Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-322-2012.pdf
PDF · 134.21 KB
No categories available
14C/322/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, F., o zaplatenie 882,80 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 454,81 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 70,27 eur od 18.1.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 137,04 eur od 12.2.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 75,42 eur od 18.3.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,87 eur od 16.4.2008 do zaplatenia, spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 71,27 eur od 13.5.2008 do zaplatenia a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,94 eur od 18.12.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku, na základe ktorej ak účastník poruší niektorú z povinností dohodnutých v dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.893,28 eur, z a n e p r i j a t e ľ n ú .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 31.5.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 882,8 eur spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 70,27 eur od 18.01.2008 do zaplatenia, spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 427,99 eur od 29.04.2008 do zaplatenia, spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 137,04 eur od 12.02.2008 do zaplatenia, spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 75,42 eur od 18.03.2008 do zaplatenia, spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,87 eur od 16.04.2008 do zaplatenia, spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 71,27 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, spolu s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,94 eur od 18.12.2007 do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 23.10.2007 uzatvoril odporca so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o (obchodné meno k uvedenému dňu Telefónica 02 Slovakia s.r.o.), so sídlom "Einsteinova 2, 851 01 Bratislava. IČO: 35 848 863 Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení č. 10023386, na základe ktorej sa Telefónica Slovakia, s.r.o. zaviazala pre odporcu poskytnúť služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu odporca zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Odporca neuhradil sumu vo výške
70,27 eur vyúčtovanú faktúru č. 1000203451 so splatnosťou 17.01.2008, sumu vo výške 137,04 eur vyúčtovanú faktúru č. 1000264636 so splatnosťou 11.02.2008, sumu vo výške 75,42 eur vyúčtovanú faktúru č. 1000381935 so splatnosťou 17.03.2008, sumu vo výške 49,87 eur vyúčtovanú faktúru č. 1000460869 so splatnosťou 15.04.2008, sumu vo výške 71,27 eur vyúčtovanú faktúru č. 1000551564 so splatnosťou 12.05.2008, sumu vo výške 50,94 eur vyúčtovanú faktúru č. 1000110377 so splatnosťou 17.12.2007 čím porušil dohodnuté podmienky. Odporcovi ďalej vznikla povinnosť uhradiť sumu vo výške 427,99 eur vyúčtovanú faktúru č. 5100164110 so splatnosťou 28.04.2008.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.11.2011, uzatvorenej so Telefónica Slovakia, s.r.o. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom sa navrhovateľ stal nadobúdateľom pohľadávky voči odporcovi vrátane príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou. Pohľadávka ku dňu postúpenia je vo výške 882,80 eur. Príslušenstvo pohľadávky je tvorené úrokom z omeškania určenom podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporcovi listom zo dňa 6.12.2011 v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky navrhovateľa a vyzval odporcu na jej zaplatenie na účet navrhovateľa. Na písomnú výzvu odporca nereagoval a svoj dlh do dnešného dňa nezaplatil.
Podaním zo dňa 5.11.2012 navrhovateľ oznámil súdu, že podľa bodu 1.3 písm. a/ dodatku bol odporcovi poskytnutý benefit v podobe ceny po prevolaní voľných minút až do prevolania 1000 minúť ako aj bol odporcovi odpredaný mobilný telefón Nokia N6300 za 1,- Sk pričom bežná predajná cena bola vo výške 7.490,- Sk. Naproti tomu si odporca neplnil povinnosti už od prvého zúčtovacieho obdobia.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť ospravedlnil a nedostavil sa ani odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom. Nakoľko neboli dôvody pre odročenie pojednávania, súd vec prejednal podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Súd zistil, že zmluvou o pripojení medzi M. O2 L. a odporcom zo dňa XX.XX.XXXX sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi telekomunikačné služby v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z. v programe Pre mňa 250 za cenu určenú cenníkom.
Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 30.10.2007 sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi odpredať MT Nokia N6300 za cenu 1 Sk v rámci akcie do všetkých sietí 1Sk, pričom účastníci v čl. 2 práva a povinnosti bod 2.3. sa dohodli na tom, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12893,26 Sk.
Súd ďalej zistil, že fa. č. 1000203451 zo dňa 4.1.2008 bola odporcovi vyúčtovaná suma 2.117 Sk splatná 17.1.2008 ako mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby za zúčtovacie obdobie od 22.11.2007 do 21.12.2007, fa č. 1000264636 zo dňa 28.1.2008 bola odporcovi vyúčtovaná suma 4.128,60 Sk splatná 11.2.2008 za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby za obdobie od 22.12.2007 do 21.1.2008, fa č. 1000381935 zo dňa 28.2.2008 bola odporcovi vyúčtovaná suma 2.272 Sk splatná 17.3.2008 za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby za obdobie od 22.1.2008 do 21.2.2008, fa č. 1000460869 zo dňa 31.3.2008 bola odporcovi vyúčtovaná suma 1.502,70 Sk splatná 31.3.2008 za mesačné poplatky a nehlasové služby za obdobie do 22.2.2008 do 21.3.2008, fa č. 1000551564 zo dňa 25.4.2008 bola odporcovi vyúčtovaná suma za obdobie od 22.3.2008 do 21.4.2008 vo výške 2.147,10 Sk splatná 12.5.2008 s tým, že na faktúre bol uvedený dlh z minulých období vo výške 3.774,50 Sk, fa č. 1000110377 zo dňa 3.12.2007 bola odporcovi vyúčtovaná suma 1.534,50 Sk splatná 17.2.2007 za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby za obdobie od 22.10.2007 do 21.11.2007, fa č. 5100164110 bola odporcovi vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 12.893,50 Sk, splatná 28.4.2008.
Súd z listu právneho predchodcu navrhovateľa označeného ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.3.2008 zistil, že odporcovi bolo oznámené, že ak neuhradí pohľadávku vo výške 7.780 Sk, právny predchodca navrhovateľa odstúpi od zmluvy.
Súd oboznámil aj ponuku mobilných telefónov ponúkaných právnych predchodcom navrhovateľa, pričom zistil, že MT Nokia 6300 ponúkal za cenu vo výške 1 Sk pre paušál 250 a pre paušál Pre mňa 70 vo výške 1490 Sk.
Súd oboznámil aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica 02 Slovakia s.r.o..
Súd oboznámil aj obsah zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Telefónica Slovakia s.r.o. a Profidebt Slovakia s.r.o. zo dňa 28.9.2011 spolu s oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2011, ktorým Telefónica Slovakia s.r.o. oznámila na adresu odporcu postúpenie pohľadávky na navrhovateľa v celkovej výške 829,74 eur.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd mal aktívnu legitimáciu navrhovateľa preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok medzi Telefónica Slovakia s.r.o. a Profidebt Slovakia s.r.o. zo dňa 28.9.2011 spolu s oznámením o postúpení pohľadávky.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi účastníkmi, právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe zákona o elektronických komunikáciách uzavretím zmluvy o pripojení. Uzavretím dodatku k zmluve došlo k zmene obsahu zmluvy ako aj dohode o iných právach a povinnostiach. Na základe zmluvy v spojení s dodatkom sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné a elektronické služby v dohodnutom programe spolu s dohodnutými aktivovanými službami. Zároveň dodatkom k zmluve uzavretím toho istého dňa odpredal odporcovi zľavnený mobilný telefón za zvýhodnenú zľavnenú cenu 1,- Sk vrátane H.. I. sa zaviazal využívať služby právneho predchodcu navrhovateľa najmenej po dobu XX mesiacov.
T. služieb mal súd preukázané z faktúr, ktorými podľa § 42 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z., účtoval právny predchodca navrhovateľa poskytnuté plnenia. R. sa o opakujúce sa paušálne platby predplatených služieb a vyúčtovanie služieb poskytnutých nad rámec predplatených služieb. L. zo žiadneho iného dôkazu obsiahnutého v spise nezistil, že by niektoré služby ktoré boli vyúčtované a fakturované neboli odporcovi dodané alebo boli reklamované.
L. nemal preukázaný akýkoľvek zánik uplatnených nárokov navrhovateľa za poskytnuté služby, či už zaplatením alebo iným zo spôsobov podľa šiesteho oddielu I. zákonníka, alebo akúkoľvek zmenu záväzku, ktorá by mala vzťah k nárokom navrhovateľa na odplatu. I. v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky.
T. § 43 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. L. zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
T. § 43 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Z. za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
T. § 42 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
T. § 43 ods. X písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do XX dní po dni splatnosti.
T. ustanovenia § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X I. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
T. § 3 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z. z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej W. bankou L. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
W. súd mal preukázané vyúčtovanie služieb v celkovej výške XXX,XX eur a nemal preukázané zaplatenie záväzku zo strany odporcu, čím sa odporca dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, súd nároku vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť úhradu za poskytnuté služby vo výške XXX,XX eur spolu s X,X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, spolu s X,X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, spolu s X,X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, spolu s X,X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, spolu s X,X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a s X,X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, pričom výšku úrokov z omeškania priznal podľa § 3 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z. z. ktorou sa vykonáva ust. § 5X7 ods. 1 I.. zák. počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti vyúčtovanej sumy.
L. sa ďalej zaoberal uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v dodatku k zmluve o pripojení v spojení s osobitnými nárokmi a požiadavkami kladenými na spotrebiteľské zmluvy.
A. pokuta bola dohodnutá medzi účastníkmi v dodatku k zmluve v čl. X.X tak, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške XX.XXX,XX Sk pričom účastník je povinný taktiež nahradiť škodu vzniknutú poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinnosti, záujemcu resp. účastníka podľa dodatku v časti prevyšujúcej zmluvnú pokutu.
L. predbežne konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute spĺňa formálne náležitosti. L. zároveň konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a násl. I. zákonníka.
L. sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru L. dvora európskej únie (X.). V tomto kontexte nemohol opomenúť zverejnené rozhodnutie V. súdu v T. sp.zn. XCoXX/XXXX, ktorým v obdobnej veci u iného operátora - poskytovateľa telekomunikačných služieb, zamietol nároky zo zmluvnej podmienky s obdobnou úpravou vzhľadom na právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky.
V rozhodnutí uviedol, že s ohľadom na relevantnú judikatúru L. dvora X. únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „S. štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. X ods. X smernice). G. čl. X ods. X sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie L. dvora C-XX/XX T./V., bod XX), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. I. spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Y. zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. E. sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Y. Z., C XXX/XX, bod XX, I. J. X. SA C XXX/XX- C XXX/XX).
W. bolo viacej krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej výške bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, súd sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
L. v tomto prípade pri riešení veci poukazuje aj na rozhodnutia a závery X. vyslovené v súvislosti s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. U. X. priznal, že možnosť existencie kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je založený na systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. L. osebe to nemôže byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci L. T. v. T., č. XXXXX/XX, § 41, XX. máj XXXX. X. však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. X ods. X dohovoru. I. „vážnej a dlhodobej“ povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli považované taktiež právna neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný mechanizmus na riešenie kolidujúcich rozhodnutí (vec M. M., Ştefănică and I.). T. za dôležitú povinnosť štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych (nesúhlasných) rozsudkov (U. and I. v. E., č. XXXX/XX, § 58, XX. marec XXXX; Y. and I. v. E., č. XXXX/XX, § 86, XX. marec XXXX, a F. v. Z., č. XXXXX/XX, § 66, XX. marec XXXX). C. súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo všetkých článkoch dohovoru a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. W. - nech je právna, administratívna alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí byť braný do úvahy pri skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti X. niekoľko krát zopakoval, že právo na spravodlivé súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva vyhlásené za súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. M. jedným zo základných aspektov panstva práva je princíp právnej istoty (pozri F.ărescu v. C. [U. komora], č. XXXXX/XX, § 61, X. XXXX-VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere verejnosti k súdom. T. existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť stav právnej neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je nepochybne jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. T. súdneho výkladu práva pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a neodôvodnene odlišný.
Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval na nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou došlo k dohode o zmluvnej pokute.
T. ustanovenia § 52 ods. X OZ: L. zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
T. ustanovenia § 53 ods. X OZ: L. zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
T. ustanovenia § 53 ods. X OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
T. ustanovenia § 5X ods. 3 OZ: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
T. ustanovenia § 53 ods. X písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
T. ustanovenia § XX ods. 5 OZ: W. podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
T. ustanovenia § 153 ods. 3 I.: L. môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
T. ustanovenia § 153 ods. X I.: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
L. považuje za nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. X OZ a od spotrebiteľských zmlúv (zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve), ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. W. teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. X OZ). W. ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.
A. o pripojení v zmysle § XX zákona je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v I. zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § XX ods. X OZ pred novelou č. XXX/XXXX Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od XX.XX.XXXX). U. medzi OZ a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že navrhovateľ (jeho právny predchodca) pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z I. registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ XX ods. 3, X OZ). U. medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy L. republika už transformovala do právneho poriadku L. EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. U. spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. T. takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. L. znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. A. princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách L. Rady XX/XX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
W. je právom navrhovateľa ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb
- zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. T. zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť odporcu riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.
Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena mobilného telefónu, odlišné ceny hovorného, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb za paušálnu sadzbu, tvoria ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. A. sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. W. však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.
T. služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.
L. však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. U. zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu XX mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. T. tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. L. za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah. L. vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. L. počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná.
Je rozdiel, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Ak napríklad spotrebiteľ musí alebo požaduje ukončiť využívanie služieb ku koncu doby viazanosti, svoje povinnosti po určitú dobu riadne plnil, nemá porušenie povinnosti taký charakter a dopad, teda nie je tak závažné, ako pri porušení povinnosti hneď na začiatku právneho vzťahu. T. zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľko násobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne, pričom čím dlhšie si spotrebiteľ plní povinnosti, tým viac pôsobí sankcia disproporčne. T. tom má operátor mnoho možností ako zabezpečiť „vrátenie výhod“ nedodržaní zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí (dodatočné účtovanie H., vymáhanie nárokov ...).
E. spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník-predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. L. opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
L. nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov navrhovateľa, najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorý od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť, pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k účastníkom konania a preberal by rolu určitého zástupcu navrhovateľa, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.
U. k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v OZ, a to v § 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § XXXa OZ. W. podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Y. právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na C. X. vo veci C-XXX/ XX F. X. de Z. SA/R. Z. Z. podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. C. X. a X. sú pre súd záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.
Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 15X ods. 3 I. určil takúto zmluvnú podmienku v A. za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
W. súd v konaní zamietol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, vo výrokovej časti rozsudku uviedol aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorej uplatňovania práv sa musí navrhovateľ zdržať aj v ostatných prípadoch.
U. o trovách konania sa opiera o ust. § 14X ods.2 I., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V konaní bol úspech oboch účastníkov obdobný, a preto súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.