Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/229/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: M. C., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. I. XXX/XX, XXX XX G., zast. Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Farská 34, 949 01 Nitra, proti odporcom: 1. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., G.. A. XX, zast. Aequitas, s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, Na Troskách 26, 2. mal. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. júna 2012, č. k. -321, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti m e n í tak, že odporca v 1.rade je povinný prispievať na výživu mal. G. C., nar. XX. XX. XXXX sumou 150 eur mesačne, počnúc dňom 29. 03. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

V časti zročného výživného a náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že P. C., nar. XX. XX. XXXX je otcom mal. G. C., nar. XX. XX. XXXX z matky M. C., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX. Maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 120 eur mesačne od 29. 03. 2011 vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 29. 03. 2011 do 30. 06. 2012 v sume 1.811,61 eura uložil odporcovi v 1. rade zaplatiť k rukám navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 304,44 eura do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľke vrátil preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 150 eur po právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie , , , až 3, , , , , Zákona o rodine, , a zistený skutkový stav. Za preukázané výsluchom navrhovateľky a odporcu, ako aj znaleckým dokazovaním znalkyňou RNDr. I. O. považoval, že odporca v 1. rade je otcom maloletej G. C., nar. XX. XX. XXXX, keď odporca v 1. rade svoje otcovstvo k maloletej aj uznal. Dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa oň od narodenia riadne stará, v jej výchove neboli zistené žiadne nedostatky a výživné určil podľa zárobkových schopností a možností oboch rodičov a oprávnených potrieb dieťaťa. Pri určení výživného prihliadol tiež na to, že navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére N., na ktorú jej otec platí výživné vo výške 150 eur a na to, že navrhovateľa bola na materskej dovolenke do 14. 06. 2011 a poberala materskú vo výške 645,20 eura a po nástupe do zamestnania jej čistý mesačný príjem predstavoval sumu 1.105,82 eura. Na strane otca dieťaťa zistil, že tento je živnostník, ktorý mal v roku 2010 čistý mesačný príjem 394,85 eura, v roku 2011 príjem 351,75 eura, za pomoc svojmu otcovi so správou počítačovej siete možnosť sa stravovať v jeho reštaurácii a za činnosť prokuristu v spoločnosti Mobile Garantie SK s. r. o. možnosť bezplatne užívať telefón. Za nepreukázané považoval tvrdenia navrhovateľky o vyšších príjmoch odporcu s poukazom na luxusný spôsob jeho života a zahraničné cesty, poukazujúc na to, že išlo o návštevy príbuzných a známych odporcu na základe ich pozvania. Rovnako súd nezistil, že by odporca v 1. rade vlastnil hnuteľné, resp. nehnuteľné veci vyššej hodnoty a byt, ktorý vlastní má darom od otca. U odporcu v 1. rade súd zistil dlh zdravotnej poisťovni V. vo výške 1.585,91 eura a v Sociálnej poisťovni dlh 8.207,88 eura. Na podklade týchto zistení dospel súd k záveru, že výživné vo výške 120 eur je primerané potrebám dieťaťa, finančnému zázemiu navrhovateľky a preukázaným možnostiam a schopnostiam odporcu v 1. rade. V závere len dodal, že v prípade určenia výživného súd nemôže rozhodnúť o vyššom výživnom, ako by ho teoreticky navrhovala osoba, ktorá má výživné platiť, ak preukázateľne jej finančné možnosti platbu takéhoto výživného neumožňujú. Výšku zročného výživného určil súčtom jednotlivých súm mesačne určeného výživného s poukazom na to, že odporca v 1. rade doteraz na výživné nezaplatil žiadnu sumu. O úprave styku súd nerozhodol, poukazujúc na to, že účastníci styk otca s dieťaťom upraviť nežiadali. O trovách štátu súd rozhodol podľa a o trovách konania podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka, ako aj odporca v 1. rade boli pomerne rovnako úspešní.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa určenia výšky výživného odporcu v 1. rade voči maloletej G., ako aj v časti zročného výživného, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa ním ich zmeny tak, že odporca v 1. rade bude zaviazaný platiť výživné na mal. G. vo výške 200 eur mesačne, z ktorej sumy bude povinný zasielať sumu 150 eur vždy do 15. dňa mesiaca vopred k jej rukám a sumu 50 eur v tej istej lehote na účet maloletej dcéry, alternatívne, aby určil povinnosť odporcu v 1. rade platiť výživné na mal. G. vo výške 150 eur mesačne, príp. aby v zmysle ust. , rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že sa pri svojom rozhodovaní dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predkladanými z jej strany o životnej úrovni a štandarde odporcu v 1. rade, striktne prihliadal na vyjadrenia a listinné dôkazy predložené odporcom v 1. rade o jeho príjmoch, povrchne sa zaoberal výpismi z Obchodného registra zo Švajčiarska preukazujúcimi to, že odporca v 1. rade je jediným spoločníkom (100%-ným akcionárom) v spoločnosti majúcej sídlo v meste Zug, kde žil približne 20 rokov a uspokojil sa s tvrdením odporcu o tom, že spoločnosť nevykonáva svoju činnosť dva roky a nemá z nej žiadne príjmy. Uviedla, že pri určení výživného je v praxi súdov bežné, že ako relevantné podklady na preukázanie príjmov v prípade samostatne zárobkovo činných fyzických osôb slúžia daňové priznania za príslušné obdobia, pričom v drvivej väčšine prípadov je výška základu dane takmer minimálna, pretože tieto osoby sa snažia časť svojho zisku prijímať bez evidencie v príjmových pokladničných dokladoch. Uviedla, že v súvislosti s účasťou odporcu v 1. rade v rôznych obchodných spoločnostiach v USA a Švajčiarsku je absolútne logicky neprijateľné jeho vysvetľovanie financovania ciest do USA, príp. iných krajín a taktiež pravidelných ciest do Švajčiarska, keď cena spiatočnej letenky do Miami sa pohybuje okolo 950 eur a je preto otázne, ako si dokáže odporca v 1. rade hradiť z ním deklarovaného príjmu takéto drahé cesty. Zdôraznila, že niekoľko dní po pojednávaní jej matka odporcu v 1. rade telefonicky oznámila, že 12. 06. 2012 odletel odporca spolu so svojou budúcou manželkou na Floridu a je preto na zváženie, či dosahuje odporca len také príjmy ako deklaroval a ako teda dokáže z toho príjmu 400 eur hradiť náklady spojené s bývaním, stravovaním a denným používaním auta, a keď naviac v súčasnej dobe vedie vo svojom byte spoločnú domácnosť s istou ženou a jej dvoma deťmi. Poukázala na to, že po celý čas ich vzťahu odporca v 1. rade vzbudzoval dojem, že pre neho nie je problémom viesť životný štýl, v rámci ktorého často chodievali po výletoch aj mimo Slovenska a stravovali sa v reštauráciách, pričom na výlety chodila aj jej dcéra N.. Jeho správanie nenasvedčovalo tomu, že má na všetky tieto výdavky príjem len 400 eur, a preto voči mal. G. nepokladá za spravodlivé, aby odporca viedol životný štýl zahrňujúci starostlivosť o nie vlastné deti a s tým spojené rôzne aktivity a výlety, absolvoval rôzne zahraničné cesty, väčšinou súkromné a odmietal vynaložiť na vlastnú dcéru výživné vo výške adekvátnej jeho pomerom. V závere ešte uviedla, že medzi odôvodnené potreby okrem pravidelných mesačných výdavkov patria aj náhodné výdavky ako napr. súvisiace s liečbou, pobytom v zdravotníckych zariadeniach, lyžiarsky výcvik, škola v prírode, na ktoré výdavky súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom nereflektovalo a dokonca ani na náklady, ktoré vynaložila v súvislosti s pôrodom a zaobstaraním výbavičky pre mal. G. a výšku ktorých uviedla vo vyjadrení zo dňa 13. 01. 2012. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj tieto skutočnosti, t. j. náklady spojené so zaobstaraním potrieb pre mal. G. a nielen tie, ktoré boli vynaložené na zakúpenie rôznych potrieb kojenca pri jej narodení, ale aj tie, ktoré vznikli v období od narodenia k dnešnému dňu, ako aj jej náklady na chod domácnosti a osobné náklady a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. N. C.. Za nelogické považovala rozhodnutie prvostupňového súdu o výške výživného, poukazujúc na návrh odporcu v 1. rade prezentovaný v priebehu posledného pojednávania, že je ochotný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne s tým, že by 120 eur platil k jej rukám a 30 eur poukazoval na sporenie. Mala za to, že suma 150 eur mesačne by viac zodpovedala odôvodneným potrebám mal. G., životnej úrovni odporcu, ako aj skutočnosti, že je pracujúca matka dvoch detí, platí hypotéku na byt a sama hradí všetky náklady týkajúce sa bývania, starostlivosti o domácnosť a dve maloleté deti, pričom na to, aby mohla mať dostatočný príjem a mohla zabezpečovať všetky potreby svojich detí predčasne ukončila rodičovskú dovolenku a mal. G. denne zveruje do starostlivosti opatrovateľky, ktorej tiež musí platiť.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Za špekulatívne a ničím nepotvrdené označil tvrdenia navrhovateľky o tom, že v praxi je bežné, že samostatne zárobkovo činné osoby nepriznávajú svoj príjem a za absolútne nepravdivé označil jej tvrdenia o tom, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa cestoval na Floridu. Uviedol, že v návrhu si navrhovateľka neuplatnila úhradu nákladov na zadováženie potrieb dieťaťa pri narodení a toto uviedla len ako argumentáciu k výške výživného a takým spôsobom sa k nim aj vyjadrovali. Vyslovil názor, že výška výdavkov vynaložených navrhovateľkou svedčí skôr o jej majetkovej situácii, keď podľa jeho názoru bolo možné potrebné veci zabezpečiť aj výrazne lacnejšie. Mal za to, že ak navrhovateľka odmietla uzavrieť dohodu o výške výživného, súd mohol pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzať len z dôkazov predložených v konaní, na ktorú skutočnosť bola navrhovateľka aj upozornená. Zastal názor, že prvostupňový súd sa dostatočne zaoberal dôkazmi predloženými v konaní a skúmal aj z vlastnej iniciatívy niektoré otázky a vykonával aj dokazovanie zaoberajúce sa tvrdeniami navrhovateľky, ktoré boli často len špekuláciami. Uviedol, že zahraničné cesty, na ktoré navrhovateľka poukazuje sa uskutočnili v minulosti a navrhovateľka sa len snaží navodiť nepravdivý dojem o tom, že tieto dodnes pokračujú a tým vykresľuje jeho majetkové pomery účelovým spôsobom.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že súd prvého stupňa v napadnutej časti správne zistil skutkový stav veci, ale rozhodol vo veci vecne nesprávne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade podľa zmenil tak, že odporcovi v 1. rade uložil povinnosť prispievať na výživu mal. G. C., nar. XX. XX. XXXX sumou 150 eur mesačne, počnúc dňom 29. 03. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a v časti zročného výživného a náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Právna úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom v zmysle ust. § 36 ods. l Zákona o rodine sa týka prípadov, keď rodičia spolu nežijú, napr. rodičia neuzavreli manželstvo a nemajú spoločnú domácnosť, alebo rodičia - manželia, ktorí žijú oddelene, aj keď sa nerozviedli. To znamená, že ustanovenie § 36 ods. l sa týka prípadov, keď rodičia spolu nežijú bez zreteľa na to, či sú alebo nie sú manželia. Ak rodičia spolu žijú a jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd postupuje podľa ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2).

Podľa odseku 4 tohto zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t. j. podľa schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, sú v podstate totožné s doterajšou právnou úpravou. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a podobne.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky výživného a s tým súvisiacej aj výšky zročného výživného vecne správne. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej G. C., nar. XX. XX. XXXX, o ktorú sa od jej narodenia výlučne osobne stará len matka, ktorá má však ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej N. C. pochádzajúcej z jej manželstva. Aj keď zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov maloletej G. prvostupňový súd zistil správne a vykonal aj dostatočné dokazovanie, na ktoré odvolací súd len ako na správne a úplné poukazuje, bolo treba pri určení výšky výživného prihliadnuť aj na vyjadrenie otca dieťaťa na pojednávaní dňa 07. 06. 2012, ktorý uviedol, že je ochotný prispievať na maloletú sumou 150 eur mesačne, s ktorou sumou vyslovil na tomto pojednávaní súhlas aj kolízny opatrovník a aj matka dieťaťa, respektíve jej právny zástupca. Odvolací súd nemôže súhlasiť s právnym názorom súdu prvého stupňa o tom, že ak sa rodičia nedohodli, pri určení výživného súd môže vychádzať len z preukázateľných možností povinnej osoby. Jedným z dôkazných prostriedkov je v zmysle a nasl. aj výsluch účastníkov a ak odporca v 1. rade (otec maloletého dieťaťa) súhlasil s platením výživného na maloletú G. vo výške 150 eur mesačne, neexistuje dôvod, pre ktorý by výška výživného na maloleté dieťa nemala byť určená touto sumou. S poukazom na vyjadrenie otca, že je ochotný (a zrejme aj schopný) platiť výživné na maloletú G. vo výške 150 eur mesačne, odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu v 1. rade, zmenil a odporcovi v 1. rade uložil povinnosť prispievať na výživu mal. G. C., nar. XX. XX. XXXX sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom narodenia dieťaťa, t.j. dňom XX. XX. XXXX, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Odvolací súd len na doplnenie uvádza, že pri určovaní výšky výživného je obligatórnym zákonným hľadiskom osobný výkon starostlivosti o dieťa jedným z rodičov. Je to určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, prípadne zdravotného stavu dieťaťa, no najvýznamnejší podiel predstavuje pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. V tomto prípade sa o dieťa výlučne stará len matka, otec o dieťa záujem neprejavuje a ani sa do rozhodnutia súdu prvého stupňa finančne nepodieľal na starostlivosti o maloletú G.. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť aj na tieto skutočnosti.

Pretože odvolací súd v čase rozhodovania (14. 03. 2013) nemal dôkazy o tom, či odporca v 1. rade na výživu maloletej G. prispel nejakou sumou, bolo potrebné rozsudok v časti zročného výživného podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní prvostupňový súd doplní dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne listinnými dôkazmi a po takto doplnenom dokazovaní opätovne rozhodne o zročnom výživnom na maloletú G. C. od 29. 03. 2011 až do rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež o trovách celého konania vrátane odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.