Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/308/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Martin Breznen, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 7, 040 01 Košice proti žalovanej M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Poštová 14, 040 01 Košice, o zrušenie práva k spoločnému nájmu bytu

rozhodol:

Z r u š u j e právo spoločného nájmu bytu č. 16, nachádzajúceho sa v bloku 213C, sekcia II, na 8. poschodí, vchod 17, na ulici K., v C., súp. č. XXXX, parc. č. XXXX, zapísaný v LV č. XXXX, kat. územie G. S..

U r č u j e, že výlučnou nájomkyňou a členkou družstva je žalovaná M. C..

Žalobca je p o v i n n ý predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, bez bytovej náhrady.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v C., na ulici K. č. XX, byt č. XX, blok XXXC, sekcia II. na 8. poschodí, súp. č. XXXX, par. č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. G. S.. Zároveň žiadal aby za výlučnú nájomkyňu a členku družstva určil žalovanú s tým, že žalobca je povinný predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. Žalobu žalobca podal zároveň so žalobou o vyporiadanie BSM, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. a ktorý návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu bol uznesením súdu zo dňa 22.09.2011 sp.zn. vylúčený na samostatné konanie pod sp. zn. .

Žalobca návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 18.05.2011 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2011 a na čas po rozvode maloletá Laura C., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. žalovanej a na čas po rozvode sa so žalovanou nedohodol na ďalšom nájme bytu. J. žalobca v podanej žalobe uviedol, že nadobudli počas trvania manželstva na základe rozhodnutia prenajímateľa Územné bytové družstvo C. - S., K. XX, XXX XX C. predmetný byt a dňa 14.09.2001 sa obidvaja stali spoločnými nájomcami predmetného bytu a tým im vzniklo aj spoločné členstvo v družstve.

Žalovaná sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila, avšak v konaní vedenom na Okresnom súde Košice pod sp.zn. podala identický návrh, a to o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v ktorom uviedla, že aby súd zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu nachádzajúceho sa na 8. poschodí bytového domu, na ulici K. č. XX v C., byt č. XX pozostávajúceho z troch obytných miestností a príslušenstva a aby ju súd určil za výlučnú nájomkyňu a členku družstva.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise, oboznámením s pripojenými spismi Okresného súdu Košice sp. zn. , , a zistil tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania je zrušenie práva spoločného nájmu bytu ( , , , , ).

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania.

Podľa , pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa , ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa , ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 27.06.1998. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa L. C., nar. XX.XX.XXXX.

Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu súdu zistil, že počas trvania manželstva účastníkov konania bol žalobcovi pridelený trojizbový byt nachádzajúci sa v bloku XXXC, sekcia II., poschodie X., č. bytu XX v C., na ulici K. XX, a to zo dňa XX.XX.XXXX.

Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a medzi ÚBD Košice - Ťahanovce zo dňa 26.09.2001 súd zistil, že touto nájomnou zmluvou bolo na základe rozhodnutia predstavenstva o pridelení bytu zo dňa 13.09.2001 a Zmluvy o prevode členských práv a nájomných práv zo dňa 26.07.2001 prenechaný družstevný byt do užívania žalobcu a žalovanej, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne, predsiene, WC, kúpeľne, lodžie o úžitkovej ploche o výmere 63,31 m2 s tým, že počas spoločného členstva manželov podľa v byte bývala aj maloletá L. C., nar. XX.XX.XXXX.

V dôsledku uvedených skutočností sa účastníci konania v zmysle ods. X stali spoločnými členmi družstva a spoločnými nájomcami bytu č. 16, nachádzajúceho sa v C. na ulici K. XX, na 8. poschodí, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva o výmere XX,XX m2.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 18.05.2011 sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.20011, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. M. L. C., pochádzajúca z účastníkov konania, nar. XX.XX.XXXX bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. žalovanej.

Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania, aby žalovanú určil za výlučnú nájomníčku a členku družstva a aby žalobcu zaviazal k povinnosti predmetný byt vypratať v lehote 15 dní bez nároku na bytovú náhradu.

K uvedenému prednesu právneho zástupcu žalobcu sa pripojila aj právna zástupkyňa žalovanej.

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že predmetný byt nadobudli spolu so žalovanou počas trvania manželstva v roku 2001. Uviedol, že na zaplatenie členského podielu si vzal so žalovanou úver, nevedel uviesť v akej výške, avšak dodal, že tak splátky úveru, ako aj nájomné hradil on zo svojho účtu, a to z finančných prostriedkov, ktoré sám zo svojej pracovnej činnosti zarobil. Uviedol, že v roku 2009 niekedy koncom apríla, prípadne začiatkom mája sa z predmetného bytu vysťahoval. Po rozvode manželstva sa so žalovanou ohľadom ďalšieho nájmu nedohodol, dodal, že predostrel jej tri návrhy dohôd, ktoré však zo strany žalovanej akceptované neboli. Dodal, že v súčasnosti žije v byte, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v C. na ulici Q., kde býva so svojou terajšou manželkou a s maloletými deťmi.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že je pravdou, že v roku 2001 nadobudli byt počas trvania manželstva a dodala, že členský podiel uhradili vo výške 21.300,- Sk zo spoločných finančných prostriedkov, na ktoré si zobrali úver a tento splácali taktiež zo spoločných finančných prostriedkov. Dodala, že je pravdou to, že sa so žalobcom nedohodla ohľadom ďalšieho spoločného nájmu bytu a dodala, že predmetný byt doposiaľ užíva ona s maloletou dcérou pochádzajúcou z manželstva so žalobcom, za ktorý čas po rozvode platí výlučne úhrady ona z vlastných finančných prostriedkov. Dodala, že sa stotožňuje s návrhom žalobcu.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že účastníkom konania vzniklo spoločné členstvo v družstve i právo spoločného nájmu bytu č. 16 nachádzajúceho sa v C. na ulici K. XX, na 8. poschodí, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva o výmere XX,XX m2. a zároveň zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 18.5.2011 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2011 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a maloletá Laura C., pochádzajúca z účastníkov konania, nar. XX.XX.XXXX bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. žalovanej.

Súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovaným zákonným ustanovením zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania, pretože mal za preukázané, že vzniklo právo spoločného nájmu bytu a taktiež aj spoločné členstvo účastníkov konania v družstve, a zároveň medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o ďalšom nájme predmetného bytu.

Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu a členovi družstva vychádzal súd zo skutočnosti, že v súčasnosti tento byt obýva, resp. užíva žalovaná, ktorá platí aj nájomné ako aj úhrady za služby spojených s užívaním predmetného bytu, pričom mal na zreteli aj to, že maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov konania bolo na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky - žalovanej, pričom mal na zreteli, aby sa maloleté dieťa nedostalo v dôsledku zrušenia spoločného nájmu bytu do ťažko riešiteľnej bytovej tiesne.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd vychádzal z tej skutočnosti, že účelom poskytnutia bytovej náhrady v rôznych formách, je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám na to odkázaným subjektom v prípadoch, v ktorých zákon to upravuje. Dosiahnutie sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každého prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do práv a povinností a oprávnených záujmov účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje . K rozporu výkonu práv a povinností v zmysle by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady aj v tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám takéto právo priznáva, ale okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú, že právo bývania ustupujúceho nájomcu je plne a natrvalo uspokojené iným spôsobom.

Súd pri rozhodovaní o bytovej náhrade vychádzal z výpovede žalobcu, v ktorej uviedol, že on má zabezpečené bývanie, ktoré javí známky úplnosti, trvalosti a nerušenosti, je podielovým spoluvlastníkom bytu v Košiciach. V danom prípade súd mal za preukázanú existenciu spoluvlastníckeho práva žalobcu.

Za tejto situácie by bezvýhradné zotrvanie na podmienke zabezpečenia náhradného bytu žalobcovi bolo v rozpore s účelom ochranného inštitútu bytových náhrad a v takýchto prípadoch súd, s poukazom na zásady obsiahnuté v ustanovení , môže odmietnuť požadovanú ochranu ustupujúceho nájomníka, keďže účel ochrany bol dosiahnutý inak.

Vzhľadom k tomu, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca má vyriešené svoje bytové potreby a tieto bytové potreby majú známky trvalosti, úplnosti a nerušenosti, s poukázaním aj na rozhodol tak, že žalobca je povinný predmetný byt vypratať bez bytovej náhrady.

Podľa veta prvá , o povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd na návrh, a to spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie na ňom končí.

Podľa veta prvá , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo v časti priznať.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle , a ich náhradu účastníkom konania nepriznal, vychádzajúc zo skutočnosti, že vyriešenie otázky ďalšieho nájmu bytu bolo v záujme obidvoch účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.