Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-21-2013.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. J., nar. XX. X. XXXX a B. J., nar. X. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, bytom ako matka, deti rodičov, matky M. J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., I. XX/X a otca B. J., nar. XX. X. X., bytom K. nad K., I. XXXX/XX, prechodne bytom Z. G. XXX/X, P., v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 20P/137/2010-242 zo dňa 7. 12. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletého M. J., nar. XX. X. XXXX vo výške 115,- eur mesačne od 1. 5. 2010, vo výške 140,- eur mesačne od 1. 9. 2011 a vo výške 150,- eur mesačne od 1. 3. 2012 a na maloletého B. J., nar. X. XX. XXXX vo výške 105,- eur mesačne od 1. 5. 2010 a vo výške 120,- eur mesačne od 1. 3. 2012, vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky u maloletého B. v sume 41,- eur mesačne, u maloletého M. po 23,- eur mesačne, splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 10C/244/2006-69 zo dňa 3. 10. 2007), došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti.
K výraznej zmene pomerov došlo najmä na strane maloletých detí, kedy maloletý M. už nie je piatakom základnej školy, ale druhákom na strednej škole a maloletý B. nie je druhákom na prvom stupni základnej školy, ale ôsmakom na druhom stupni, čím nepochybne vzrástli náklady najmä v súvislosti s prípravou na ich budúce povolanie (zakúpenie školských pomôcok a podobne), ako i v súvislosti s fyzickým vyspievaním.
Otcovi síce pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, ale na druhej strane došlo i k zvýšeniu jeho príjmu, keď jeho mzda v porovnaní rokov 2007 a roku 2012 sa zvýšila o 371,05 eur, v roku 2011 o 177,46 eur a v roku 2009 o 87,41 eur. Na tieto skutočnosti potom prvostupňový súd prihliadol i pri rozčlenení výživného v jednotlivých obdobiach s prihliadnutím na vek detí a ich potreby.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, otec maloletých detí. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť dôvodiac tým, že už pôvodne určené výživné postačuje na uspokojenie potrieb maloletých detí. Aj v súčasnosti je profesionálnym vojakom, daňový bonus, ani príspevok na návštevu rodiny nepoberá už cca 2 roky. Nikdy sa nechcel dať preveliť do O. a neuvažoval zatiaľ ani o svadbe s priateľkou L. M., s ktorou má dve deti. Slečna M. nie je vlastníkom motorového vozidla, nakoľko ho v júni 2012 odpredala. Matka chodí pracovať od 13,00 hod. do 19,00 hod., pričom nájomné nemôže udávať do výdavkov, keďže ho platí z výživného na deti. Nie je pravdou, že by jej finančne pomáhala matka, keď jediné, čo robila a robí je upratovačka a nikdy ani za manželstva im finančne nepomohla. Odvolanie dal podpísať aj maloletým deťom.
Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Všetky potrebné doklady týkajúce sa bývania na rozdiel od otca založila do spisu, pričom o deti sa riadne stará, riadne navštevujú školu, majú všetko potrebné a nemá žiadnu vedomosť, že by chodili k otcovi v špinavých veciach a že by nedodržiavali hygienu. Svoje vyjadrenie taktiež dala podpísať maloletému M. J. s tým, že v prípade, ak by bolo nariadené ďalšie pojednávanie, žiadala syna vypočuť ako svedka, ktorý bol ochotný podľa jej tvrdenia potvrdiť, že otec ho nepriamo donútil k podpísaniu odvolania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade ak medzi účastníkmi nastane taká zmena pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel.
K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne, ale i na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a podobne.
Súd rozhodujúci o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti už ale nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by išlo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia, ale môže len porovnať pomery, aké tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú v čase nového rozhodnutia.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia potom prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu matky čiastočne vyhovel.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade už nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany otca neboli v priebehu odvolacieho konania uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Už s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od posledného rozhodnutia je zrejmé, že na strane maloletých detí došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nepochybne vzrástli
náklady súvisiace s prípravou detí na budúce povolanie, ako i s ich fyzickým vyspievaním, a preto pôvodne určené výživné v žiadnom prípade nemôže plniť zákonom predpokladaný účel.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom prihliadol na zmenu pomerov, ktorá tu nastala v jednotlivých obdobiach i s prihliadnutím na zmenené zárobkové možnosti otca a správne potom i určil výšku výživného u maloletých detí v jednotlivých obdobiach.
V situácii, kedy zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (teda i dôvodne nezamestnanému bez akéhokoľvek príjmu) plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (teda i na dieťa bezprostredne po narodení), je výživné vo výške, ako ho určil prvostupňový súd na deti blízke veku dospelosti len minimálne a postačuje sotva na pokrytie základných - bežných potrieb maloletého dieťaťa, a preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Z tohto pohľadu je potom i právne irelevantné, či matka zakúpila deťom staršiu výstroj na zabezpečenie športového vyžitia alebo výstroj novú. Ak by to možnosti a schopnosti otca umožňovali, nepochybne by bolo dôvodné v tomto konkrétnom prípade určiť i vyššie výživné, ale aj v tomto smere prvostupňový súd správne prihliadol na zmenu pomerov, pokiaľ išlo o zárobok na strane otca.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.