Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-139-2008.pdf
PDF · 130.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/139/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: W.. E. Ž., bytom: Y. XX, J., proti odporcovi: Ľ.A. J., bytom: Y. XX, G., zastúpený opatrovníčkou L. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu C., o zaplatenie 318.653,60 Sk t.j. 10.577,36 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.817,54 EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.548,43 EUR od 25.07.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.532,23 EUR od 01.09.2004 do zaplatenia, a zo sumy 1.505,08 EUR od 07.10.2004 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trovy konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 09.03.2005 sa navrhovateľ svojím návrhom voči odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 365.485 Sk t.j. 12.131,88 EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 265.213 Sk t.j. 8.803,46 EUR od 25.07.2004 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 54.930,- Sk t.j. 1.823,34 EUR od 01.09.2004 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 45.342,- Sk t.j. 1.505,08 EUR, od 07.10. 2004 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca pracoval u navrhovateľa, ktorý v uvedenom čase podnikal ako živnostník pod obchodným menom - W.. E. Ž. - P.. Navrhovateľ v rámci svojho návrhu na začatie konania uviedol, že odporca u neho pracoval od 03.05.2004 do 06.07.2004 ako vodič kamiónovej dopravy. Pracovný pomer bol s odporcom ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany navrhovateľa, a to listom zo dňa 06.07.2004.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že odporca mu spôsobil škodu jednak na nákladnej súprave motorového vozidla, ktoré bolo odporcovi pridelené, a to konkrétne ťahač značky E. V. XX R.: J. XX - XX, a náves značky T., R.: J. XX - XX. Navrhovateľ v rámci svojho návrhu poukázal na to, že odporca ušiel zo zamestnania, pričom odcudzil a poškodil majetok navrhovateľa. Na uvedenom motorovom vozidle bola vykonaná komisionálna ohliadka a následne zápis z komisionálnej ohliadky . Škodu si navrhovateľ uplatnil od odporcu faktúrou č. XXXXXXX vo výške 265.213 Sk t.j. 8.803,46 EUR so splatnosťou 24.07.2004, a taktiež faktúrou č. XXXXXXX na sumu vo výške 54.930,- Sk t.j. 1.823,34 EUR za poškodenie vstupnej brány pri výjazde na vykládku tovaru v D. C.. Navrhovateľ uviedol, že odporca napriek tomu, že túto škodu spôsobil, toto neoznámil a dozvedel sa o nej až pri uplatnení náhrady tejto škody od objednávateľa dopravných služieb. Navrhovateľ si taktiež od odporcu uplatňuje uhradenie faktúry č. XXXXXXX na sumu vo výške 45.342,- Sk t.j. 1.505,08 EUR, ktorá bola splatná dňa 06.10.2004. V danom prípade ide o škodu, ktorú mal spôsobiť odporca závažným porušením pracovnej disciplíny, a nesplnením vykonať jazdu v Rakúsku po určenej trase.
Na pojednávaní konanom dňa 16.06.2006 navrhovateľ upravil svoj návrh na začatie konania a to tak, že návrh na zaplatenie sumy vo výške 46.831,40 Sk t.j. 1.554,52 EUR zobral späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
Od odporcu sa teda navrhovateľ upraveným návrhom domáha zaplatenia sumy vo výške 318.653,60 Sk, t.j. 10.577,36 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 227.152,- Sk t.j. 7.540,07 EUR od 25.07. 2004 do zaplatenia, zo sumy 46.159,90 Sk t.j. 1.532,23 EUR od 01.09.2004 do zaplatenia a zo sumy 45.342,- Sk t.j. 1.505,08 EUR, od 07.10. 2004 do zaplatenia .
Na základe uvedeného súd uznesením zo dňa 21. februára 2013 konanie o zaplatenie sumy vo výške 46.831,40 Sk t.j. 1.554,52 EUR zastavil. Súčasne súd pripustil zmenu petitu a to tak že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 318.653,60 Sk, t.j. 10.577,36 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 227.152,- Sk t.j. 7.540,07 EUR od 25.07. 2004 do zaplatenia, zo sumy 46.159,90 Sk t.j. 1.532,23 EUR od 01.09.2004 do zaplatenia a zo sumy 45.342,- Sk t.j. 1.505,08 EUR, od 07.10. 2004 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Na základe uvedeného, má navrhovateľ zato, že jeho návrh na začatie konanie je dôvodný.
Odporcu súd vyslúchol prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu P., a to z dôvodu, že odporca sa nachádzal v danom čase vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Y. L. G..
Odporca v rámci výsluchu uviedol, že predmetný nárok na začatie konania neuznáva, a vzhľadom na obšírnosť danej veci v časti vyplatených čiastkových nárokov žiada, aby sa k nim mohol vyjadriť až na pojednávaní alebo písomne. Odporca ďalej uviedol, že čo sa týka cesty do Maďarska dňa 23.06.2004 k tomu chce uviesť iba toľko, že keď vchádzal do brány zmierenie ju škrtol. Čo sa týka cesty do Rakúska dňa 04.05.2004 odporca uviedol, že vedúci mu ukázal chodiť po vedľajších cestách, preto odbočil z cesty, čím sa dostal do St. Pontenu a nepretrhol ale iba natiahol elektrické vedenie. K veci ďalej nemá čo uviesť, a nenavrhuje žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o späť vzatie v sume 46.831,40 Sk t.j. 1.554,52 EUR s uvedeným súhlasí.
Od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu. V mieste svojho trvalého pobytu sa nezdržiava, a preto súd ustanovil od odporcovi opatrovníka. Opatrovníčka odporcu sa ďalej k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Súd predvolal účastníkov na deň 21.02.2013, pričom navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil z osobných dôvodov, a navrhol, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Opatrovníčka odporcu sa ospravedlnila, a navrhla aby súd pojednával aj v jej neprítomnosti. Na základe uvedeného súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Pracovnou zmluvou zo dňa 03.05.2004, dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 03.05.2004, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 06.07.2004, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom v tom čase podnikajúcim pod obchodným menom W.. E. Ž. - P. a odporcom dňa 03.05.2004 súd zistil, že pracovník- odporca nastúpi do práce dňa 03.05.2004 ako vodič nákladného motorového vozidla. Pracovný pomer bol dohodnutý medzi účastníkmi na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace.
Z dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej medzi navrhovateľom v tom čase podnikajúcim pod obchodným menom W.. E. Ž. - P. a odporcom dňa 03.05.2004 súd zistil, že pracovník - Ľ. J., preberá na základe tejto dohody hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty (motorové vozidlo, predmety prevádzané motorovým vozidlom, tovar, peniaze v hotovosti, ceniny, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty, ktoré na základe vykonanej inventúry prevzal pred podpísaním tejto dohody). Pracovník preberá hmotnú zodpovednosť aj za hodnoty, ktorému budú od prevádzkarne zamestnávateľa dodané podľa príslušných dokladov postupne v budúcnosti . Vzťahuje sa to aj iné peniaze v hotovosti, obdržané od tretích osôb (napríklad tržby od zákazníkov ).
Z predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti ďalej vyplýva, že pracovník zodpovedá za schodok, ktorý vznikne na hodnotách, ktorému boli zverené podľa článku 1. tejto dohody. Zodpovednosti sa pracovník celkom, prípadne sčasti zbaví, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Z listu označeného ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 06.07.2004 určeného od zamestnávateľa pre odporcu, súd zistil, že na základe viacerých porušovaní pracovnej disciplíny a to naposledy dňa 06.07.2004, keď odporca bezdôvodne nenastúpil do práce, čím zamestnávateľovi spôsobil škody okamžite s ním skončil zamestnávateľ pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce, a to ku dňu 06.07.2004. Z uvedeného okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej vyplýva, že odporca spreneveril peňažné prostriedky, odcudzil viacero vecí z povinnej pridelenej výbavy motorového vozidla značky E. V. XX R.: J. XX - XX, a náves značky T., R.: J. XX - XX, obidve motorové vozidlá poškodil, pričom tieto skutočnosti zamestnávateľovi neoznámil, a preto všetku škodu budú od neho vymáhať právnou cestou, nakoľko po odcudzení uvedeného ušiel.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom, v tom čase podnikajúcim pod obchodným menom W.. E. Ž. - P. a odporcom dňa 03.05.2004 bola uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej odporca pre navrhovateľa vykonával prácu v pozícii vodič kamiónovej dopravy. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace.
Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež za preukázané, že účastníci uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti a to dňa 03.05.2004. Z predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva, že pracovník - Ľ. J., preberá na základe tejto dohody hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty ( motorové vozidlo, predmety prevádzané motorovým vozidlom, tovar, peniaze v hotovosti, ceniny, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty, ktoré na základe vykonanej inventúry prevzal pred podpísaním tejto dohody ). Pracovník preberá hmotnú zodpovednosť aj za hodnoty, ktorému budú od prevádzkarne zamestnávateľa dodané podľa príslušných dokladov postupne v budúcnosti . Vzťahuje sa to aj iné peniaze v hotovosti, obdržané od tretích osôb (napríklad tržby od zákazníkov ). Z predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti súd ďalej zistil, že pracovník zodpovedá za schodok, ktorý vznikne na hodnotách, ktorému boli zverené podľa článku 1. Tejto zodpovednosti sa pracovník celkom, prípadne sčasti zbaví, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že dňa 06.07.2004 odporca bezdôvodne nenastúpil do práce, na základe uvedeného navrhovateľ okamžite skončil pracovný pomer s odporcom, pričom uvedené oznámenie o skončení pracovného pomeru bolo vyhotovené dňa 06.07.2004.
Navrhovateľ ďalej v rámci výsluchu uviedol, že odporca mal v uvedený deň k dispozícii peňažné prostriedky vo výške cca 10.000 Sk, t.j. 331,94 EUR, ktorú prevzal v dvoch čiastkach a to dňa 30.06.2004 prevzal sumu 3.000 Sk t.j. 99,58 EUR a dňa 02.07.2004 prevzal sumu 7.000 Sk t.j. 232,36 EUR.
Keďže odporca v uvedený deň ( dňa 06.07.2004) nenastúpil do práce navrhovateľ vykonal komisionálnu ohliadku predmetného motorového vozidla a návesu. Pri tejto ohliadke bol prítomný on ako zamestnávateľ, I. X. - technický riaditeľ firmy, I. P. - riaditeľ nákladnej automobilovej dopravy, Tibor Molnár - správca areálu, Ján Žiška - bývalý vodič, T. T. - bývalý zamestnanec navrhovateľa. Z uvedenej komisionálnej ohliadky bolo zistené, že na vozidle jednak chýbajú určité veci (časti výbavy) a jednak boli určité veci poškodené a bolo potrebné ich vymeniť. Na základe uvedeného navrhovateľ urobil súpis vecí chýbajúcich, vecí poškodených, a súčasne škôd, ktoré zamestnávateľovi vznikli v súvislosti s konaním odporcu v rámci pracovného pomeru. Celková náhrada nákladov (náhradné diely + vykonané práce) predstavuje sumu 227.152,- Sk t. j. 7.540,07 EUR. Z jednotlivých rozpisov pohľadom položiek, ktoré sú súčasťou súdneho spisu súd zistil, že z uvedenej sumy 227.152,- Sk t. j. 7.540,07 EUR predstavuje suma 60.000 Sk, t.j. 1.991,64 EUR ušlý zisk, ktorý mal vzniknúť navrhovateľovi zablokovaním kamióna a to konkrétne za 10 dní t. j. 6.000 Sk/ na deň.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uvedené chýbajúce veci doplnil (kúpil) a súčasne poškodené veci nechal opraviť. O uvedenom svedčia aj príslušné faktúry založené do súdneho spisu zo strany navrhovateľa. Predmetné doklady sú súčasťou súdneho spisu ako príloha k faktúre č. XXXXXXX. Z uvedeného mal súd za preukázané, že navrhovateľovi vznikla skutočná škoda vo výške 167.152,- Sk t. j. 5.548,43 EUR. Tak ako bolo vyššie uvedené, navrhovateľ si taktiež do škody uplatňovanej vo výške 227.152,- Sk t. j. 7.540,07 EUR započítal aj ušlý zisk v celkovej výška 60.000 Sk, t.j. 1.991,64 EUR, ktorý mal byť spôsobený zablokovaním kamióna na 10 dní a to 6.000 Sk/ na deň. Uvedenú sumu škody teda predstavuje súčet sumy 167.152,- Sk t. j. 5.548,43 EUR + 60.000 Sk, t.j. 1.991,64 EUR = 227.152,- Sk t. j. 7.540,07 EUR.
Ďalší nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje od odporcu je náhrada škody za poškodenie bránice v Maďarsku a to dňa 23.06.2004. K tomuto navrhovateľ uviedol, že odporca bol dňa 23.06.2004 v Maďarsku na služobnej ceste a to nákladným motorovým vozidlom značky J. XX - XX, J. XX - XX, a pri výjazde z nezisteného dôvodu zachytil stĺp ako aj krídlo výjazdovej brány, ktorú poškodil, pričom táto brána patrila odosielateľovi tovaru firme D., v meste D.. Pani Y., ktorá si u navrhovateľa objednala prepravu tovaru v prospech tohto účastníka v Maďarsku, navrhovateľovi dňa 06.08.2004 zaslala faktúru č. XXXXXXX na zaplatenie sumy 12.092,60 Sk, t.j. 401,40 EUR a to za refundáciu škody spôsobenej počas prepravy odporcom zo Š. do D.. V takejto výške si túto škodu uplatňuje navrhovateľ od odporcu však bez DPH, čiže sumu vo výške 10.161,90 Sk, t.j. 337,31 EUR. Táto suma bola uhradená T. Y. na základe vzájomného započítania ich vzájomných pohľadávok a to dňa 21.01.2005. V rámci uvedenej škody z jednotlivých dokladov navrhovateľa ďalej vyplýva, že navrhovateľ musel taktiež z dôvodu poškodenia motorového vozidla na tejto služobnej ceste uhradiť za opravu motorového vozidla prácu vo výške 7.610,66 Sk t.j. 252,63 EUR bez DPH a taktiež náhradné diely špecifikované vo faktúre č. XXXXXXX a to vo výške 35.370,50 Sk, t.j. 1.174,09 EUR. Z uvedeného teda vyplýva, že za poškodenie brány v Maďarsku vznikla navrhovateľovi celkovo škoda vo výške 53.143,06 Sk t.j. 1.764,03 EUR ( t.j. 10.161,90 Sk + 7.610,66 Sk + 35.370,50 Sk ).
Ďalším nárokom, ktorý si navrhovateľ uplatňuje od odporcu je suma za roztrhané elektrické vedenie v Rakúsku a to dňa 04.05.2004 vo výške 45.342,- Sk t.j. 1.505,08 EUR, ktorú spôsobil odporca, o čom svedčí aj oznámenie rakúskej firmy P. S., ktorého preklad ako aj originál dokladu o priebehu danej udalosti je súčasťou súdneho spisu. Navrhovateľ má za to, že k poškodeniu elektrického vedenia došlo tým, že odporca nepokračoval na služobnej ceste po určenej trase, ale svojvoľne z uvedenej cesty odbočil skôr, čím sa dostal do D.. G., t. j. na cestu, ktorá nebola určená pre kamióny, v dôsledku čoho pretrhol telefónne vedenie a týmto spôsobil uvedenú škodu. Odporca pokyny na určenú trasu dostal, avšak ich nerešpektoval. Navrhovateľ teda spoločnosti P. S. riadne predmetnú škodu vo výške 45.342 Sk t.j. 1.505,08 EUR uhradil. Na základe uvedeného si uplatňuje predmetnú škodu od odporcu.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporcovi bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne ( spoločná hmotná zodpovednosť ).
Podľa ust. § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa ustanovenia § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo v časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa ust. § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Podľa ust. § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, ,pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podľa ust. § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa ods. 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Osobitosťou tohto druhu zodpovednosti zamestnanca okrem iných špecifických charakteristík na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Predpokladom tejto zodpovednosti je a) škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, b) platná dohoda o hmotnej zodpovednosti , c) zavinenie zamestnanca, ktoré sa prezumuje d) existencia pracovného pomeru, e) ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Podľa názoru súdu predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti však môžu byť len predmety určené na obeh a obrat. Ide o hotovosti, ceniny, tovar, zásoby tovaru a iné hodnoty. Pojem zverenie neznamená len odovzdanie týchto hodnôt zamestnancovi, ale súčasne možnosť výlučnej dispozície zamestnanca s týmito hodnotami. Do okruhu týchto hodnôt nepatria základné prostriedky napríklad motorové vozidlá, drobný investičný majetok, inventárne predmety. Ak by takéto predmety boli predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti, dohoda o hmotnej zodpovednosti by bola neplatná, a nebolo by možné založiť osobitnú zodpovednosť zamestnanca s prezumpciou zavinenia. Napríklad predmety, ktoré sa požičiavajú iným osobám, môžu byť právne spôsobilým predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti len za predpokladu, ak sú zo strany zamestnávateľa pre zamestnanca vytvorené všetky predpoklady, aby sa o zverené predmety mohol bez rizika starať, najmä, aby mohol kontrolovať ich prevzatie a vrátenie inými osobami.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v paragrafe 182 a 185.
Podľa § 179 zákonníka práce sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené jeho iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí a) protiprávny úkon , b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody , d) zavinenie zamestnanca , e) existencia pracovného pomeru , f) ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce. Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda je majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Inou škodou je ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu, zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať, ak by nebolo došlo ku škodnej udalosti. Pokiaľ ide o zodpovednostný predpoklad škody, môže ísť nielen o škodu na veciach, respektíve vecnú škodu, ale aj o inú škodu alebo ujmu na zdraví zamestnancov. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je ďalším zodpovednostným predpokladom. Zavinenie je subjektívna právna kategória, pretože vyjadruje vnútorný psychický vzťah škodcu, k výsledku svojho konania. Zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody. Všetky uvedené všeobecné zodpovednostné predpoklady a ich danosť nestačia na založenie pracovnoprávnej zodpovednosti. K tomu, aby išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť, musia byť dané ešte 2 osobitné zodpovednostné predpoklady, a to existencia pracovného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
V danej veci súd musí uviesť, že v tomto prípade napriek tomu, že medzi účastníkmi bola riadne podpísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti, nebolo možné použiť ustanovenia o hmotnej zodpovednosti, a to práve z dôvodu že predmetom zverenia bolo motorové vozidlo a následná škoda, ktorá na motorovom vozidle vznikla, pričom podľa názoru súdu toto motorové vozidlo nemalo byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti.
Na základe uvedeného súd z hľadiska právneho posúdenia postupoval podľa ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce t. j. podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.
Tak ako vyplynulo zo skutkového stavu, mal súd za preukázané, že navrhovateľ si svoj nárok uplatňuje ako 3 čiastkové nároky.
Ako prvý nárok navrhovateľa je možné charakterizovať nárok na zaplatenie sumy vo výške 227.152 Sk t. j. 7.540,07 EUR. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že odporca dňa 06.07.2004 bezdôvodne nenastúpil do práce, na základe čoho navrhovateľ okamžite ukončil pracovný pomer s odporcom, pričom uvedené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo vyhotovené dňa 06.07.2004.
Keďže odporca v uvedený deň nenastúpil do práce, navrhovateľ vykonal komisionálnu ohliadku predmetného motorového vozidla a návesu, ktoré bolo odporcovi riadne odovzdané. Na základe komisionálnej ohliadky bolo zistené, že na vozidle jednak chýbajú určité veci (výbava motorového vozidla) a jednak boli určité veci v rámci výbavy motorového vozidla poškodené a bolo potrebné ich vymeniť. Celkový zoznam chýbajúcich a poškodených vecí vzťahujúci sa k motorovému vozidlu je súčasťou súdneho spisu. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ urobil súpis vecí chýbajúcich, vecí poškodených, a súčasne škôd, ktorému mu mali vzniknúť v súvislosti s konaním odporcu v rámci pracovného pomeru. Celková náhrada nákladov ( náhradné diely + práca) predstavuje sumu 227.152 Sk t. j. 7.540,07 EUR. Z jednotlivých rozpisov pohľadom položiek súd zistil, že z uvedenej sumy 227.152 Sk t. j. 7.540,07 EUR predstavuje suma 60.000 Sk, t.j. 1.991,64 EUR ušlý zisk, ktorý mal byť spôsobený zablokovaním kamióna a to konkrétne za 10 dní t. j. 6.000,- Sk /1na deň.
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že navrhovateľ uvedené chýbajúce veci (náhradné diely )doplnil a súčasne poškodené veci nechal opraviť, za čo aj uhradil príslušné náklady a faktúry. Predmetné doklady sú súčasťou súdneho spisu, ako aj príloha k faktúre č. XXXXXXX, ktorá tvorí presný rozpis jednotlivých položiek. Z uvedeného mal súd za preukázané, že navrhovateľovi vznikla skutočná škoda vo výške 167.152,- Sk t. j. 5.548,43 EUR. Navrhovateľ si taktiež do škody uplatňovanej vo výške 227.152,- Sk t.j. 7.540,07 EUR započítal aj ušlý zisk v celkovej výška 60.000 Sk, t.j. 1.991,64 EUR, ktorý mal byť spôsobený zablokovaním kamióna na 10 dní a to 6.000 Sk/ na deň.
Súd však v danom prípade navrhovateľovi ušlý zisk vo výške 60.000 Sk, t.j. 1.991,64 EUR nepriznal. Súd má v uvedenom prípade za to, že ušlý zisk je ujmou, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Pre určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda o aký konkrétny reálny dosiahnuteľný ( nie hypoteticky) prospech poškodený prišiel. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností by získal určitý prospech, zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný nepochybne preukázať splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu. Ak toto bremeno neunesie, nemôže byť v spore úspešný. Ušlým ziskom totiž automaticky nie je strata predpokladaného zárobku, ktorý bol síce dohodnutý, avšak činnosť na jeho dosiahnutie sa bez súvislosti so škodnou udalosťou ani nezačala realizovať, lebo poškodený predpokladanú činnosť v dohodnutej dobe nevykonával, prípadne v dobe pred škodnou udalosťou ju nevykonával.
Navrhovateľ v rámci výsluchu uviedol, že tento ušlý zisk vypočítal z ceny. Pri tejto výške ušlého zisku vychádzal z priemerného vzorca, ktorý má k dispozícii, akú sumu v peňažnom vyjadrení je treba vynaložiť na kilometer jazdy a z čoho sa táto nákladová suma skladá. Tento ušlý zisk žiada preto, lebo odporca vozidlo ponechal na stanovišti bez toho, aby riadne nastúpil do práce. Vozidlo navyše nechal v stave neschopnom jazdy, a v nezodpovedajúcich technických podmienkach na prepravu na pozemných komunikáciách. Za túto dobu si navrhovateľ od odporcu uplatňuje ušlý zisk, keďže vozidlo bolo nepoužiteľné, respektíve bolo použiteľné s rizikom a to vo výške 60.000 Sk, t.j. 1.991,64 EUR, za 10 dní a to 6.000 Sk/ na deň.
V tejto veci musí súd uviesť, že navrhovateľ nedostatočne preukázal skutočnosť, a to výšku ušlého zistku a spôsob jeho výpočtu, ktorý mal byť spôsobený zablokovaním kamióna jednak z dôvodu, že odporca nenastúpil do práce a jednak z dôvod, že kamión nechal v zlom technickom stave. Nie je totiž zrejmé, a ani sa to z výsluchu navrhovateľa nedalo jednoznačne ustáliť, na základe čoho má za to, že 1 deň predstavuje ušlý zisk práve vo výške 6.000 Sk. Z tohto dôvodu, má súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výpočtu výšky ušlého zisku a všetkých podmienok potrebných pre priznanie ušlého zisku. Inak povedané, súd z podkladov navrhovateľa nedokázal zistiť taký vzorec, ktorý navrhovateľ pri výpočte ušlého zisku použil, t.j. prečo práve suma 6.000 Sk/ na 1 deň mala byť sumou ušlého zisku za daný deň. Na základe uvedeného súd nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie 60.000 Sk t. j. 1991,64 EUR zamietol ako nepreukázaný.
Tak ako vyplynulo zo skutkového stavu, súd priznal navrhovateľovi v rámci prvého nároku sumu vo výške 167.152,- Sk t. j. 5.548,43 EUR, nakoľko uvedené finančné prostriedky predstavujú skutočnú škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla z dôvodu konania odporcu pri plnení pracovných úloh a v súvislosti s plnením pracovných úloh. Výška sumy a odôvodnenosť jej použitia vyplýva z dokladov predložených navrhovateľom, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.
Ďalší nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje od odporcu je náhrada škody za poškodenie bránice v Maďarsku a to dňa 23.06.2004. K tomuto navrhovateľ uviedol, že odporca bol dňa 23.06.2004 v Maďarsku na služobnej ceste, a to nákladným motorovým vozidlom značky J. XX - XX, J. XX - XX, a pri výjazde z nezisteného dôvodu zachytil stĺp, ako aj krídlo výjazdovej brány, ktorú poškodil, pričom táto brána patrila odosielateľovi tovaru firme D., v meste D.. Pani Y., ktorá si u navrhovateľa objednala prepravu tovaru v prospech tohto účastníka v Maďarsku, navrhovateľovi dňa 06.08.2004 zaslala faktúru č. 2004193 na zaplatenie sumy 12.092,60 Sk za refundáciu škody spôsobenej počas prepravy tovaru odporcom zo Š. do D.. V takejto výške si túto škodu uplatňuje aj navrhovateľ od odporcu bez DPH, čiže sumu vo výške 10.161,90 Sk, t.j. 337,31 EUR. Táto suma bola uhradená T. Y. na základe vzájomného započítania ich vzájomných pohľadávok a to dňa 21.01.2005. V rámci uvedenej škody z jednotlivých dokladov navrhovateľa ďalej vyplýva, že navrhovateľ musel taktiež z dôvodu poškodenia motorového vozidla na tejto služobnej ceste uhradiť za opravu motorového vozidla prácu vo výške 7.610,66 Sk t.j. 252,63 EUR bez DPH a taktiež náhradné diely špecifikované vo faktúre č. XXXXXXX a to vo výške 35.370,50 Sk, t.j. 1.174,09 EUR. Z uvedeného teda vyplýva, že za poškodenie brány v Maďarsku vznikla navrhovateľovi celkovo škoda vo výške 53.143,06 Sk t.j. 1.764,03 EUR ( t.j. 10.161,90 Sk + 7.610,66 Sk + 35.370,50 Sk ). Túto škodu súd taktiež navrhovateľovi priznal.
Ďalší nárok, ktorý si navrhovateľ uplatnil od odporcu je suma za roztrhané elektrické vedenie v Rakúsku dňa 04.05.2004 a to vo výške 45.342,- Sk t.j. 1.505,08 EUR, ktorú spôsobil odporca, o čom svedčí aj oznámenie rakúskej firmy P. S., ktorého preklad ako aj originál dokladu o poškodení je súčasťou súdneho spisu. Navrhovateľ má za to, že k poškodeniu elektrického vedenia došlo tým, že odporca nepokračoval na služobnej ceste po určenej trase, ale svojvoľne z uvedenej cesty odbočil skôr, čím sa dostal do D.. G., t.j. na cestu, ktorá nebola určená pre kamióny, v dôsledku čoho pretrhol telefónne vedenie a týmto spôsobil uvedenú škodu. Odporca pokyny na určenú trasu dostal, avšak ich nerešpektoval. Navrhovateľ spoločnosti P. S. riadne predmetnú škodu vo výške 45.342,- Sk t.j. 1.505,08 EUR uhradil. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie sumy vo výške 45.342 Sk t.j. 1.505,08 EUR.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 265.637,06 Sk t.j. 8.817,54 EUR spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.548,43 EUR (t.j. 167.152,- Sk) od 25.07.2004 do zaplatenia, zo sumy t.j. 1.532,23 EUR (46.159,90 Sk) (napriek priznanej sume vo výške 53.143,06 Sk t.j. 1.764,03 EUR, nakoľko súd nešiel nad rámec petitu) od 01.09.2004 do zaplatenia, a zo sumy 1.505,08 EUR ( t.j. 45.342 Sk) od 07.10.2004 do zaplatenia, titulom náhrady škody vzniknutej v rámci pracovného pomeru medzi účastníkmi.
Vo zvyšnej časti súd návrh na začatie konania ako nepreukázaný zamietol.
Súd zaviazal odporcu ak k úroku z omeškania z jednotlivých súm vo výške 9% ročne od uvedených dátumov (deň nesledujúci pod dni splatnosti) do zaplatenia. Keďže odporca si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil dostal sa týmto do omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výšku príslušného úroku z omeškania posúdil súd podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania bola v uvedenom čase dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a ktorá bola od 01.07.2004 do 28.11.2004 vo výške vo výške 4,50% (dvojnásobok 9%) stanovená ako limitná úroková sadzba pre 2 týždňové REPO tendre.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. U uvedenom prípade má súd za to, že navrhovateľ mal úspech v časti o zaplatenie sumy vo výške 265.637,06 Sk t.j. 8.817,54 EUR, pričom vo zvyšku súd návrh na začatie konania zamietol ( 53.016,54 Sk t.j. 1.759,83 EUR), preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd má v uvedenom prípade za to, že ušlý zisk je ujmou, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Pre určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda o aký konkrétny reálny dosiahnuteľný ( nie hypoteticky) prospech poškodený prišiel. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností by získal určitý prospech, zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný nepochybne preukázať splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu. Ak toto bremeno neunesie, nemôže byť v spore úspešný. Ušlým ziskom totiž automaticky nie je strata predpokladaného zárobku, ktorý bol síce dohodnutý, avšak činnosť na jeho dosiahnutie sa bez súvislosti so škodnou udalosťou ani nezačala realizovať, lebo poškodený predpokladanú činnosť v dohodnutej dobe nevykonával, prípadne v dobe pred škodnou udalosťou ju nevykonával.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.