Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F., zastúpeného G. D. H. C., advokátska kancelária so sídlom I. XXX, J., IČO XX XXX XXX, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -134 zo dňa 17. júna 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia, resp. vydania vecí, eventuálne zaplatenia 15 000,- eur (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II). Súd rozhodol podľa , , , , a .

2. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že nárok na vydanie vecí – 10 kusov plastík si žalobca uplatnil na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 19.06.2009, ktorú napísal vlastnoručne žalovaný s tým, že hodnotu vecí 15 000,- eur uviedol na základe určenia žalobcom. V predmetnej zmluve nebol predmet pôžičky individualizovaný, bolo uvedené všeobecné označenie, že ide o historické veci – 10 ks plastík. Žalovaný tvrdil, že nešlo o veci zobrazené na fotografii pripojenej k žalobe, ale išlo o veci – kolečko, nejaké podkovičky a ostrohy. Žalobca v podaní zo dňa 11.08.2020 špecifikoval 10 kusov plastík ako : 1. keltská plastika strieborného býka so železnými rohmi veľkosť cca 15 cm, 2. plastika jazdca na koni bronzová cca 9 cm, 3. plastika jazdca na koni bronzová cca 8 cm, 4. bronzová závesná plastika býka cca 10 cm, 5. bronzová plastika postavy človeka cca 4 cm, 6. závesná bronzová plastika zvieraťa so 4 nohami cca 7 cm, 7. plastika zvieraťa bronzová cca 7 cm, 8. bronzová plastika vtáčika kačeny cca 4cm, 9. bronzová plastika býčka cca 5cm, 10. plastika kačice bronzová cca 6 cm. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že bol predmet výpožičky vrátený. Žalobca však uviedol, že veci, ktoré mali byť predmetom výpožičky, sa nachádzajú v C. K. A., ktorému ich mal podľa žalobcu žalovaný odpredať prostredníctvom L. B. dňa 18.05.2010. Nakoľko v predmetnej zmluve o výpožičke nebola uvedená doba výpožičky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že bola uzavretá na dobu neurčitú a vypožičiavateľ bol povinný veci vrátiť, len čo ho požičiavateľ požiadal o ich vrátenie. Zmluva o výpožičke preto zanikla výzvou žalobcu na vydanie predmetu výpožičky. V žalobe o vydanie veci podanej dňa 23.05.2012 doplnenej dňa 17.10.2012 (vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. ) žalobca uviedol, že žalovaný bol viackrát ústne i písomne vyzývaný na vydanie vecí pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o výpožičke zanikla, a to v období pred 23.05.2012. Žalobca podanou žalobou žiadal vrátenie vypožičaných vecí, ktoré súd prvej inštancie posúdil v súlade s a . Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nemal jednoznačne za preukázané, že veci, ktorých vrátenie žalobca uplatňuje žalobou, boli práve vecami, ktoré boli predmetom výpožičky, a to s poukazom na neurčitosť označenia vecí v zmluve o výpožičke a na rozporné tvrdenia strán sporu, nemohla byť žaloba o vrátenie vecí na základe zmluvy o výpožičky úspešná. V doplnení žaloby žiadal žalobca o vydanie vypožičaných vecí, ktoré súd prvej inštancie posúdil podľa . Súd prvej inštancie aj takto formulovaný nárok posúdil ako nedôvodný, a to nielen pre neurčitosť vecí, ktoré mali byť predmetom výpožičky, ale aj z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný ku dňu rozhodovania má tieto veci vo svojej faktickej moci a odmieta ich vydať žalobcovi. Žalobca sa eventuálnym petitom domáhal zaplatenia náhrady škody z dôvodu nevrátenia vecí predmetu výpožičky. Súd prvej inštancie s poukazom na dospel k záveru, že nie je daný nárok žalobcu na uplatnenú náhradu škody, nakoľko v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by došlo strate alebo odcudzeniu predmetu výpožičky. Proti uplatneniu nároku na náhradu škody vzniesol žalovaný námietku premlčania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o pôžičke zanikla v období pred 23.05.2012, k spočívaniu premlčacej doby z dôvodu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. nedošlo, nakoľko v tomto konaní nebolo riadne pokračované, pričom žalobca podal žalobu v tomto súdnom konaní až dňa 10.07.2015, t.j. po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby stanovenej podľa a . O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že dôvodmi jeho podania bolo, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval ( ), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalobca v podanom odvolaní navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Poukázal na to, že žalovaný od prevzatia vecí za tieto zodpovedal/ručil garanciou, avšak ich predal prostredníctvom L. B. dňa 18.05.2010 za 19 916,- eur C. K. A.. Žiadal, aby mu žalovaný vrátil pravé archeologické predmety, ktoré od neho prevzal, alebo mu vyplatil písomne dohodnutú garanciu 15 000,- eur. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že nikdy nebola určená doba vrátenia vypožičaných vecí, preto nemohla plynúť premlčania doba. Písomnú výzvu na vrátenie vecí sa žalovanému nepodarilo doručiť a súd v konaní vedenom pod sp. zn. nenariadil žiadne pojednávanie. Námietku súdu o nezaplatení súdnych poplatkov včas považoval za neopodstatnenú, nakoľko súdu doručil žiadosť o odpustenie súdnych poplatkov včas a bolo jej vyhovené, preto nebol daný dôvod na zastavenie konania vedeného pod sp. zn. . Žalobu preto považoval za podanú včas a súd ho svojím rozhodnutím poškodil.

4. Žalovaný s podaným odvolaním nesúhlasil, rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu o vrátenie, resp. vydanie vecí, eventuálne o zaplatenie 15 000,- eur a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatňovaný nárok žalobcu súd prvej inštancie posudzoval jednak ako žalobu o vrátenie vypožičaných vecí v zmysle a , ktorú zamietol pre neurčitosť predmetu výpožičky a jednak ju posudzoval ako žalobu o vydanie veci v zmysle , ktorú zamietol z dôvodu nepreukázania, že žalovaný má ku dňu rozhodovania veci vo svojej faktickej moci a odmieta ich vydať žalobcovi a z dôvodu neurčitosti týchto vecí. Eventuálny petit na zaplatenie náhrady škody súd prvej inštancie v zmysle Občianskeho zákonníka zamietol ako nedôvodný, nakoľko nedošlo k strate ani odcudzeniu predmetu výpožičky a uplatňovaný nárok vyhodnotil podľa a ako premlčaný.

8. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávny procesný postup, nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, čím uplatnili vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v , a .

9. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ( ). Avšak nie každé porušenie ustanovenia procesného práva súdom prvej inštancie, rovnako ako ani každý čiastkový zásah do niektorého z princípov práva na spravodlivý proces, musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je taký konkrétny zásah do procesných garancií práva na spravodlivý proces, ktorý spočíva v pochybení súdu prvej inštancie vyvolávajúcom pre stranu nepriaznivé a nezvratné procesnoprávne následky, ktoré neboli napravené súdom prvej inštancie v jeho ďalšom konaní a zároveň ide o taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné ani v odvolacom konaní napraviť.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu po ich preskúmaní vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie procesne postupoval správne, vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky vyhodnotil v intenciách daných a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správny právny záver o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku vo svetle a a ako aj záver o nedôvodnosti eventuálneho petitu podľa . Vychádzajúc zo správnosti vyššie uvedených záverov, nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie spôsobilé k inému ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu za použitia . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v parametroch daných . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

13. Na doplnenie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné odvolací súd uviesť nasledovné:

14. Spolu s podanou žalobou žalobca predložil písomnú zmluvu o výpožičke, v ktorej bol predmet výpožičky definovaný ako historické veci v hodnote 15 000,- eur, 10 ks plastík. K žalobe žalobca pripojil aj fotografiu vecí, ktorá nebola súčasťou predloženej zmluvy o výpožičke. Žalobca na výzvu súdu veci, ktorých vrátenia, resp. vydania sa domáhal, špecifikoval v podaní zo dňa 11.08.2020, avšak žalovaný poprel, že by prevzal od žalobcu ním špecifikované veci zobrazené na predloženej fotografii. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že na preukázanie tvrdenia, že žalobca odovzdal žalovanému do užívania konkrétne špecifikované veci, zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý ho v konaní neuniesol. Veci, ktoré boli predmetom výpožičky, sú v písomnej zmluve definované všeobecne len počtom, hodnotou a tým, že sa jedná o historické veci, t.j. bez uvedenia akejkoľvek špecifikácie, vďaka ktorej by boli odlíšiteľné od iných vecí. Doplnenie týchto špecifikácii žalobcom ich neskorším slovným opisom a predložením fotografie bez ďalšieho nepredstavuje unesenie dôkazného bremena o tom, že práve tieto konkretizované veci boli vecami, ktoré žalovaný na základe zmluvy o výpožičke od žalobcu prevzal, nakoľko žalovaný toto tvrdenie žalobcu rozporoval. Žalovaný tvrdil, že vypožičanými vecami boli iné predmety ako tie, ktoré špecifikoval žalobca, a tak nedošlo k zhodnému tvrdeniu strán o predmete výpožičky. Následne preto žalobcu zaťažilo dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdenia o predmete výpožičky, ktoré však neuniesol. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil nedôvodnosť podanej žaloby o vrátenie vypožičaných vecí pre neurčitosť predmetu výpožičky.

15. Vzhľadom na znenie doplnenia žaloby zo dňa 11.08.2020 sa súd prvej inštancie správne zaoberal aj uplatňovaným nárokom na vydanie veci v zmysle ustanovenia . Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi a pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Pri zamietajúcom rozhodnutí o takto uplatňovanom nároku súd prvej inštancie správne poukázal nielen na neurčitosť vecí, ktoré majú byť žalobcovi žalovaným vydané, ale aj na nepreukázanie toho, že by mal mať tieto veci žalovaný u seba a odmietal ich žalobcovi vydať. Samotné tvrdenie žalobcu, že veci, ktorých vydania sa voči žalovanému domáha, sa nenachádzajú u žalobcu, ale nachádzajú sa v C. K. A., ktorému ich odpredal L. B., spôsobuje nedôvodnosť žaloby o vydanie veci pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

16. Žalobca v konaní žiadal pre prípad, ak by vrátenie, resp. vydanie vecí nebolo možné, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 15 000,- eur, ktorá mala predstavovať hodnotu vypožičaných vecí a škodu, ktorá mu ich nevrátením bola spôsobená. v upravuje prípad osobitnej zodpovednosti týkajúci sa škody na prevzatej veci. Podľa tohto zákonného ustanovenia každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak. Súd prvej inštancie hoci v odôvodnení rozhodnutia predmetné zákonné ustanovenie necitoval, s poukazom na jeho znenie správne uzavrel, že nebola zo strany žalobcu tvrdená a ani preukázaná strata alebo odcudzenie predmetu výpožičky, a preto nie je daný nárok žalobcu na uplatnenú náhradu škody na prevzatej veci. Zo zmluvy o výpožičke mal žalovaný ako vypožičiavateľ povinnosť na výzvu žalobcu (požičiavateľa) predmet výpožičky vrátiť a okamihom jeho nevrátenia po tejto vyzve došlo ku škode v majetkovej sfére žalobcu v zmysle . Nevrátením vecí došlo k zníženiu majetkového stavu žalobcu o hodnotu vypožičaných vecí a zodpovednosť žalovaného sa odvodzuje od porušenia jeho právnej povinnosti vrátiť na výzvu vypožičanú vec. Súd prvej inštancie sa preto dôvodne zaoberal vznesenou námietkou premlčania proti uplatňovanému nároku na náhradu škody a s touto sa aj správne vysporiadal. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že premlčacia doba nezačala plynúť, nakoľko nebola zmluvne dojednaná doba výpožičky a výzvu na vrátenie vecí žalovanému sa mu nepodarilo doručiť. S poukazom na ustanovenie odvolací súd poukazuje na to, že nedošlo k písomnému dojednaniu o trvaní zmluvy a nedošlo ani k zhodnému tvrdeniu strán sporu k tomu, na akú dobu bola zmluva o výpožičke uzavretá (podľa tvrdení žalobcu v žalobe podanej v konaní sp. zn. bol žalovaný oprávnený vypožičané veci užívať po dobu pol hodiny a podľa tvrdení žalovaného mal vypožičané veci vrátiť do 10 dní). Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že zmluva o výpožičke bola uzavretá na dobu neurčitú a k jej zániku došlo výzvou žalobcu na vrátenie vypožičaných vecí. Strany sporu zhodne uviedli, že žalobca žalovaného ústne vyzval na vrátenie vecí, pričom žalovaný konkretizoval, že ho žalobca vyzval na vrátenie vecí po siedmych dňoch. Súd prvej inštancie preto správne s ohľadom na tvrdenie žalobcu v podanej žalobe zo dňa 23.05.2012 ustálil, že k zániku zmluvy došlo pred podaním uvedenej žaloby ústnym vyzvaním žalovaného žalobcom na vrátenie predmetu pôžičky. Nakoľko v konaní došlo k zhodnému vyjadreniu strán sporu, že k výzve na vrátenie vecí došlo pred podaním žaloby zo dňa 23.05.2012, správne súd prvého stupňa ustálil, že tak subjektívna ako i objektívna premlčania doba podľa a začali plynúť najneskôr od 23.05.2012, pričom k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby došlo dňom 23.05.2015 a k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby došlo dňom 23.05.2014. Na súd prvej inštancie bola žaloba podaná dňa 10.07.2015, t.j. po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

17. Odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri zastavení konania vedeného pod sp.zn. je nedôvodná, nakoľko predmetné súdne konanie bolo zastavené uznesením č.k. -14 zo dňa 22.01.2013, právoplatným dňa 28.03.2015, pre nezaplatenie súdneho poplatku. Žiadosť žalobcu o odpustenie súdnych poplatkov bola súdu prvej inštancie doručená po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania, a to dňa 10.07.2015, preto bola súdom prvej inštancie správne zapísaná ako nová žaloba a bola vedená pod sp.zn. . Súd prvej inštancie správne uviedol, že v priebehu trvania konania vedeného pod sp.zn. nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, nakoľko v tom konaní nebolo riadne pokračované, ako to vyžaduje . Predpokladom spočívania premlčacej doby počas konania pred súdom je, aby oprávnený riadne pokračoval v začatom konaní. Žalobca v predmetnom konaní na výzvu súdu nezaplatil súdny poplatok a do vydania uznesenia o zastavení konania nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené konanie (resp. nekonanie) žalobcu nemožno hodnotiť ako riadne pokračovanie v konaní, preto premlčacia doba sa skončila bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené. Premlčacia doba preto plynula aj počas konania sp. zn. .

18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vrátane výroku o trovách konania, ktoré neboli vecne spochybnené, preto ho podľa v celom rozsahu potvrdil.

19. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto má v súlade s ust. , a ods. 1 voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).