tiež mala úspech v konaní, mala by právo na náhradu svojich trov od navrhovateľov - neúspešných účastníkov, preukázateľne na strane odporkyne trovy konania uplatnené neboli a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej boli vznikli v priebehu konania nejaké trovy.
Opodstatnene boli navrhovatelia zaviazaní k povinnosti nahradiť trovy, ktoré boli vynaložené zo štátnych prostriedkov na úhradu znaleckej odmeny. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v predmetnom konaní účelne vzhľadom aj na skutkové vymedzenie návrhu navrhovateľmi, ktorí tvrdili, že predmetné humno vždy stálo na pozemno-knižnej parcele č. 78 na vyriešenie tejto spornej otázky sa okresný súd nezaobišiel bez znaleckého posudku, bez odborného záveru znalca, ktorý vylúčil, že by predmetné sporné humno malo stáť na navrhovateľmi označenej pozemno-knižnej parcele č. 78.
O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľov v 1/ až 3/ rade neúspešných účastníkov v odvolacom konaní zaviazal k povinnosti nahradiť odporkyni v 1/ rade trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia, za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume 62,70 eur. Odvolací súd konštatoval účelnosť vynaloženia týchto odvolacích trov ako aj ich uplatnenie v správnej výške. Pokiaľ ide o odporkyňu v 2/ rade úspešnú účastníčku v odvolacom konaní, táto si trovy odvolacie neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej boli vznikli nejaké trovy v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .