Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-87-2013.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Subarea
7CoP/87/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. E. nar. XX.XX.XXXX a B. E. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Bc. C. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na K. ul. č. X a Ľ. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. na W. ul. č. XX v konaní o úpravu styku o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19.12.2012 č.k. 23P 283/2011-61 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o uložení výchovného opatrenia a prerušení konania.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o začatí konania o nariadení predbežného opatrenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením začal konanie o nariadenie predbežného opatrenia o uložení výchovného opatrenia z úradnej moci. Uložil matke detí Bc. C. E. nar. XX.X.XXXX a otcovi maloletých detí Ľ. E. nar. XX.X.XXXX, aby sa spolu s mal. D. E. nar. XX.XX.XXXX a B. E. nar. XX.X.XXXX podrobili odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II po dobu jedného roka. Konanie o úpravu styku otca s maloletými deťmi prerušil na dobu jedného roka.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Uviedla, že 29.7.2011 podala návrh, aby bolo jednoznačne určené, ako má byť upravený styk otca s maloletými deťmi. Styk otca s deťmi bol pôvodne upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II z 24.10.2008 č.k. 30C 159/2007, ktorým sa otec detí absolútne neriadil a nedodržiaval ho. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný otec na súdnom pojednávaní 1.12.2011. Následne bol vyhotovený znalecký posudok, v závere ktorého je jednoznačne uvedené, že znalkyňa doporučuje rešpektovať rozhodnutie maloletých detí. Z toho vyplýva, že maloleté deti sa samé vyjadria, či sa so svojím otcom chcú alebo nechcú stretnúť a tráviť s ním povinne určený čas. Podotkla, že 1.12.2011 bola na pojednávaní vypočutá aj mal. D., ktorá jednoznačne vyjadrila svoj názor, že stretávanie a komunikáciu s otcom odmieta. Ak je potrebné, aby aj mal. B. bola predvolaná na výsluch za účelom prezentovania svojho názoru v danej veci, s tým môže len súhlasiť. Vyjadrenie kolíznej opatrovníčky na pojednávaní 1.12.2011 považuje nielen za alibistické, ale aj neprofesionálne. Dovoľuje si upozorniť, že ÚPSVaR od roku 2007 nepovažoval za potrebné byť jej nápomocný, o čom svedčia súdne spory vedené od roku 2007 č.k. 26P 201/2007 o zverenie maloletých detí do starostlivosti matky a určenie výživného od 19.7.2007, rozsudok Okresného súdu Košice II v konaní 26P 201/2007 bol vynesený 2.2.2012. Pracovníci ÚPSVaR nepovažovali za dôležité za obdobie takmer päť rokov sa zaujímať o jej maloleté deti, preverovať situáciu a zisťovať, že otec maloletých detí si neplní vyživovaciu povinnosť, ďalej nepovažovali za potrebné sa zúčastňovať súdnych pojednávaní. Obdobne sa správali pracovníci ÚPSVaR Košice II aj v konaní č. 30C 159/2007. Absentovali na pojednávaniach (od 21.1.2010 do 29.11.2012), ďalej na pojednávaní konanom 29.11.2012 pracovníčka ÚPSVaR bez náležitého sa
oboznámenia s obsahom spisu od roku 2007 vyprodukovala na výsluchu vetu, že zotrvávajú na svojich podaniach z hľadiska výživného. Skutočnosť, že otec detí platil iba minimálne výživné od roku 2007 pod hrozbou trestného stíhania, tak o tom kolízna opatrovníčka vedomosť nemala a túto skutočnosť na predmetnom pojednávaní ani nestihla zaregistrovať. Jej povinnosť skončila povedaním až jednej vety, odignorovala, že konajúci súd odročil pojednávanie na 13.12.2012, ktorého sa neunúvala zúčastniť a byť na ňom osobne prítomná. Nemá dôveru v pracovníkov ÚPSVaR, ktorí jej ako matke detí absolútne nepomohli, neriešili otca detí, ktorý rôznymi obštrukciami sa vyhýba styku a starostlivosti o maloleté deti a v neposlednom rade sa vyhýba aj plneniu vyživovacej povinnosti. Vyjadrila názor, že je potrebné otca detí pripraviť na styk s dcérami, aby sa vyvarovali kriku a negatívnych vyjadrení na jej adresu a obdobných záporných prejavov. Teda nie ona ako matka detí a samotné deti, ale práve otec detí je ten, kto potrebuje odbornú pomoc, aby sa naučil normálnej komunikácii s vlastnými deťmi, aby sa mohol stýkať s dcérami v čase súdom určenom a nielen realizovať v sporadickom čase takzvané zakrádajúce sa návštevy do školy a týmto neadekvátnym chovaním narúšať ich v školskom prostredí a narúšať vyučovací proces. Ďalej zdôraznila, že v novembri 2013 dovŕši mal. D. 18 rokov a to je jeden z ďalších opodstatnených dôvodov, pre ktorý považuje vydanie uznesenia súdu prvého stupňa za bezpredmetné. Týmto uznesením sa opäť vychádza v ústrety otcovi detí, ktorý sa týmto na dobu jedného roka znova alibisticky bude vyhovárať, že sa nemôže stýkať a stretávať s dcérami.
Kolízny opatrovník a otec detí sa k odvolaniu nevyjadrili.
Podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 202 ods. 3 písm.c/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa začalo konanie bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Z obsahu odvolania matky vyplýva, že podala odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa s tým, že proti výroku o začatí konania o nariadenie predbežného opatrenia nie je podľa ust. § 202 ods. 3 písm.c/ O.s.p. odvolanie prípustné, preto odvolací súd odvolanie matky proti tomuto výroku podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výrokoch, proti ktorým je odvolanie prípustné podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a to uložením povinnosti rodičom maloletých detí a maloletým deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobru jedného roka za účelom zlepšenia
vzťahu maloletých detí s otcom, resp. s cieľom, aby sa deti v budúcnosti sami dokázali objektívne rozhodnúť, či majú alebo nemajú záujem sa s otcom kontaktovať a nanovo si vybudovať k nemu vzťah a citovú väzbu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že referát poradensko-psychologických služieb pri úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je samostatnou zložkou úradu práce so zameraním na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, umožnenie styku detí s rodičom na neutrálnej pôde za asistencie psychológa a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní deti patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi. Výkon funkcie kolízneho opatrovníka v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti uvedený referát nevykonáva a preto sú odvolacie argumenty matky v tomto smere nedôvodné. Ďalej odvolací súd konštatuje, že odvolacie argumenty matky sú v ďalšom značne protichodné, keď na jednej strane sa domáha konkrétnej úpravy styku otca s maloletými deťmi a na druhej strane tvrdí, že deti nemajú záujem sa s otcom stýkať a ďalej, že otcovi sa nariadením predbežného opatrenia opäť poskytuje možnosť vyhýbať sa určenému styku s deťmi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že styk otca s maloletými deťmi už upravený bol, napriek tomu sa riadne nerealizoval, pričom s poukazom na odmietavý postoj mal. D. a v podstate fiktívne a negatívne predstavy mal. B. o otcovi nie je zrejmé, k čomu by v tomto štádiu konania mohla prispieť zmena styku v súlade s návrhom matky. Pokiaľ ide o skutočnosť, že mal. D. v novembri dovŕši plnoletosť, odvolací súd dodáva, že po dovŕšení plnoletosti dieťaťa nie je dôvod styk upravovať a nariadené predbežné opatrenie v dôsledku tejto skutočnosti zanikne vo vzťahu k D. inak, čo však nemá vplyv na trvanie predbežného opatrenia vo vzťahu k mal. B. a nezabraňuje ani jej sestre D. po dovŕšení plnoletosti zúčastniť sa odborného poradenstva. Odvolací súd je toho presvedčenia, že práve nariadené odborné poradenstvo môže výrazným spôsobom prispieť k vyriešeniu konfliktu ohľadne styku otca s maloletými deťmi a zlepšiť vzťah medzi deťmi a otcom, čo je nesporne v ich záujme. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu o prerušení konania po dobu trvania predbežného opatrenia, nakoľko uložené výchovné opatrenie môže mať vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej (ako konkrétne upraviť styk, prípadne zmeniť už raz upravený styk) a v priebehu jeho trvania, resp. do jeho skončenia, po ktorom súd vyhodnotí jeho účinnosť, nie je možné vo veci samej konať a rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o uložení výchovného opatrenia a prerušení konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.