Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/32/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ Z. D. , nar. X. XX. XXXX, bytom Y., N. XXXX/X, 2/ F. Y. , nar. X. X. XXXX, bytom H., okr. R., Q., 3/ I. W. , nar. XX. X. XXXX, bytom Y., F. X a 4/ I. N. , nar. XX. X. XXXX, bytom C., ul. W. G. XXXX/XX, právne zastúpených JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému Mgr. Z. Q. , nar. X. X. XXXX, trvale bytom C., I. XXXX/X, právne zastúpeným Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, pracovisko Poprad, Mnoheľova 17, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č. k. -225 zo dňa 24.11.2011 takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd I. návrh zamietol. Ďalším výrokom II. uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť v prospech žalovaného trovy konania vo výške 1.121,71 Eur na účet právneho zástupcu Mgr. Maroša Ježíka, advokáta Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. , a ust. . Výrok o trovách konania odôvodnil ust. ( ďalej len ).

Prvostupňový súd po doplnení dokazovania, po tom, čo sa pokúsil odstrániť isté nezrovnalosti, rozhodol vo veci opätovne, a to tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú. Procesný súd pripustil zmenu podaného návrhu na začatie konania v tom zmysle, že žalobcovia sa dožadovali, aby bolo určené, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý po 1/4-ine k celku. Túto nehnuteľnosť mali získať na základe neformálnej darovacej zmluvy od svojej právnej predchodkyne s tým, že jej užívania sa ujali všetci spoločne, teda každý po 1/4-ine k celku.

Procesný súd návrh zamietol poukazujúc pritom na to, že zámenná zmluva z r. 1955 nie je perfektný právny úkon, keďže sú v nej zjavné chyby, ktoré prinajmenšom spôsobujú pochybnosť o tom, čo bolo zámerom zámennej zmluvy a čo bolo predmetom zámennej zmluvy. Naviac v priebehu konania sa nepodarilo preukázať žalobcom, že ku zámennej zmluve bol daný súhlas okresného národného výboru, odboru poľnohospodárstva, ktorý bol vtedy na takúto zámennú zmluvu potrebný a bez ktorej právny úkon nespĺňal náležitosti perfektného právneho úkonu.

Zámenná zmluva nebola perfektným úkonom, keďže sú v nej zrejmé nejasnosti a nesprávnosti, kde stál rodinný dom, o ktorý rodinný dom ide a podobne, je zrejmé, že ani právna predchodkyňa žalobcov

nemohla byť dobromyseľná pri užívaní nehnuteľností, ktoré súviseli so zámennou zmluvou. Naviac, keďže nebola vlastníčkou, nemohla na základe neformálnej zmluvy predmetnú nehnuteľnosť darovať svojim právnym nasledovníkom a tí rovnako nemôžu byť dobromyseľní a nemohli vydržať k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo.

V tejto súvislosti dal súd prvého stupňa do pozornosti aj skutočnosť, že na predposlednom pojednávaní účastníci jednali o dohode, ktorou by predmet sporu vyporiadali, no k dohode nedošlo.

Procesný súd zamietol návrh na určenie, že žalobcovia v 1. - 4. rade sa stali vlastníkmi titulom vydržania predmetnej nehnuteľnosti v súlade s ust. § 134 ods. 1 O.Z. V tejto súvislosti súd pripomenul, že žalobcovia nesplnili podmienku dobromyseľnosti, že im vec patrí, pretože túto podmienku odvodzujú od svojej právnej predchodkyne, u ktorej rovnako je prinajmenšom pochybnosť o tom, že bola dobromyseľná s poukazom na to, že v zámennej zmluve sú zásadné vady ohľadne predmetu konania.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že podľa výsledku v konaní priznal právo na náhradu úspešnému žalovanému. Trovy právneho zastúpenia spolu do roku 2009 predstavovali sumu 406,58 Eur a v roku 2010 - 615,63 Eur + súdny poplatok 99,50 Eur. Spolu trovy konania predstavujú sumu 1.121,71 Eur. Trovy žalovaného uložil poukázať na účet Mgr. Maroša Ježíka, advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia. Namietali, že podľa ich názoru súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa spočívajú v tom, že súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania sa nepodarilo preukázať žalobcom, že ku zámennej zmluve bol daný súhlas Okresného národného výboru, odboru poľnohospodárstva. V rámci konania na súde prvého stupňa žalobcovia súdu predložili listinný dôkaz, a to výmer Poľnohospodárskeho odboru rady ONV v Spišskej Starej Vsi, sp.zn. : Pôd/8/674/1955 zo dňa 17.11.1955, ktorý je súčasťou súdneho spisu a ktorým bolo udelené privolenie k prevodu nehnuteľnosti na základe zámennej zmluvy. Predmetné konštatovanie súdu prvého stupňa a odôvodnenie jeho rozhodnutia je zároveň aj v rozpore s pôvodným skutkovým zistením súdu prvého stupňa uvedenom v jeho odôvodnení rozhodnutia, a to rozsudku zo dňa 15.12.2009. K otázke nesprávneho právneho posúdenia žalobcovia uviedli, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nemá oporu v platnej právnej úprave ani v doterajšej súdnej praxi, pretože podľa konštatovanej judikatúry súdov pri vydržaní nie je potrebné, aby nadobúdateľ preukázal platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti svedčiace o jeho dobromyseľnosti. Platné právne predpisy v zmysle pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním viažu možnosť nadobudnúť vlastnícke právo na tri základné podmienky, a to na oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a na uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby, t. j. 10 rokov. V žiadnom prípade nie je možnosť vydržať vlastnícke právo viazaná na existujúci perfektný právny úkon. Pokiaľ by sa vychádzalo z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, bol by právny inštitút vydržania absolútne zbytočný, pretože pokiaľ existuje perfektný právny úkon v zmysle platných právnych predpisov, je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva tento perfektný právny úkon, nie právny inštitút vydržania vlastníckeho práva. Predmetný právny názor zároveň vyslovil aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp.zn. zo dňa 16.12.2010. Pre úplnosť žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ( R 44/1996 ) zo dňa 28.02.1995.Rovnako konštatovanie súdu prvého stupňa, keďže zámenná zmluva nebola perfektným úkonom, keďže sú v nej zrejmé nejasnosti a nesprávnosti, kde stál rodinný dom, o ktorý rodinný dom ide a podobne, je zrejmé, že ani právna predchodkyňa žalobcov nemohla byť dobromyseľná pri užívaní nehnuteľností, ktoré súviseli so zámennou zmluvou, je nesprávne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že došlo k chybe pri písanom vyhotovení zámennej zmluvy nemá žiaden vplyv na dobromyseľnosť právnej predchodkyne žalobcov. Medzi účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami nebolo nikdy sporné, ktoré nehnuteľnosti boli v skutočnosti predmetom ich zámeny, realizovanej na základe zámennej zmluvy N 94/55, zo dňa 14.09.1955, pretože tak ako si ich v skutočnosti v teréne zamenili, tak ich aj následne dobromyseľne ako ich výluční vlastníci reálne užívali. O tom svedčia listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, ako aj samotná skutočnosť, že právni predchodcovia žalovaného

si postavili dom, ktorý sa tam nachádza aj v súčasnosti na parcele č. 137, v súčasnosti parcela č. 141 a parcela č. 142, ktorá bola rovnako predmetom neplatnej zámennej zmluvy a ktorú mali právni predchodcovia žalovaného nadobudnúť v zmysle predmetnej zmluvy. Skutočnosť, že pri vyhotovovaní zámennej zmluvy došlo k zjavnej chybe, ktorú si až do začatia súdneho konania, resp. až do odvolacieho konania nikto nevšimol, je z hľadiska posudzovania dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalobcov, ich matky, právne bezvýznamná. Naopak, jej dobromyseľnosť o skutočnosti, že je vlastníčkou parcely č. 143, bola potvrdená aj ďalšími listinami, ktoré ju len utvrdzovali v jej presvedčení, že na základe zámennej zmluvy, nadobudla vlastnícke právo k zamieňanej nehnuteľnosti, a to napr. aj skutočnosť, že Miestny národný výbor v Osturni, vydal dňa 21.09.1955 potvrdenie o zámene a doporučil zámenu. Zároveň výmerom Poľnohospodárskeho odboru rady ONV v Spišskej Novej Vsi, sp. zn. Pôd/8/674/1955 zo dňa 17.11.1955 boli splnené všetky zákonom stanovenej podmienky na prevod vlastníckeho práva platné v danom období tak, ako to už v tomto konaní konštatoval odvolací súd vo svojom odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia. K predmetnej chybe, t. j. k chybnému označeniu parcely 136, v súčasnosti 143, ako aj parcely 135, došlo pravdepodobne z dôvodu, že notár pri vyhotovení zámennej zmluvy vychádzal z listín a údajov z katastra nehnuteľností, a to pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 75, ktoré ako bolo v konaní preukázané, vyjadrením Správy katastra nehnuteľností Kežmarok, ale aj výpoveďami účastníkov konania a svedkov, boli nesprávne a podľa ktorých sa dom súp. č. XX nachádzal na parcele č. 135, hoci reálne sa nachádzal na parcele 136 a požiadavky účastníkov zámennej zmluvy zameniť si dom súp. č. XX aj s pozemkom. Účastníci zámennej zmluvy s najväčšou pravdepodobnosťou nemali pri vyhotovovaní predmetnej zámennej zmluvy kópiu katastrálnej mapy a neprišli na chybu a nesprávne zakreslenie domu súp. č. XX na mape. Pre úplnosť žalobcovia uviedli, že na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že túto skutočnosť nespochybňoval ani žalovaný, že všetky domy zakreslené v katastrálnej mape, príloha č. 1 na pôvodných parcelách č. 125, 126, 129, 133, 134, 135, t. j. za cestou sa v skutočnosti nachádzali na parcele č. 136, 132, 131, 130, 128 a 127, t. j. na druhej strane cesty. Vo vyjadrení Správa katastra nehnuteľností Kežmarok potvrdila, že pôvodné zápisy v katastri nehnuteľnosti boli nesprávne a tým zároveň bola aj vysvetlená žalovaným namietaná skutočnosť, pretože pôvodná parcela č. 136 v súčasnosti parcela č. 143 mala podľa zápisu v pozemkovej knihe výmeru 30š.s., t. j. 108 m2, hoci podľa skutočného stavu a podľa geometrického plánu č. 59/2003, vyhotoveného N. I. zo dňa 05.11.2003, ktorý bol vyhotovený podľa reálneho stavu v teréne, má predmetná parcela výmeru 978 m2. Rovnako aj pôvodná parcela č. 137 v súčasnosti parcela č. 141 a parcela č. 142, ktorú nadobudli v zmysle zámennej zmluvy N 94/55, zo dňa 14.09.1955 článok I. bod 1, právni predchodcovia žalovaného podľa zápisu v TKV výmeru 40 š.siah, t. j. 144 m2, avšak v skutočnosti jej výmera je 944 m2, ako súčet výmery parcely č. 141, t. j. 340 m2 a parcely č. 142, t. j. 604 m2. Pôvodné zápisy pozemnoknižných vložiek vedené katastrom nehnuteľností sú spochybniteľné a z hľadiska predmetu tohto súdneho konania právne bezvýznamné, nakoľko sa nezakladajú na reálnom základe, a preto nie je možné vychádzať z ich údajov. Z vyjadrenia Správy katastra Kežmarok vyplýva, že parcela č. 143 druh záhrady vo výmere 978 m2 zapísaná na LV č. XXX kat. úz. B., obec B., okres Y., ktorej určenie vlastníctva je predmetom tohto súdneho konania, bola vytvorená z pôvodnej parcely č. 136. V rámci konania na súde prvého stupňa boli podľa názoru žalobcu odstránené a vysvetlené všetky právne relevantné skutočnosti, ktoré boli žalovaným v tomto konaní namietané. Preto žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy doterajšieho, ako aj odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. S odvolaním nesúhlasil a rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne. Žalobcovia v konaní jednak nepreukázali naliehavý právny záujem a zároveň nepreukázali vlastnícke právo k spornému pozemku, a v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva na základe zámennej zmluvy iba vo svoj prospech, čo však nestačí, pretože takto by sa nevyriešili všetky právne vzťahy medzi účastníkmi konania. Čo s podielmi, ktoré mali byť predmetom zámennej zmluvy a ktoré ostali, aj v súčasnej dobe sú vo vlastníctve žalobcov, a teda na takomto určení nie je potom daný ani naliehavý právny záujem. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že oni sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku. Svoje spoluvlastnícke právo odvodzujú od neformálnej darovacej zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že neformálna darovacia zmluva nemala za následok prevod vlastníckeho práva na žalobcov a nemohla u žalobcov založiť vstup do dobromyseľnej držby, ktorá je nevyhnutným predpokladom na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Na základe neformálnej darovacej zmluvy nemôže byť takýto držiteľ dobromyseľný, pretože sa jedná o omyl právny, ktorý nie je ospravedlniteľný, pretože aj bežne vyspelý občan vie, že nehnuteľnosti sa prevádzajú písomnou

zmluvou. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť, vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o takúto zmluvu nemôže viesť k vydržaniu. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby za správne a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a zistil, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom č. k. -123 zo dňa 26.02.2010 súd prvého stupňa rozhodol tak, že určil, že nehnuteľnosť - pozemok parcela č. 143-záhrada o výmere 978 m2 vedený na LV č. XXX, kat. úz. B. patrí do dedičstva po nebohej I. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

Uznesením č. k. -148 zo dňa 16.12.2010 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že je nesporné, že právna predchodkyňa žalobcov, keďže predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo užívala výlučne ako vlastníčka,získala k tejto parcele vlastnícke právo v súlade s ust. , platného ku dňu jej smrti. Z toho dôvodu bol súd prvého stupňa toho názoru, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej I. N., rod. W., zomrelej XX.XX.XXXX.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že ku dňu smrti poručiteľky I. N., rod. W., zomr. dňa XX.XX.XXXX, neplatilo ust. o vydržaní nehnuteľnosti tak, ako to bolo po novele č. , ktorá je platná od 01.01.1992. V danom prípade sa teda stotožnil s námietkou žalovanej v 2/ rade vo vzťahu k právnej úprave platnej v čase smrti právnej predchodkyne žalobcov, týkajúcej sa jej možnosti nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

Túto námietku žalovanej v 2/ rade akceptovali i žalobcovia, ktorí vo svojom odvolaní navrhli zmenu žaloby. Uvádzali, že na základe neformálnej darovacej zmluvy vstúpili do právneho postavenia svojej matky, I. N., a následne nehnuteľnosť dobromyseľne ako výluční vlastníci užívali a najneskôr dňa 01.01.1992 nadobudli vlastnícke právo k nej. Navrhli, aby súd prvého stupňa v zmysle ust. pripustil zmenu návrhu v časti I. a vyniesol rozsudok tak, že určuje, že žalobcovia v 1/ až 4/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 143 - záhrady o výmere 978 m2, vedených na LV č. XXX kat. úz. B., obec B.,okres Y., vedeného Správou katastra Kežmarok s veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov Z. D., F. Y. a I. W. a I. N. v podiele 1/4 k celku.

Odvolací súd v dôvodoch uznesenia uložil súdu prvého stupňa, aby o zmene žaloby rozhodol.

Súd prvého stupňa tak urobil dňa 27.10.2011 na pojednávaní, keď vyhlásil uznesenie, že pripúšťa spresnenie podaného návrhu na začatie konania tak, ako je to zrejmé z písomného podania právneho zástupcu žalobcov zo dňa 26.10.2011. Išlo o podanie, ktorým žalobcovia znovu zopakovali, že žiadajú určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcela č. 143 - záhrady o výmere 978 m2 vedených na LV č. XXX k. ú. B., obec B., okres Y. každý v podiele 1/4 k celku.

Po tejto zmene žaloby na pojednávaní dňa 27.10.2011 diktoval právny zástupca žalobcov svoj prednes do zápisnice z pojednávania. Pridržiava sa svojho vysvetlenia, ktoré bolo uvedené v písomnom podaní zo dňa 02.08.2011, kde bol popísaný postup ku ktorému došlo, a to najmä skutočnosť, že notár pri vyhotovovaní notárskej zápisnice mal zrejme k dispozícii len pozemnú knižnú vložku a nemal mapku

a podľa pozemnej knižnej vložky sa dom, ktorý bol predmetom zámeny nachádzal na parcele č. 135, avšak reálne sa tento dom, ktorý si zamieňali účastníci zámennej zmluvy nachádzal na parcele č. 136, čo je preukázateľné z výpovedí svedkov, že za cestou, kde sa má nachádzať aj parcela 135 nikdy žiadne domy neboli.

Zároveň do zápisnice diktoval svoj prednes aj právny zástupca žalovaného, s tým, že so žalobou nesúhlasí poukázal na skutočnosť, že zámenná zmluva, ktorá bola uzatvorená v roku 1955 nebola podpísaná ani F. Q., ktorá to uviedla aj na pojednávaniach, teda právnou predchodkyňou žalovaného aj pri porovnaní s inými podpismi prisvedčuje tomu, že takýto podpis nie je jej. Zároveň, že ďalší dôležitý prvok v zámennej zmluve absentuje a to je povolanie bývalého Okresného národného výboru. Namietal aj neurčitosť predmetu v zámennej zmluve a to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Právny zástupca žalovaného zároveň konštatoval, že žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú z neformálnej darovacej zmluvy. Právny zástupca žalovaného konštatuje, že nevie presne v ktorom roku malo dôjsť k ústnemu darovaniu pozemku žalobcom. Nevie o tom bližšie okolnosti, ani akým spôsobom to prebiehalo, kde to bolo, ale poukázal na tú skutočnosť, že pri vydržaní je jednou zo základných podmienok dobromyseľná držba, je to už konštatované judikatúrou.

K tejto otázke sa vyjadril aj právny zástupca žalobcov. Konštatoval, že žalobcovia vstúpili do dobromyseľnej držby vo vzťahu k predmetu konania niekedy v roku 1990 na základe neformálne zmluvy, na základe ktorej ich právna predchodkyňa - matka im každému rovným dielom po 1/4 darovala túto záhradu - parcelu. Pokiaľ ide o právnu predchodkyňu tá v deň darovania je pravdou, že nebola výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ale v tom čase bola dobromyseľnou držiteľkou najneskôr do roku 1958, kedy sa darovacou zmluvou naplnila podstata zámennej zmluvy z roku 1955.

Predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, označovaný tiež ak o procesný nárok. Ide o nárok, ktorý žalobca v žalobe uplatnil. Jeho presná formulácia má byť obsiahnutá v tej časti žaloby, ktorá sa nazýva žalobný petit. Tento žalobný petit skutočne pri zmene žaloby, tak ako ju žalobcovi formulovali existuje. Teraz už z obsahu zmenenej žaloby je jasné čoho sa žalobcovia domáhajú.

Za žalobný nárok teda predmet žaloby považujeme nielen obsah petitu, ale aj jeho skutkové odôvodnenie čo spolu presne vymedzuje predmet žaloby. Právnym dôvodom žaloby je ten právny pomer v hmotnoprávnom zmysle, o ktorý žalobca opiera svoj uplatnený nárok a ktorý vyplýva zo súhrnu tvrdených skutočností. Možno hovoriť aj o právnom základe žaloby.

Žalobcovia odkazujú ešte vo svojom odvolaní pri zmene žaloby na samotný obsah žaloby doručenej Okresnému súdu Kežmarok dňa 15.07.2008, kde pôvodne skutočne žalovali, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/4 k celku a to k parcele č.143 - záhrady o výmere 978 m2 vedených na LV č. XXX k. ú. B., obec B., okres Y.. V žalobe tvrdia, že ich právny predchodcovia rodičia a to I. N., nar. XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX a jeho manželka I. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a zomrela XX.XX.XXXX naposledy bytom B. č. XX, okres G. G. uzatvorili zo svojho života ešte dňa 14.09.1955 písomnú zámennú zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice č. N94/55, Nz 35/55 na štátnom notárstve v Spišskej Starej Vsi so žalovanou v 2. rade F. Q. ( pôvodne žalovanou, ktorá v priebehu konania zomrela) rod. W. a jej manželom Z. Q. predmetom ktorej bola zámena. Na základe predmetnej zámennej zmluvy mali nadobudnúť právny predchodcovia žalobcov I. N. a I. N. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu č. 136 k. ú. B., pôvodne zapísanú v podzemnej knižnej vložke č. 75 k. ú. B., dom č. popisné XX nachádzajúci sa na predmetnej parcele dvor, maštaľ a stodolu a nehnuteľnosti na základe uvedenej zmluvy v celosti, dobromyseľne ako ich výluční vlastníci a nerušene ich aj užívali. Uvedené mali preukázať čestnými prehláseniami svedkov I. a G.. Žalobcovia v žalobe ďalej vysvetľujú, že na základe tejto zámennej zmluvy mali nadobudnúť Z. Q. a F. Q., pôvodne žalovaní do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu č. 137 k. ú. B., pôvodne zapísanú v pozemno knižnej vložke č. 503 k. ú. B. a to dom č. popisné XX nachádzajúci sa na predmetnej parcele dvor, maštaľ, stodola a záhrada.

V súčasnosti je pôvodná parcela č. 136 k. ú. B. zapísaná ako parcela č. 143 na LV č. XXX k. ú. B. a parcela č. 137 zapísaná ako parcela č. 141 a 142 k. ú .B..

Žalobcovia ďalej tvrdia, že za svojho života im rodičia neformálnou darovacou zmluvou každému rovným dielom darovali nehnuteľnosť v súčasnosti zapísanú ako parcela č. 143 a oni ako ich právny nástupcovia pokračovali v oprávnenej reálne dobromyseľnej držbe parcely č. 143 záhrady o výmere 978 m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. B., ale užívali ju ako výluční vlastníci a od dnešného dňa ju užívajú. Právne odôvodnili žalobcovia pôvodne žalobu ustanovením a ( ).

Konanie o samotnom návrhu sa viedlo až do 15.12.2009, kde po obhliadke nehnuteľnosti a po vyslovenom právnom názore, ktorý z obsahu spisu nie je možné zistiť, právny zástupca žalobcov zmenil žalobu a žiadal určiť, že nehnuteľnosti patri do dedičstva po I. N.. Súd prvého stupňa pripustil uznesením zmenu žaloby a rozhodol rozsudkom tak ako bolo konštatované vyššie, že určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej I. N..

Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí prechádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, teda súd musí viezť dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle č. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a právo na kontradiktórne konanie (). Porušenie ustanovení o dokazovaní, keď súd nezistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci sa považuje za inú vadu konania. Je tomu tak aj vtedy, keď súd nezopakoval dokazovania alebo ho nedoplnil aj keď tak urobiť mal. Inou vadou konania nie je samotné hodnotenie dôkazu súdom prvého stupňa, keďže v odvolacom konaní toto hodnotenie nemožno preskúmavať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov je jeho vnútornou vecou a vecou jeho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu akým súd prvého stupňa hodnotenie vykonal.

Súdu prvého stupňa možno vyčítať závažné pochybenia i čo do vykonaného dokazovania, i čo do hodnotenia dôkazov.

Súd prvého stupňa po zrušení rozsudku o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva právnej predchodkyne žalobcov prakticky žiadne dokazovanie nevykonal, aj keď pripustil zmenu žaloby. Pokiaľ by odvolací súd zobral do úvahy, že túto zmenu žaloby pripustil tak, ako mu to ukladá zákon, že výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre rozhodnutie vo veci, v dôvodoch svojho rozsudku neuviedol o ktoré dôkazy oprel preukázanie právne významnej skutočnosti, ktorej sa žalobcovia dovolávajú, teda, že sú vlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1/4. Súd prvého stupňa tak v rozpore s ustanovením nezisťoval okolnosti rozhodné pre posúdenie veci. Tieto vady konania mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa v rozsudku konštatuje, že nehnuteľnosť mali žalobcovi získať na základe neformálnej darovacej zmluvy od svojej právnej predchodkyne s tým, že jej užívania sa ujali všetci spoločne, teda každý po 1/4 k celku.

Napriek tomu nezisťoval o akú neformálnu darovaciu zmluvu ide, teda kto ju uzatvoril, kedy mala byť táto neformálna darovacia zmluva uzatvorená a aký bol jej obsah.

Naopak súd prvého stupňa sa zaoberal iba zámennou zmluvou z roku 1955, keď konštatuje, že táto nie je perfektným právnym úkonom, že sú v nej zjavné chyby, ktoré prinajmenšom spôsobujú pochybnosť o tom, čo bolo zámerom zámennej zmluvy a čo bolo predmetom zámennej zmluvy, o aké chyby ide a prečo tieto chyby spôsobujú neperfektnosť zámennej zmluvy však súd prvého stupňa neuvádza.

Čo do konštatovania súdu prvého stupňa, že v priebehu konania sa nepodarilo preukázať žalobcom, že ku zámennej zmluve bol daný súhlas Okresného národného výboru odboru poľnohospodárstva, ktorý bol vtedy na takúto zámennú zmluvu potrebný, bez ktorej právny úkon nespĺňal náležitosti perfektného právneho úkonu, odvolací uvádza, že žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že takýto súhlas bol daný. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s otázkou tak, ako mu to uložil odvolací súd, či predmetom zámeny bola parcela č. 136 tak ako to tvrdia žalobcovia alebo parcela č. 135 tak ako to bolo uvedené v zámennej zmluve. Pričom z obsahu spisu z dôvodov uvedených žalobcami sa javí, že skutočne došlo k omylu, čo do čísla parcely. Pokiaľ teda bola všetkým jasná skutočnosť, o ktorú nehnuteľnosť sa jedná a ktoré nehnuteľnosti boli navzájom zamenené, nie je rozhodné, či bola alebo nebola zámenná zmluva v tejto časti perfektným právnym úkonom, a z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať, že by právna predchodkyňa žalobcov nemohla byť dobromyseľná pri užívaní nehnuteľností, ktoré so zámennou zmluvou súviseli. Súd prvého stupňa nevysvetlil prečo by nemohla žalobkyňa na základe neformálnej zmluvy nehnuteľnosť darovať svojim právnym nástupcom.

Súd prvého stupňa sa nevyporiadal ani s otázkou, že účastníkmi zámennej zmluvy boli obaja rodičia žalobcov, teda aj I. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX nielen I. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

V tejto súvislosti pravidlám formálnej logiky odporuje názor súdu prvého stupňa, že existuje prinajmenšom pochybnosť o to, že bola právna predchodkyňa žalobcov dobromyseľná s poukazom na to, že v zámennej zmluve sú zásadné vady ohľadne predmetu konania. Súd prvého stupňa nevysvetlil prečo sa v prípade pochybností priklonil na stranu žalovaného. Zároveň čo sa stalo s podielom I. N..

Žalobcovia v žalobe tvrdili, že nadobudli nehnuteľnosti za života svojich rodičov neformálnou darovacou zmluvou, každý rovným dielom. V podaní doručenom Krajskému súdu v Prešove dňa 14.12.2010 označenom ako vyjadrenie k odvolaniu žalovaných, ktoré obsahuje aj zmenu žaloby uvádzajú, že na základe neformálnej darovacej zmluvy vstúpili do právneho postavenia ich právnej predchodkyne, matky I. N. a následne predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne ako výluční vlastníci užívali. Teda najneskôr dňa 01.01.1992, nadobudli vlastnícke právo k nej. I. N. však zomrel už dňa XX.XX.XXXX.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právny posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Tak, ako odvolací súd konštatoval vyššie, súd prvého stupňa riadne vo veci nezistil skutkový stav, preto nie je možné zistiť, či právnu normu, ktorú aplikoval teda ustanovenia vo veci aplikoval správne.

Ustanovenie taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ustanovenia , teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ustanovení až 135 . Súd prvého stupňa v danom prípade jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Nesprávne posúdenie veci podľa ustanovenia je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, tak ako to je vysvetlené vyššie, že súd prvého stupňa vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového právneho záveru. Súd prvého stupňa žalobcami produkované dôkazy na preukázanie ich skutkových tvrdení, ktoré v konaní aj vykonal nehodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ustanovení až 135 .

Jeho konštatovanie, že po doplnení dokazovania potom, čo sa pokúsil odstrániť isté nezrovnalosti, rozhodol vo veci opätovne a to tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú na odôvodnenie zamietnutia žaloby nepostačuje. V tejto súvislosti odvolací súd znova poukazuje na ustanovenie s tým, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa musí mať všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení. Súd prvého stupňa neuviedol skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a jeho myšlienkový postup v odôvodnení nie je dostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcov, každého v 1/4. Títo poukazujú na to, že vlastnícke právo vydržali a nadobúdacím titulom mala byť darovacia zmluva ich právnej predchodkyne.

Vydržanie je osobitný a originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Pri splnení týchto predpokladov a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b/ tržba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej dobe, pri nehnuteľnostiach 10 ročná, c/ držba musí byť oprávnená. Žalobcovia musia preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať ich dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá, teda platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten kto popiera dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

K odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza, že čo do súhlasu Okresného národného výboru k prevodu podľa k 01.04.1964 sa stala zmluva o prevode nehnuteľnosti účinnou aj vtedy, keď strany nepožiadali o súhlas ONV k prevodu podľa . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru (Rč44/2003). Táto otázka nie je vo vzťahu k predmetu konania rozhodujúca. K otázke platnosti či neplatnosti zámennej zmluvy odvolací súd poukazuje tiež za ustálenú judikatúru (R44/1996). Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ a f/zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne vykonať dokazovanie, tak ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia . Na základe riadne vykonaného dokazovania vo vzťahu k predmetu konania výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotiť v zmysle ustanovenia a nasledujúcich . Zároveň vyhotoviť rozsudok s odôvodnením, ktoré bude zodpovedať požiadavkám uvedeným v ustanovení tak aby tento rozsudok bol preskúmateľný.

Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti, že stále existuje možnosť, vzhľadom na nedoriešenosť vzťahov medzi nimi, na uzavretie súdnej alebo mimosúdnej dohody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.