Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-195-2012.pdf
PDF · 97.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/195/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporkyni: M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P.Ž. XXX/B, XXX XX Č., štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, o zaplatenie 339,41 eur (10.225,08 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi spolu sumu 390,74 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 289,93 eur za čas od 26.10.2007 do zaplatenia
a titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: 063017684/0900, VS: 311479274, spolu sumu 102,06 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 82,06 eur,
všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 31.10.2012, sa navrhovateľ (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 - titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006) domáha zaviazania odporkyne povinnosťou zaplatenia istiny spolu vo výške 390,74 eur s úrokom z omeškania 15 % ročne zo sumy 289,93 eur za čas od 26.10.2007 do zaplatenia, ako pohľadávky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 311479274, uzavretej dňa 29.7.2003, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky formou úveru. Odporkyňa ako dlžník svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy neplnila, preto predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil (28.9.2006) a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa táto predstavovala sumu 671,35 eur - pozostávala z dlžnej istiny úveru 621,87 eur, vyčísleného riadneho úroku z úveru 9,71 eur, vyčísleného úroku z omeškania 31,14 eur a ostatného príslušenstva 8,63 eur. Po postúpení pohľadávky odporkyňa navrhovateľovi uhradila dňa 25.10.2007 sumu 331,94 eur. V návrhu uplatnená suma peňažného plnenia, spolu 390,74 eur, pozostáva s dosiaľ nesplatenej istiny úveru 289,93 eur, z vyčísleného riadneho úroku z úveru 9,71 eur, z vyčísleného úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky na navrhovateľa (31,14 eur) a po postúpení, vo výške 15 % ročne zo sumy 621,87 eur za obdobie od 12.12.2006 do 25.10.2007 (81,27 eur) a ostatného príslušenstva 8,63 eur.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa a k nemu pripojeným listinným dôkazom na výzvu súdu spolu s procesným poučením podľa ust. §§ 114 ods.1 a nasl., § 120 ods.4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), po ich riadnom doručení v súdom určenej lehote písomne vecne nevyjadrila.
Vo veci, ktorá je podľa ust. § 200ea ods.1 OSP drobným sporom (ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur), rozhodol súd o návrhu navrhovateľa o zaplatenie istiny v sume 339,41 eur a úroku z omeškania bez nariadenia ústneho pojednávania, rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa ust. § 115a ods.2, § 156 ods.3 OSP, vychádzajúc za procesnej nečinnosti odporkyne v konaní z obsahu spisu, najmä listinných dôkazov predložených navrhovateľom, majúc tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci za preukázaný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP) tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v odôvodnení cit. návrhu na začatie konania, na základe ktorého súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery:
Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu predloženej zmluvy zo dňa 29.7.2003 v znení neskorších zmien a doplnení - uzavretej medzi predchodcom navrhovateľa a odporkyňou v právnom rámci ust. §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) ako predpisu všeobecného a ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a ďalej v spojení s ust. § 23a ods.1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže pri uzatváraní predmetnej zmluvy s predchodcom navrhovateľa bola odporkyňa jednoznačne v postavení spotrebiteľa
- vrátane všeobecných podmienok predchodcu navrhovateľa, postúpenie pohľadávky s príslušenstvom z pôvodného veriteľa na navrhovateľa, rozsah vzájomných plnení účastníkov z tohto právneho vzťahu, navrhovateľ preukázal predložením cit. listinných dôkazov. Ako už je uvedené, odporkyňa, v priebehu konania procesne nečinná, vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa nenamietala jeho dôvod ani výšku, nepredložila ani neoznačila, ani súd sám nezistil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie navrhovateľa a jeho právneho predchodcu o základe a výške jeho nároku voči odporkyni na vrátenie finančných prostriedkov, poskytnutých predchodcom navrhovateľa plnením majúcim formu spotrebiteľského úveru v zmysle citovanej právnej úpravy za podmienok dohodnutých v zmluve.
Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej dlžnej sume istiny úveru spolu za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým úrokom z úveru, je pravidelnou a podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského. Pretože odporkyňa túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas v celom rozsahu nesplnila (v konaní nebol preukázaný opak), navrhovateľ ako súčasný vlastník pohľadávky pôvodného veriteľa sa voči nej domáha vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu dôvodne. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci preto návrhu navrhovateľa proti odporkyni v časti uplatneného nároku o zaplatenie zostávajúcej dlžnej istiny úveru (289,93 eur) spolu s navrhovateľom vyčísleným riadnym úrokom z úveru (9,71 eur), vyčísleným úrokom z omeškania (31,14) a ostatným príslušenstvom (8.63 eur), tzn. spolu v sume 339,41 eur, ako dôvodnému vyhovel.
Spolu súdom priznaná suma istiny 390,74 eur, na ktorej zaplatenie týmto rozsudkom zaviazal odporkyňu, pozostáva z vyššie uvedenej časti nárokov, ktorým súd vyhovel (spolu 339,41 eur) a z vyčísleného úroku z omeškania, v ktorej časti nároku súd návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne, ako je nižšie uvedené (51,33 eur).
Okrem nároku na zaplatenie istiny a zmluvného úroku z úveru navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku odporkyne, za podmienok ust. § 369 ods.1 Obch. zákonníka v znení účinnom do 14.01.2009, v zmluve dohodnutej výške 15 % ročne.
Súd najskôr vo vzťahu k tomuto čiastkovému predmetu uplatneného nároku navrhovateľa opäť zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle právnej úpravy účinnej i v čase uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy, v ust. § 23a ods.1,2 cit. zák. č. 634/1992 Zb. ako tzv. typovej zmluvy, pri ktorej uzatváraní s predchodcom navrhovateľa bola odporkyňa jednoznačne v postavení spotrebiteľa. V čase uzavretia zmluvy, pripravenej predchodcom navrhovateľa (vrátane všeobecných úverových podmienok či sadzobníkov poplatkov ako súčasti zmluvy), ktorej obsah odporkyňa nemala možnosť reálne ovplyvniť, nejestvovala z hľadiska už v tom čase zákonodarcom zreteľne sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. právnej úpravy žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy Obchodného zákonníka na omeškanie so splácaním úveru.
K možnej argumentácii navrhovateľa - vychádzajúc z obsahu jeho návrhu na začatie konania v tejto veci - o tom, že i právny vzťah účastníkov založený takto uzavretou úverovou zmluvou, podliehajúcou všeobecnej právnej úprave úverovej zmluvy v ust. §§ 497 a nasl. Obch. zák., je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. súd dodáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v cit. zák. č. 258/2001 Z.z. (nadväzujúcou na úpravu v ust. § 23a ods.1,2 zák. č. 634/1992 Zb.) a podľa názoru súdu sa preto na právne vzťahy z nej vznikajúce ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák. nevzťahuje. Pri zachovaní možnosti voľby takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa ust. § 262 Obch. zák., takéto dojednanie by v tomto prípade nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (vyšší úrok z omeškania podľa právnej úpravy v Obch. zák. namiesto podstatne nižšieho podľa právnej úpravy v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku v znení neskorších predpisov - „Obč. zák.“) a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť v právnom vzťahu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. (a zák. č. 634/1992 Zb.) medzi veriteľom a spotrebiteľom - dojednania zmluvných sankcií vo forme úroku z omeškania podľa právnej úpravy Obch. zák. - súd rovnako posúdil i ako odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods.1 Obč. zák. (event. obdobne zásadám poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obch. zák. - ak by mal byť právny vzťah účastníkov v zmysle predloženej zmluvy posudzovaný so zreteľom na všeobecnú úpravu úverovej zmluvy v ust. §§ 497 a nasl. Obch. zák. podľa ustanovení Obchodného zákonníka, čo však, ako je ďalej uvedené, neznamená stratu charakteru spornej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ani stratu práv ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy; k čomu súd dáva do pozornosti právny názor odvolacieho Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/381/2008 v inej obdobnej právnej veci, rozhodovanej Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 10Cb/10/2008) a nepožívajúci preto v tejto časti uplatneného nároku právnu ochranu, ktorej sa navrhovateľ v tejto veci domáha na súde.
Novelizácia Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z., s účinnosťou od 01.01.2008 v ustanoveniach §§ 52 a nasl. Obč. zák. upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, osobitne ust. § 52 ods.1 novo definujúceho spotrebiteľské zmluvy neznamená, že až do 31.12.2007 účastníci zmlúv o spotrebiteľských úveroch - spotrebitelia nepožívali v plnom rozsahu ochranu spotrebiteľa v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ takýmto účastníkom - napriek splneniu všetkých pojmových charakteristík osoby spotrebiteľa na strane jedného z účastníkov sporného právneho vzťahu a charakteristík tohto právneho vzťahu ako spotrebiteľskej zmluvy i v zmysle ust. § 52 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007 - neposkytoval právnu ochranu (na základe doslovného znenia, nie však účelu prijatej právnej úpravy) v tom čase výslovne Občiansky zákonník, v rovnakom rozsahu im však takúto ochranu už v čase uzavretia spornej zmluvy všeobecne zaručovala citovaná právna úprava v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa o typových zmluvách (§ 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy), následne s primeranou aplikáciou ustanovení §§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Prostredníctvom cit. právnej úpravy už pred 01.01.2008 (a to najskôr prostredníctvom zmienenej právnej úpravy tzv. typových zmlúv v ust. § 23a cit. zák. č. 634/1992 v znení účinnom do 24.11.2004, definujúcej neprimerané podmienky v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľom) Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd obdobne ďalej na podporu svojich záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn. 6Co/95/2010.
Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal odporkyňu, ktorá nepochybne už v priebehu zmluvného vzťahu s predchodcom navrhovateľa bola a i naďalej je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči
navrhovateľovi i v období za čas po odstúpení od úverovej zmluvy a následne i po postúpení peňažnej pohľadávky pôvodným veriteľom na navrhovateľa, tiež povinnosťou zaplatenia úroku z omeškania, nie však v navrhovanej výške v zmysle právnej úpravy v § 369 ods.1 Obch. zák. účinnej v čase uzavretia zmluvy a obchodných podmienok predchodcu navrhovateľa, v sadzbe 15 % ročne, ale len vo výške zodpovedajúcej úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 (v spojení s prechodným ust. § 10a cit. nar. vl.), tzn. vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a vo zvyšku, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vyššieho úroku z omeškania, súd jeho návrh i v tejto časti ako nedôvodný preto zamietol.
Súdu uznanému úroku z omeškania v spotrebiteľskom vzťahu, určenému podľa vyššie citovaných predpisov občianskeho práva v závislosti od základnej úrokovej sadzby NBS k prvému dňu omeškania odporkyne so splácaním peňažného záväzku zodpovedá úrok z omeškania zo sumy 621,87 eur za obdobie od 12.12.2006 do 25.10.2007 namiesto navrhovateľom uplatneného úroku 15 % ročne (81,27 eur) úrok vo výške 9,50 % ročne, ktorému tak namiesto navrhovateľom vyčíslenej sume zodpovedá suma 51,33 eur a ku dňu omeškania odporkyne so zaplatením zostávajúcej dlžnej sumy istiny úveru 289,93 eur úrok vo výške 8,50 % ročne.
Pretože navrhovateľ mal v konaní v podstate plný úspech (neúspešný bol len v pomerne nepatrnej časti uplatneného nároku na zaplatenie príslušenstva), za podmienok podľa ust. § 142 ods.1,3 OSP mu súd proti neúspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške preukázane účelne vynaložených trov (v časti trov právneho zastúpenia pri výške tarifnej sadzby odmeny vychádzajúc zo sumy istiny súdom priznaného plnenia podľa ust. § 142 ods.3 OSP časť vety za bodkočiarkou); naopak neúspešná odporkyňa musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sama.
Takto určené trovy navrhovateľa pozostávajú najskôr zo sumy zaplateného súdneho poplatku z návrhu 20,- eur. Navrhovateľ, ktorý bol v konaní právne zastúpený podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust. § 151 ods.1 OSP riadne a včas navrhol a vyčíslil nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci protistrane - pokus o zmier zo dňa 20.9.2012 a písomné podanie vo veci - návrh na začatie konania) - s tarifnou odmenou 3x á 31,87 eur za jeden úkon právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH) a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 3x á 9,16 eur vrátane DPH.
Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym zástupcom navrhovateľa vrátane 20 % DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právny zástupca navrhovateľa platiteľom), ale len v rozsahu dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie a podanie návrhu na začatie konania), vychádzajúc z právnej úpravy v ust. §§ 137 a nasledujúcich OSP o trovách konania, podľa názoru súdu neumožňujúcej priznanie i prípadných ďalších trov, hoci súvisiacich s prejednávanou vecou, vynaložených však pred začatím súdneho konania (čo sa nevzťahuje na prevzatie a prípravu zastúpenia, ako v cit. vyhláške osobitne vymenovaný, samostatne odmeňovaný úkon právnej služby, podľa svojej povahy nevyhnutný pre zastupovanie účastníka v občianskom súdnom konaní a spravidla jeho začatiu predchádzajúci).
Spolu takto súdom priznaná suma náhrady trov konania navrhovateľa, na ktorých zaplatenie zaviazal v konaní neúspešnú odporkyňu, predstavuje 102,06 eur a pozostáva z trov z titulu súdneho poplatku (20,- eur) a z trov z titulu trov právneho zastúpenia vrátane DPH (82,06 eur). Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, vrátane osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).