Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_9Co-77-2012.pdf
PDF · 110.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/77/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu M. R., C., Š. X, zast. JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému KOBRES, s.r.o. Košice, Košice, Južná trieda 115, IČO: 31 650 881, zast. JUDr. Ing. Mariánom Vargom, Košice, Hlavná 18, o zaplatenie 7 807,76 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 13C/94/2011-112 z 11.1.2012 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8 199,08 € spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 261,74 € od 17.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 333,36 € od 17.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 346,76 € od 17.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 373 € od 17.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 438,69 € od 17.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 359,29 € od 17.9.2008 do zaplatenia a zo sumy 465,94 € od 17.10.2008 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 6,50 % ročne zo sumy 468,83 € od 17.11.2008 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 520,22 € od 17.12.2008 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 256,21 € od 17.1.2009 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 218,88 € od 17.2.2009 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 204 € od 17.3.2009 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 279,54 € od 17.4.2009 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 367,20 € od 17.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 359,76 € od 17.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 334,68 € od 17.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 325,58 € od 17.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 333,06 € od 17.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 511,66 € od 17.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 331,37 € od 17.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 227,65 € od 17.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 141,55 € od 17.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 170,42 € od 17.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 240,95 € od 17.3.2010 do zaplatenia a zo sumy 328,74 € od 17.4.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu na účet jeho zást. trovy právneho zast. 2 055,68 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť štátu na jeho účet súdny poplatok zo žaloby 491,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Predloženou pracovnou zmluvou z 7.3.2008 uzavretou medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom mal za preukázané založenie pracovno-právneho pomeru medzi účastníkmi konania. Uviedol , že za deň nástupcu žalobcu do práce bol dohodnutý 10.3.2008 , na druh práce: skladník s miestom výkonu práce na Južnej triede 115 v Košiciach, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, že v bode 5. tejto pracovnej zmluvy boli dohodnuté mzdové podmienky spôsobom: „základný plat 8.100,- Sk, 300,- Sk osobné ohodnotenie, 0,30 % z tržby skladu" a výplatný
termín podľa bodu 6. bol „v deň 16 nasledujúceho mesiaca". Ďalej uviedol, že 27.6.2008 uzavreli účastníci Dohodu o zmene odmeňovania s účinnosťou od 1.7.2008, podľa ktorej sa zmenil bod 5 pracovnej zmluvy tak, že základný plat žalobcu bol 9.500,- Sk a z tržby veľkoskladu 0,4 %, že výzvou na zaplatenie - pokusom o zmier , listom z 5.5.2010 žalobca oznámil žalovanému -zamestnávateľovi, že mu nevypláca riadne a v plnej výške jeho dohodnutú mzdu a nevyplatil mu od uzavretia pracovnej zmluvy mzdu v celkovej výške 7.807,76 € a vyzval preto žalovaného uhradiť na svoj účet celkovú dlžnú sumu 7.807,76 €. Konštatoval, že žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho výzvu na zaplatenie listom z 10.5.2010, v ktorej uviedol, že žalobcom napadnutá výška mzda je pohyblivou zložkou a zložkou motivačnou, že vyjadruje mieru zásluhovosti pracovníka na dosiahnutých výkonoch, označil výpočty nedoplatkov na pohyblivých zložkách mzdy uvedené v liste žalobcu za metodicky nesprávne a vychádzajúce z nesprávnych údajov a uviedol, že sa pohyblivá zložka mzdy musí vypočítavať tak, aby miera zásluh na dosiahnutých tržbách v sklade bola deliteľná počtom pracovníkov v sklade, že označil svoje výpočty priznaných miezd pre žalobcu za správne a uviedol, že žalobca nebol finančne ukrátený, a preto uviedol, že pokladá výzvu za bezpredmetnú a právne irelevantnú.
Ďalej reprodukoval podstatnú časť výpovede žalobcu na pojednávaní 26.10.2011 (zápisnica na č.l. 86-88) a svedkov A. Y. (zápisnica na č.l. 86), Q. C. (zápisnica na č.l. 87-88) a M. O. (zápisnica na č.l. 88) na pojednávaní 1.12.2011. Vychádzajúc z § 42 ods. 1 veta prvá, § 43 ods. 1 písm. d), § 54, § 119 ods. 2 veta prvá, § 129 ods. 1, § 130 ods. 2 veta prvá Zák. práce, § 34, § 35 ods.1,2 Obč.zák. (ich znenie cituje), mal za preukázané, že uzavretím pracovnej zmluvy zo 7.3.2008 bol medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom založený pracovno-právny pomer, na základe ktorého od 10.3.2008 žalobca vykonával u žalovaného na Južnej triede 115 v Košiciach prácu skladníka, že podľa dohody o mzdových podmienkach v bode 5. pracovnej zmluvy mal žalovaný vyplácať žalobcovi mzdu vo výške základného platu 8.100,- Sk, osobné ohodnotenia 300,- Sk a 0,30 % z tržby skladu, že v danom prípade bola vôľa účastníkmi právneho úkonu výslovne prejavená tak, že žalobcovi ako zamestnancovi prináležal základný plat, osobné ohodnotenie a 0,30 % z tržby skladu, že právny úkon účastníkov spĺňa požiadavky § 37 ods. 1, 2 Obč.zák. a je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Nemal žiadne pochybnosti o tomto právnom úkone účastníkov a uviedol, že jeho jazykové vyjadrenie je celkom jednoznačné. Po oboznámení sa s tržbami skladu v žalovanom období 03/2008 - 03/2010 a mzdou , resp. jej zložkou dohodnutou ako 0,30 % resp. 0,40 % z tržby skladu vyplatenou žalobcovi v období 03/2008 - 03/2010, ich porovnaním, vyhodnotil žalobný nárok žalobcu ako dôvodný. Zo žalovaným predloženého vyčíslenia tržieb skladu a jednotlivým zamestnancom - skladníkom vyplatenej zložky mzdy - percent z tržieb skladu (č.l.78 - 84) zistil, že v období 03/2008 bola tržba skladu 3.132.384,62 Sk, z ktorej tržby 0,3 % sú 9.397,15 Sk, že žalobcovi žalovaný vyplatil 1.512,- Sk a preto nedoplatok je 7.885,15 Sk, za 04/2008 tržba skladu bola 4.165.594,- Sk 0,3 % z tržby skladu je 12.496,78 Sk, že žalobcovi bola vyplatená 2.454,- Sk, a preto nedoplatok je 10.042,78 Sk, že v 05/2008 bola tržba skladu 4.374.819,70 Sk, 0,3 % z tržby je 13.124,45 Sk, že žalobcovi bolo vyplatených 2.678,- Sk a preto nedoplatok je 10.446,45 Sk, že v období 06/2008 bola tržba skladu 4.648.005,- Sk, že 0,3 % z tržby je 13.944,- Sk, že žalobcovi bolo vyplatených 2.707,- Sk a preto nedoplatok je 11.237,- Sk, že od 1.7.2008 došlo k zmene mzdových podmienok tak, že si účastníci dohodli vyplácanie percenta z tržby vo výške 0,4 , že v 07/2008 bola tržba skladu 4.129.998,40 Sk, že 0,4 % z tržby skladu je 16.519,99 Sk, že žalobcovi bolo vyplatených 3.304,- Sk, že nedoplatok je 13.215,99 Sk, že v 08/2008 bola tržba skladu 3.311.221,40 Sk, že 0,4 % z tržby skladu je 13.244,88 Sk, že žalobcovi bolo vyplatených 2.421,- Sk, že nedoplatok je 10.823,88 Sk, že v 09/2008 bola tržba skladu 4.420.771,12 Sk, že 0,4 % z tržby je 17.683,08 Sk, že žalobcovi bolo vyplatených 3.646,- Sk, že nedoplatok je 14.037,08 Sk, že v 10/2008 bola tržba skladu 4.643.473,92 Sk, že 0,4 % z tržby je 18.573,89 Sk, že žalobcovi bolo vyplatených 4.450,- Sk, že nedoplatok je 14.123,89 Sk, že v 11/2008 bola tržba skladu 4.966.574,40 Sk, že 0,4 % z tržby je 19.866,29 Sk, že žalobcovi bolo vyplatených 4.194,- Sk, že nedoplatok je 15.672,29 Sk, že v 12/2008 bola tržba skladu 2.326.128,64 Sk, že 0,4 % z tržby skladu je 9.304,51 Sk, že žalobcovi bolo vyplatených 1.586,- Sk, že nedoplatok je 7.718,51 Sk., že spolu nedoplatok za obdobie 03-12/2008 je 115.203,02 Sk t.j. 3.824,04 eura pri prepočte prijatým konverzným kurzom 30,126 Sk/1 euro. Ďalej uviedol, že v 01/2009 bola dosiahnutá tržba skladu 69.160,- eur, že 0,4 % z tržby je 276,64 eura, že žalobcovi bola vyplatená suma 57,76 eura, že nedoplatok je 218,88 eura, že v 02/2009 bola tržba skladu 64.655,18 eura, že 0,4 % z tržby je 258,62 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 54,62 eura, že nedoplatok je 204,- eur, že v 03/2009 bola tržba skladu 94.097,72 eura, že 0,4 % z tržby je 376,39 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 96,85 eura, že nedoplatok je 279,54 eura, že v 04/2009 bola dosiahnutá tržba skladu 128.519,65 eura, že 0,4 % z tržby je 514,07 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 146,87 eura, že nedoplatok je 367,20 eura, že v 05/2009 bola tržba skladu 116.853,46 eura, že 0,4 % z tržby je 467,41 eura, že žalobcovi bolo
vyplatených 107,65 eura, že nedoplatok je 359,76 eura, že v 06/2009 bola tržba skladu 103.834,05 eura, že 0,4 % z tržby je 415,43 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 80,65 eura, že nedoplatok je 334,68 eura, že v 07/2009 bola tržba skladu 102.943,81 eura, že 0,4 % z tržby je 411.77 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 86,19 eura, že nedoplatok je 325,58 eura, že v 08/2009 bola tržba skladu 111.314,90 eura, že 0,4 % z tržby je 445,25 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 112,19 eura, že nedoplatok je 333,06 eura, že v 09/2009 bola tržba skladu 158.710,75 eura, že 0,4 % z tržby je 634,84 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 123,18 eura, že nedoplatok je 511,66 eura, že v 10/2009 bola tržba skladu 112.479,68 eura, že 0,4 % z tržby je 449,91 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 118,54 eura, že nedoplatok je 331,37 eura, že v 11/2009 bola tržba skladu 78.116,31 eura, že 0,4 % z tržby je 312,46 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 84,81 eura, že nedoplatok je 227,65 eura, že v 12/2009 bola tržba skladu 47.408,26 eura, že 0,4 % z tržby je suma 189,63 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 48,08 eura, že nedoplatok je 141,55 eura, že v 01/2010 bola tržba skladu 59.472,06 eura, že 0,4 % z tržby je 237,88 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 67,46 eura, že nedoplatok je 170,42 eura, že v 02/2010 bola tržba skladu 79.974,17 eura, že 0,4 % z tržby je 319,89 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 78,94 eura, že nedoplatok je 240,95 eura a v 03/2010 bola tržba skladu 108.775,67 eura, že 0,4 % z tržby skladu je 435,10 eura, že žalobcovi bolo vyplatených 106,36 eura, že nedoplatok je 328,74 eura, spolu za obdobie 01/2009 - 03/2010 nedoplatok je 4.375,04 eura, spolu za obdobie 03/2008 - 03/2010 je nedoplatok 8.199,08 eura a preto žalobne v plnom rozsahu vyhovel.Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej žalobca mal nesprávne zahrnúť do svojich prepočtov celkové tržby vo veľkosklade bez ohľadu na to, koľko hodín z príslušných mesiacov odpracoval, čím mala byť potlačená motivačná úloha tejto zložky mzdy a nárok žalobcu nedôvodný. Vnímal žalovaným používanú metodiku na výpočet tejto zložky mzdy, keď žalovaný sumár tržieb vo veľkosklade delil medzi všetkých pracovníkov skladu podľa počtu nimi odpracovaných hodín, za postup, ktorý nebol v súlade s dohodou o mzdových podmienkach uzavretou so žalobcom. Uviedol, že podľa dohody mal žalovaný ako zamestnávateľ vyplácať žalobcovi 0,30 % z tržby skladu od 03/2008 do 06/2008 a 0,40 % z tržby veľkoskladu od 1.7.2008 a , že výkladom nemožno dopĺňať to, čo v písomne prejavenom a na listine vyhotovenom právnom úkone nie je („podľa počtu zamestnancov") ani meniť a ani nahrádzať. Nemal za dôvodné ani použitie § 3 ods.1 Obč.zák. pre posúdenie tohto prípadu a uviedol, že každý účastník právneho vzťahu je zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzatváraní záväzku , do ktorého vstupuje, že preto pri posúdení možnosti použitia § 3 ods. 1 Obč.zák., nemožno nechať bez povšimnutia posúdenie otázky zodpovednosti žalovaného a to, či účastník - žalovaný dovolávajúci sa dobrých mravov vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzatvorení právneho úkonu. Dospel k záveru, že v tomto prípade žalovaný neprejavil dostatočnú mieru predovšetkým starostlivosti a predvídavosti pri uzatváraní zmluvy so žalobcom, pretože bol to práve žalovaný kto návrh zmluvy pripravil a predložil a nie je preto namieste, aby sa dovolával použitia § 3 ods. 1 Obč.zák. - dobrých mravov. Napokon sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej konkludentným spôsobom v danom prípade došlo k zmene dohodnutých mzdových podmienok žalobcu tým, že v priebehu celých 2 rokov mlčky a bez akýchkoľvek námietok poberal vyplatené percentá z tržby, ktoré žalovaný zaužívaným spôsobom rozpočítaval medzi jednotlivých zamestnancov podľa počtu nimi odpracovaných hodín. Poukázal na to, že nie je možné odôvodňovať skutočnosťou, že žalobca takmer 2 roky prijímal žalovaným vypočítanú zložku mzdy - percento z tržby, že tak došlo konkludentným spôsobom k zmene dohodnutých mzdových podmienok, že písomne uzavretú dohodu o mzdových podmienkach nie je možné meniť konkludentnou dohodou účastníkov a že aj podľa § 54 veta druhá Zák.práce, je zamestnávateľ povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a preto , keď nedošlo písomne k zmene pracovnej zmluvy, k žiadnej zmene pracovnej zmluvy ani nedošlo a že neobstojí preto argument žalovaného, že Zák.práce nespája nedodržanie písomnej formy s neplatnosťou právneho úkonu. Citujúc znenie § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč.zák., § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč.zák., v znení platnom do 31.12.2008 a v znení účinnom od 1.1.2009, § 10a nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. urobil záver, že na základe zisteného skutkového stavu, keď dohodnutý výplatný termín na výplatu mzdy bol 16. deň nasledujúceho mesiaca a na základe cit. právnych predpisov nezaplatením zložky mzdy - 0,30 resp. 0,040 % z tržby skladu sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm vypočítaných mesačných nedoplatkov a to vždy od nasledujúceho , t.j. 17. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola mzda splatná, preto žalobcovi uplatnené úroky z omeškania z jednotlivých mesačných nedoplatkov priznal v zákonnej výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS za omeškanie do 31.12.2008 a vo výške o 8-percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania pri omeškaní, ktoré sa začalo po 1. januári 2009. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že účelne vynaložené trovy konania žalobcu spočívajú v trovách právneho zast. , vypočítaných podľa § 10 ods. 1 a
podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.) a to za 7 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zast. - 237,34 eura + režijný paušál - 7, 21 eura, písomné podanie vo veci samej (žaloba) z 24.11.2010 - 237,34 eura + režijný paušál
- 7,21 eura, písomné podanie vo veci samej (vyjadrenie k odporu) z 23.8.2011 - 237,34 eura + režijný paušál - 7,41 eura, účasť na pojednávaní 26.10.2011 - 237,34 eura + režijný paušál - 7,41 eura, účasť na pojednávaní 1.12.2011 - 237,34 eura + režijný paušál - 7,41 eura, písomné podanie vo veci samej (zmena návrhu) z 29.12.2011 - 237,34 eura + režijný paušál - 7,41 eura, účasť na pojednávaní 11.1.2012
- 237,34 eura + režijný paušál - 7,63 eura, spolu trovy 1.713,07 eura (1.661,38 + RP 51,69) a keďže je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil vypočítané trovy právneho zast. (odmena a paušálne náhrady) 1.713,07 eura, v zmysle § 18 ods. 3 O.s.p. o 20 % -nú daň z pridanej hodnoty 342,61 eura, t.j. spolu trovy právneho zast. 2.055,68 eura. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania za úkon - písomné podanie vo veci samej (vyjadrenie k podaniu odporcu) z 30.12.2011, nakoľko nevyhodnotil trovy za tento úkon ako účelne vynaložené, pretože žalobca mohol tento úkon buď spojiť so svojim písomným úkonom z predchádzajúceho z 29.12.2011 alebo vyjadriť sa k podaniu žalovaného na nariadenom pojednávaní do zápisnice. Citujúc znenie § 2 ods. 2 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení uviedol, keďže žalobca, ktorý je poplatníkom súdneho poplatku zo žaloby bol od platenia súdneho poplatku oslobodený a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku z nej, ktorý je podľa pol. 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov 491,50 €, žalovaného.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania od 17.4.2008 do 14.4.2010 žalobcovi vyplácal pohyblivú časť mzdy - príslušné percento 0,30%, resp. 0,40% z tržby skladu a to tým spôsobom, že mesačná tržba bola delená počtom skutočne odpracovaných hodín všetkých zamestnancov v sklade a vynásobená počtom skutočne ním odpracovaných hodín, keďže v sklade pracovalo viac zamestnancov, že žalobca sa domáhal doplatenia mzdy so spätnou platnosťou dvoch rokov s odôvodnením, že podľa jeho názoru znenie dohody o mzdových podmienkach v pracovnej zmluve ( citujúc jej bod 5 ) je treba vykladať tak, že mu patrí 0,30% z dosiahnutej tržby skladu a to bez ohľadu na to, koľko hodín odpracoval v sklade a bez ohľadu na podiely ostatných pracovníkov skladu. Citujúc znenie § 35 ods.1, ods.3 Obč.zák. uviedol, že nevyhnutnou pojmovou zložkou právneho úkonu je prejav, že prostredníctvom neho vôľa konajúceho subjektu je materializovaná vo vonkajšom svete, že prejav sa môže urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, teda aj nevýslovne, t.j. konkludentne (nečinnosťou, resp. mlčaním), že nečinnosť ako prejav vôle žalobcu smerujúci ku konkludentnej dohode o mzdových podmienkach možno vyvodiť z toho, že ako dotknutý subjekt, neprejavil aktívne správanie, ktoré sa mohlo od neho očakávať , z dôvodu ním tvrdeného neplnenia pracovnej zmluvy a , že ním požadované doplatenie mzdy do výšky 30.000,-Sk mesačne v starej mene je taký značný rozdiel oproti skutočne prijímanej mzde vo výške 15.000,-Sk, že jeho tvrdenie pred súdom o tom, že si nepreveroval koľko mu žalobca vyplácal, vyznieva viac než nedôveryhodne. Mal za to, že z vykonaného dokazovania možno dospieť k právnemu záveru, že účastníci pracovnoprávneho vzťahu prejavili vôľu na vyplácaní mzdy zhodným spôsobom, ktorý aj realizovali počas dvoch rokov, a to bez akýchkoľvek výhrad, že v dôsledku takto ich prejavenej vôle došlo ku „konkludentnej“ dohode o mzdových podmienkach, že aj keď Zák.práce v § 54 ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyhotoviť dohodu o zmene pracovnej zmluvy písomne, že nedodržanie písomnej formy nemá vplyv na platnosť dohody urobenej konkludentne a nie je postihované sankciou neplatnosti a, že porušenie tejto povinnosti zamestnávateľa je možné postihovať iba uložením pokuty alebo žalobou na plnenie . Vychádzajúc z § 205 ods.2 písm.d) O.s.p. (jeho znie citoval) navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že súd úplne zistil skutkový stav, že správne aplikoval prísl. ust. právneho poriadku a v nadväznosti na to, vyvodil správny právny záver, ktorý aj náležite odôvodnil. že rozsudok zodpovedá prísl. ust. hmotného práva a bol vydaný v súlade s prísl.procesnými ust. Ďalej uviedol, že obsahom odvolania je v rozhodujúcej miere len poukazovanie na skutočnosti, s ktorými sa súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a náležite ich odôvodnil, že ho odôvodňuje tým, že nesúhlasí so žalobou, že neuznáva peňažný záväzok, nakoľko podľa neho napadnutá výška mzdy je pohyblivou zložkou mzdy a žalobca vychádzal z nesprávneho prepočtu percentuálneho podielu jej pohyblivej zložky , keďže do prepočtu o. i. nezahrnul počet všetkých pracovníkov vo veľkosklade, že odvolanie považuje za zjavne nedôvodné, účelové, nemajúce nijakú oporu v skutkovom a právnom stave, že žalovaný sa len účelovo vyhýba splneniu si svojej povinnosti, že trvá na skutočnostiach uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu , ako aj na všetkých doterajších ústnych a písomných podaniach, že účastníci
konania si ako zmluvné strany jasne, určite a zrozumiteľne dohodli výšku a spôsob výpočtu mzdy spolu s percentuálnym odmeňovaním odvíjajúcim sa od výšky tržby vo veľkosklade a to bez závislosti od počtu pracovníkov v sklade.Citujúc znenie § 35 ods.2 OZ uviedol, že prejav vôle podľa OZ sa vykladá prednostne podľa jazykového vyjadrenia a nie podľa vôle , ako to účelovo tvrdí žalovaný, že ten mal vyvinúť náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzatváraní pracovnej zmluvy, dokonca, že to bol on, kto zmluvu pripravil a predložil a nie je tak namieste, aby sa dovolával použitia § 3 ods.1, resp. § 39 OZ, že jeho obrana je tak účelová a v príkrom rozpore s obsahom pracovnej zmluvy.
Napokon uviedol, že taktiež súhlasí s „názorom“ súdu, že písomne uzatvorenú dohodu nie je možné meniť konkludentnou dohodou účastníkov a výkladom tak nemožno dopĺňať to, čo v písomne prejavenom a na listine vyhotovenom právnom úkone nie je, ani meniť a nahrádzať to, čo je jednoznačne , bez akýchkoľvek pochybnosti písomne dohodnuté, že navyše z jeho strany nikdy nedošlo k uzavretiu takejto dohody ani len konkludentným spôsobom. Poukázal na to, že dôveroval svojmu zamestnávateľovi, že mu bude vyplácať mzdu podľa pracovnej zmluvy, že mu nemôže byť pričítané na ťarchu, že hneď ako zistil výšku tržieb veľkoskladu, vyzval zamestnávateľa, aby mu vyplatil zodpovedajúcu mzdu. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného nahradiť mu trovy odvolacieho konania 293,96 € - náhradu trov právneho zást. za jeden úkon á 237,34 € (písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu + 1x režijný paušál á 7,63 € + 20% DPH 48,99 €).
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1 O.s.p., možno odvolanie rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad zistený skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
Žalovaný uplatnil v odvolaní odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a aj keď v odvolaní výslovne neuvádza odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z jeho obsahu vyplýva, že skutočnosti ním uvedené sa dajú podradiť aj pod tento odvolací dôvod.
Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.
K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné uviesť, že žalovaný v odvolaní v podstate iba opakuje a poukazuje na tie isté skutočnosti a uvádza rovnaké výhrady, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a to , čo do konkludentného spôsobu zmeny dohodnutých mzdových podmienok žalobcu a výkladu znenia § 3, 35 ods.1, 2 Obč.zák a § 54 Zák.práce. K výhradám žalovaného, že nedodržanie písomnej formy dohody o zmene pracovnej zmluvy, nemá vplyv na platnosť dohody urobenej konkludentne a , že nie je postihované sankciou neplatnosti, je potrebné uviesť, že súd sa s uvedenou skutočnosťou v odôvodnení rozsudku rovnako správne vysporiadal a urobil záver, že písomne uzavretú dohodu o mzdových podmienkach nie je možné zmeniť konkludentnou dohodou účastníkov a že aj podľa § 54 veta druhá Zák.práce je zamestnávateľ povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne, a preto, keď nedošlo k písomnej zmene pracovnej zmluvy, že k žiadnej jej zmene nedošlo a že neobstojí preto argument žalovaného, že Zák.práce nespája nedodržanie písomnej formy s neplatnosťou právneho úkonu. Je potrebné vziať na zreteľ, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver (v prípade možnosti zmeniť pracovnú zmluvu konkludentným spôsobom), že medzi žalobcom a žalovaným došlo ku konkludentnej zmene pracovnej zmluvy- dohodnutých mzdových podmienok, ktoré boli písomne jednoznačne dohodnuté v bode 5 pracovnej zmluvy zo 7.2.2008 a v uvedených mzdových podmienkach (fotokópia pracovnej zmluvy na č.l. 9), v ktorej sú jednoznačne uvedené mzdové podmienky: základný plat 8.100,-Sk, 300,-Sk osobné ohodnotenie a 0,3% z tržby skladu a v Dohode o zmene odmeňovania s účinnosťou od 1.7.2008, ktorou bol zmenený bod 5 pracovnej zmluvy tak, že základný plat bol 9.500 Sk,- a z tržby veľkoskladu 0,4%. , že uvedené dohodnuté mzdové podmienky sú kogentné, dohodnuté písomne, ktoré nestrpia pre svoju jednoznačnosť žiaden iný výklad a pochybnosti a preto pokiaľ neboli zmenené písomnou formou, tak ako boli dohodnuté, sú záväzné pre obe strany pracovnoprávneho vzťahu, t.j. zamestnávateľa a zamestnanca.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platí i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu trov za vyjadrenie k odvolaniu, jeho zást., avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov mu nebola priznaná, lebo vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom v časti
to, čo žalobca už uviedol alebo, čo už bolo uvedené v rozsudku), z toho dôvodu trovy spojené s týmto úkonom nemohli byť považované za potrebné na účelné uplatnenie práva.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.