Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-5-2013.pdf
PDF · 100.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľky D. P., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, prechodne bytom W. XX, zastúpená Mgr. Vladimírom Hrižom, Centrom právnej pomoci, kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, proti odporcovi R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Milošom Hnátom, AK Prešov, Tkáčska 2, o rozvod manželstva s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2P/223/2011-131 zo dňa 24.9.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 2P/223/2011-149 zo dňa 17.1.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti matky prispievať na výživu mal. R., nar. XX. X. XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a povinnosti otca prispievať na výživu mal. J., nar. X.X.XXXX sumou 130,- Eur s tým, že u oboch detí sa jedná o mesačný záväzok počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám toho, ktorého z rodičov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky D. P., rod. I., nar. XX.X.XXXX a odporcu R. P., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu G. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozviedol.
Na čas po rozvode zveril maloletého R. P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a maloletú J. P., nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Zaviazal matku prispievať na výživu maloletého R., nar. XX.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca pod následkami výkonu rozhodnutia.
Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej J., nar. X.X.XXXX sumou 130,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia.
Ďalším výrokom vyslovil, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým R., nar. XX.X.XXXX
- každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12 do 19.00 hod.,
- počas Nového roka každý párny rok od 28.12 od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.,
- počas jarných prázdnin každý nepárny rok od nedele od 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od soboty po Veľkom piatku od 17.00 hod. do pondelka do 19.00 hod.,
- počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod., od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod.,
- počas jesenných prázdnin v párny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod..
Otec je oprávnený stretávať s maloletou J., nar. X.X.XXXX
- každý nepárny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12 do 19.00 hod.,
- počas Nového roka každý nepárny rok od 28.12 od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.,
- počas jarných prázdnin každý párny rok od nedele od 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty po Veľkom piatku od 17.00 hod. do pondelka do 19.00 hod.,
- počas letných prázdnin od 16.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod., od 16.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 19.00 hod.,
- počas jesenných prázdnin v nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod..
Súd prvého stupňa otcovi ďalej uložil povinnosť v čase styku syna doviezť matke a matke uložil povinnosť v čase styku dcéru doviezť otcovi. Po ukončení styku uložil matke povinnosť doviezť syna otcovi a otcovi povinnosť doviezť dcéru matke.
Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania. Posledným výrokom vyslovil, že štátu trovy konania nepriznáva.
Opravným uznesením č.k. 2P/223/2011-149 zo dňa 17.1.2013 opravil výrok tak, aby sa zhodoval s vyhláseným výrokom podľa ust. § 156 ods.4 O.s.p. a uviedol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Zároveň vypustil z rozsudku výrok o trovách štátu, ktorý nebol vyhlásený na pojednávaní dňa 24.9.2012.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 23 ods.1,2,3 Zákona o rodine, ust.§ 113 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ust. § 24 ods.1, § 62 ods.1,2,4, 5 Zákona o rodine. Výrok o trovách konania ust. § 144 O.s.p.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že zákonné podmienky k rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené. Manželstvo si už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Účastníci konania žijú od decembra 2011 oddelene, pričom intenzita rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania je už taká, že medzi nimi nemožno dosiahnuť zmierenie. Navrhovateľka za žiadnych okolností nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Stratila k odporcovi akýkoľvek citový vzťah a súd má za to, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, preto toto manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v zlom správaní odporcu k navrhovateľke a následnom ochladení citových vzťahov navrhovateľky k odporcovi a nadviazaní mimomanželského vzťahu.
Po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou, táto odišla spolu aj s maloletou J. a syn zostal pri otcovi. Navrhovateľka žiadala obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
Zo znaleckého posudku č. 16/2012 MUDr. Q. S. vyplýva, že vzťah detí medzi sebou je vážne narušený. Obe deti bojujú za svojich rodičov, s ktorými sa identifikovali, sú traumatizované prebiehajúcim konfliktom. Problémy sa ťahajú od decembra v ťaživejšej forme. Deti sú vtiahnuté aj do najintímnejších problémov svojich rodičov. J. je plne identifikovaná s matkou, R. s otcom. Kým J. očakáva od otca prijatie, citlivo reaguje na jeho odmietanie, chcela by vzťahy urovnať. R. navonok prezentuje voči matke odmietavý, negativistický postoj. V súčasnosti sa ani jeden z účastníkov nespráva ako rodič. Bojujú medzi sebou, riešia svoje konflikty na úkor detí, ich šťastného detstva. Správanie sa oboch má charakter závažného psychického týrania svojich detí. Osobnostná štruktúra otca vykazuje viac patologických znakov, matka je bezstarostnejšia, menej zodpovedná. Obe deti i rodičia potrebujú čas a terapeutické vedenie, rovnako ako dohľad sociálneho úradu. Deti si želajú ostať tak, ako žijú teraz, zároveň vzhľadom na veľmi závažnú situáciu, odcudzenie sa detí navzájom, potreba prijať aj druhého, tzv. zlého rodiča. Obe deti si musia upraviť vzťahy k obom rodičom i k sebe navzájom, majú byť spolu, ich kontakt by sa nemal prerušovať. Znalkyňa odporučila, aby maloletá J. ostala u matky a maloletý R. u otca s tým, aby bolo zabezpečené ich stretávanie. Znalkyňa ďalej poukázala na to, že vzťah medzi súrodencami je ovplyvnený identifikáciou sa s rodičom, s ktorým žijú. Obe deti nežijú svoj život, ale prehrávajú si konflikty svojich rodičov, bojujú za nich na úkor pestovania dobrých súrodeneckých vzťahov. Obe deti sú citlivé, inteligentné, zranené. Vzhľadom na ich vek je predpoklad, že sa po stabilizácii problémov rodičov (skorý rozvod) vzťahy zlepšia. Deti sa majú radi. J. svojho brata obdivuje, má ho veľmi rada, R. je zdržanlivejší vzhľadom na vek. Má problémov viac, ale má J. rád.
Vzhľadom na doporučenie znalkyne súd zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky a maloletého R. do osobnej starostlivosti otca. Zároveň upravil styk rodičov s deťmi tak, aby maloleté deti boli čo najčastejšie spolu a zlepšili si vzájomné vzťahy medzi sebou.
Matka v súčasnej dobe pracuje na dohodu vo svadobnom salóne I. u zamestnávateľa E. P., H. na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.8.2012 na 40 hod. týždenne, z čoho jej plynie odmena vo výške 70,- Eur mesačne. Býva v rodinnom dome spolu s mal. dcérou a svojou matkou v obci W..
Otec pracuje vo firme KOMAS, s.r.o., G. ako konateľ s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 450,- Eur.
Súd prvého stupňa uviedol, že určil výšku výživného na detí tak, že prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka pracuje len na dohodu, jej finančný príjem je nízky a u odporcu prihliadol na skutočnosť, že jeho majetkové pomery sú dobré. Pracuje aj ako konateľ, aj keď opisom mzdového listu deklaruje jeho príjem vo výške 430,- Eur, v skutočnosti je oveľa vyšší, o čom svedčia aj jeho výdavky. Sám odporca pred psychologičkou uviedol, že pracuje ako riaditeľ firmy. Nakoľko sa jedná o rodinnú firmu, aj opis mzdového listu sa súdu prvého stupňa javil ako účelový. Preto mal za to, že schopnosti a možnosti otca zodpovedajú výške určeného výživného na mal. J..
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že ide o konanie o rozvod manželstva. Súd náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené.
Proti tomuto rozsudku a to iba čo do výroku o povinnosti matky prispievať na výživu mal. R. a o povinnosti otca prispievať na výživu mal. J. podal včas odvolanie otec maloletých detí - odporca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal matku prispievať na výživu mal. R. sumou 50,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám a aby zaviazal otca prispievať na výživu mal. J. sumou 90,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec mal za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o stanovení vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom vychádzal iba z dohadov, pričom v prípade príjmu odporcu tieto dohody o výške jeho príjmu na mzdu, ktorú dostáva od svojho zamestnávateľa. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal zavádzajúcimi a skresľujúcimi tvrdeniami navrhovateľky o výške jej príjmu. Rovnako súd nedostatočne zisťoval a následne zdôvodnil výdavky otca, ktoré má v súvislosti s tým, že tento sám hradí výdavky, ktoré sú spojené s chodom domácnosti v rodinnom dome v Obci P. a manželka od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti sa nijako nepodieľa nielen na úhradách energií a poplatkov, ale ani na splácaní pôžičky, ktorá je viazaná na tento rodinný dom. Súd prvého stupňa pri stanovení vyživovacej povinnosti matky voči mal. R. v podstate vychádzal iba z prednesov matky, pričom pri výške jej príjmov bolo určené, že matka od 1.9.2012 má príjem iba na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.8.2012 u zamestnávateľa E. P. H.. V zápisnici z pojednávania zo dňa 20.9.2012 je uvedené, že matka na základe dohody o pracovnej činnosti má príjem 70,- Eur mesačne, pričom dohodnutý pracovný čas predstavuje 40 hodín týždenne. Matka nepoprela, že do H. cestuje za prácou každý deň. Len cestovné lístky by v tomto prípade predstavovali cca 60,- Eur mesačne, pričom je evidentné, že pracovať za podmienok, že jej zostane po odpočítaní cestovného suma 10,- Eur je zrejmé zavádzanie súdu ohľadom reálnych príjmov, respektíve príjmových možností matky. V tejto súvislosti poukázal otec - odporca na ust. § 228a Zákonníka práce. Keďže navrhovateľka v mesiacoch august až september 2012 vykonávala pracovnú činnosť tak, že porušovala zákon, mal súd prvého stupňa skúmať jej nároky na mesačnú mzdu minimálne vo výške minimálnej mzdy, čo je v rozpore s tým, čo tvrdila a predkladala súdu ako dôkaz zo svojich príjmových pomeroch. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči mal.J., súd prvého stupňa výšku výživného stanovil na základe toho, že otec pracuje ako konateľ vo firme KOMAS s.r.o. s čistým priemerným zárobkom 430,- Eur mesačne a súčasne vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že jeho príjem má byť v skutočnosti vyšší a opis mzdového listu sa javí ako účelový. Otec je zamestnaný ako konateľ spoločnosti KOMAS s.r.o., o čom svedčí aj predložená pracovná zmluva, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Údaje predložené súdu v mzdových listov odporcu predložených za obdobie od roku 2009 do roku 2012 sú riadne a pravdivé a odporca ich nemal dôvod pozmeňovať. V rokoch 2009 - 2011 ani nemohol tušiť, že nastanú problémy v jeho manželstve. Samotná skutočnosť, že riadi pracovníkov vo firme ešte nemá za následok zvýšenie jeho príjmov. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevyporiadal s príčinami rozvratu manželstva a následne aj konaním navrhovateľky, kde je zjavné, že táto opakovane zapierala mimomanželskú známosť pred súdom, účelovo menila svoje stanovisko ohľadne zverenia oboch detí do svojej starostlivosti, pričom počas doby trištvrte roka ako odišla zo spoločnej domácnosti sa ani nepokúsila primerane sa stýkať so svojim synom R., aby s ním nadviazala narušený rodičovský vzťah.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Táto uviedla, že nemá právnické vzdelanie, preto neskúmala účinnosť a platnosť uzavretej dohody o pracovnej činnosti. Má za to, že prvostupňový súd správne posudzoval platnosť takejto dohody, keďže ju môže posudzovať síce len súd, no v osobitnom konaní a nie pri určovaní práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ten istý súd vydal v konaní vedenom pod sp.zn. 5P/72/2012 zo dňa 7.11.2012 rozsudok týkajúci sa starostlivosti súdu o maloleté deti, kde navrhovateľku zaviazal na výživu mal. R. sumou 30 % zo sumy životného minima. Po doručení rozsudku o rozvode manželstva došlo medzi navrhovateľkou a jej zamestnávateľom E. P. k uzavretiu dohody o skončení dohody o pracovnej činnosti z dôvodu jej nadbytočnosti.
K doplneniu vyjadrenia navrhovateľka túto dohodu zo dňa 9.11.2012 pripojila.
Navrhovateľka na pojednávaní pred Okresným súdom Svidník jasne odporcovi uviedla, že do H. chodí iba vtedy, ak ju telefonicky kontaktuje jej zamestnávateľ za účelom výpomoci, t.j. nie všetky dni. Podľa názoru navrhovateľky, sa súd správne vyporiadal s príjmovou situáciou odporcu. Podľa vlastnej skúsenosti navrhovateľky počas ich riadneho manželského spolužitia je odporcov skutočný príjem okolo 2.000,- Eur mesačne a reálne aj v minulosti dokladoval len cca 430,- Eur. Počas trvania manželstva užívali autá patriace KOMAS s.r.o. na súkromné účely, nakoľko nikde žiadne auto ani samy nevlastnili. Taktiež finančné prostriedky využívané na účely úhrad na nákladné dovolenky a honosný spoločenský život vyberal z účtu patriacemu spoločnosti KOMAS s.r.o. odporca, podľa vlastnej vedomosti navrhovateľky do robí dodnes. Mobilné telefóny, ktoré spoločne užívali aj na svoje súkromné účely boli vedené v majetku spoločnosti KOMAS s.r.o. Nábytok a mnohé iné veci, ktoré užívali v dome boli zakúpené za finančné prostriedky spoločnosti KOMAS s.r.o. a doklady o ich kúpe boli aj v tejto spoločnosti zúčtované. Pri výsluchu účastníkov na pojednávaniach vedených v tejto veci odporca začal reagovať na vyššie uvedené skutočnosti tvrdeniami, že má príbuzných, ktorí mu tieto nákladné dovolenky, výlety a honosný spoločenský život financujú z vlastných zdrojov. Navrhovateľka má za to, že v konaní 2P/223/2011 pred Okresným súdom Svidník dostatočným spôsobom spochybnila výšku príjmov deklarovaných odporcom, nakoľko financovanie nákladných dovoleniek, výletov a jeho bohatého spoločenského života vysoko prevyšuje jeho dokladovaný príjem a má za to, že v skutočnosti je niekoľkonásobne vyšší. Navrhovateľka si na základe znaleckého posudku vyhotoveného súdnou znalkyňou plne uvedomila, že aj jej pričinením došlo k veľkému psychickému tlaku na obe maloleté deti, nakoľko ich obaja, teda aj odporca zaťahovali do vzájomných nedorozumení. Na základe uvedeného radšej ustúpila zo svojho návrhu, aby obe deti boli zverené do jej starostlivosti. Nie je pravda, že by navrhovateľka sa nepokúšala kontaktovať s mal. R., no odporca začal vyvíjať enormné úsilie k tomu, aby mal. R. presvedčil, že len jeho matka je ta zlá a rozvrat ich manželstva je len jej vina, keďže neustále má za to, že navrhovateľka mala a má mimomanželský pomer, ktorý nijakým spôsobom v konaní nedokázal. Ešte pred rozvodom manželstva odporca neustále sledoval navrhovateľku. Dokonca pripevnil na auto, ktoré vlastní matka navrhovateľky, ktoré používala počas jeho pobytu na dovolenke v Q. plošticu za účelom jej dohľadania. Ak v minulosti došlo k telefonickému kontaktu medzi navrhovateľkou a mal. R., tak odporca neumožnil mal. R. komunikovať s matkou samotnému, ba dokonca ich rozhovor aj nahral.
Navrhovateľka teda navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 7.3.2013 o 16,00 hod. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Ust. § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust. § 132 a § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.
V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho skutkového i právneho záveru. Súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a jeho hodnotenia a skutkový záver čo do napadnutej časti, teda o výroku o výživnom si osvojuje i odvolací súd.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust.§ 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Tak ako už bolo konštatované vyššie, predmetom odvolacieho konania je iba výrok o určení výživného tak zo strany matky, ako aj zo strany otca.
Súd prvého stupňa zistil, že matka pracuje na dohodu vo svadobnom salóne I. u zamestnávateľa E. P., H. na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.8.2012 na 40 hod. týždenne, z čoho jej plynie odmena vo výške 70,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome spolu s mal. dcérou a svojou matkou v obci W..
V priebehu odvolacieho konania matka preukázala odvolaciemu súdu, že uzatvorila dohodu o skončení dohody o pracovnej činnosti.
Súd prvého stupňa zistil, že otec pracuje vo firme KOMAS, s.r.o., G. ako konateľ s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 450,- Eur.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti zodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v ust. § 152 ods.2 O.s.p. Odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti za presvedčivé a toto si osvojuje.
Súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým záverom, keď uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. R. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Ide o minimálne výživné, ktoré je povinný rodič platiť bez ohľadu na to, či má alebo nemá príjem.
Súd prvého stupňa správne uložil otcovi prispievať na výživu mal. J. sumou 130,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Úvaha súdu prvého stupňa o tom, že príjem otca - odporcu je oveľa vyšší, o čom svedčia jeho výdavky i to, že sám povedal psychologičke, že pracuje ako riaditeľ firmy zodpovedá pravidlám formálnej logiky. I odvolaciemu súdu sa opis mzdového listu otca javí ako účelový. Preto i odvolací súd má za to, že schopnosti a možnosti otca zodpovedajú výške určeného výživného na mal. J..
Preto odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti matky prispievať na výživu mal. R., nar. XX.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a povinnosti otca prispievať na výživu mal. J., nar. X.X.XXXX sumou 130,- Eur s tým, že u oboch detí sa jedná o mesačný záväzok počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám toho, ktorého rodičov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.