Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_15C-167-2012.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Subarea
15C/167/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, univerzálny právny nástupca T-Mobile Slovensko a.s., IČO: 35 705 019, Bratislava, Vajnorská 100/A, právne zastúpený JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 10 proti žalovanému J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. R., W. Š. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 580,89 € s prísl. takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 315,60 Eur v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným súdu sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 580,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.08.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. V prípade nevydania platobného rozkazu požadoval žalobca priznať uvedený nárok rozsudkom, alternatívne zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody 560,74 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 19.01.2008 Zmluvu o pripojení Fix č. XXXXXXX a 20.02.2009 Zmluvu o pripojení Fix č. XXXXXXX, kde žalobca žalovanému poskytol mobilný telefón s prideleným telefónnym číslom za zľavnenú cenu a žalovaný sa zaviazal pravidelne mesačne dobíjať kredit. Pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom dostúpenia od zmluvy si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu v prvom prípade 248,95 Eur a v druhom prípade 331,94 Eur. Žalovaný si zmluvné povinnosti neplnil, preto žalobca od oboch zmlúv odstúpil.
Žalovaný sa súdneho pojednávania nezúčastnil, dostavila sa jeho družka s ospravedlnením, že sa zdržiava pracovne v Anglicku. V prípade, ak by súd žalovaného finančne zaviazal, požiadala o možnosť splátok. Súd nemohol s družkou žalovaného v konaní konať, pretože jej účasť na pojednávaní nebola procesne upravená, žalovaný ju nesplnomocnil na zastupovanie.
O termíne pojednávania bol žalovaný riadne upovedomený, pretože ho zobral na vedomie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o pripojení Fix č. XXXXXXX z 19.01.2008 vrátane Dodatku, Zmluvou o pripojení č. XXXXXXX z 20.02.2009 vrátane Dodatku, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných komunikačných dátových služieb spoločnosti T
- Mobile Slovensko, a.s., prehľadom dobití kreditu žalovaným, faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, pokusom o zmier, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Zhodne so skutočnosťami uvádzanými v žalobe bolo z predložených listinných dôkazov zrejmé, že účastníci konania uzavreli dve zmluvy o pripojení Fix č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, podľa ktorých žalobca poskytol žalovanému SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Zároveň mu odpredal mobilný telefón Sony Ericson v hodnote 119,17 Eur za 0,03 Eur a mobilný telefón Nokia 6300 v hodnote 145,- Eur za 19,- Eur. Žalovaný sa zaviazal v prípade prvej zmluvy zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, riadne a včas plniť zmluvné povinnosti a dobíjať mesačne kredit o minimálne 9,96 Eur s dohodnutou zmluvnou pokutou v prípade porušenia zmluvných povinností 248,95 Eur. V druhom prípade sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a dobíjať si každomesačne kredit o minimálne 9,- Eur a v prípade porušenia zmluvných povinností si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu 331,94 Eur. Nakoľko si žalovaný neplnil zmluvné povinnosti riadne a včas, nedobíjal si kredit, žalobca odstúpil do zmluvy č. XXXXXXX dňa 13.10.2009, vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty faktúrou č. XXXXXXXXXX s lehotou na zaplatenie do 27.08.2009. V prípade druhej zmluvy č. XXXXXXX žalobca odstúpil od zmluvy dňa 13.09.2009, vyzval ho na zaplatenie zmluvnej pokuty faktúrou č. XXXXXXXXXX s lehotou na zaplatenie do 27.07.2009. V obidvoch prípadoch zmluvná pokuta zaplatená nebola. Pokusom o zmier žalobca vyzval žalovaného na uhradenie dlžných súm, no neúspešne. Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie zmluvných faktúr vo výške 580,89 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.08.2009 do zaplatenia, teda deň nasledujúci po lehote poskytnutej v odstúpení od zmluvy vo vzťahu k neskoršej zmluve do 27.08.2009. Alternatívne žalobca požaduje náhradu škody za zľavnené mobilné telefóny vo výške ich reálnej hodnoty za Sony Ericson 119,17 Eur a za Nokiu 6300 145,- Eur mínus zaplatených 19,- Eur, teda 126,- Eur, spolu 245,14 Eur. Túto sumu považuje žalobca za jemu vzniknutú priamu škodu. Zároveň žalobca požaduje ušlý zisk za výpadok tržieb v sume 315,60 Eur, čo prestavuje nedobitie kreditu za 10 mesiacov po 9,96 eur v prípade zmluvy č. 3350082 a 24 mesiacov x 9,- Eur v prípade zmluvy č. 3252930, spolu 315,60 Eur. Výšku škody tak žalobca vyčíslil na 560,74 Eur.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 43 ods. 1,2 zák. 610/2003,
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 53 ods. 1,2 OZ,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok je upravená v § 544 a násl. OZ. Zmluvná pokuta je peňažnou čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť aj keď porušením povinnosti veriteľovi škoda nevznikne. Zmluvnou pokutou je možné zabezpečiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť. Pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute zákon predpisuje obligatórnu písomnú formu. Nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň spôsob akým bude určená. Dohoda o výške alebo spôsobe určenia zmluvnej pokuty je vecou dohody účastníkov, avšak nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Nie je teda vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu môže byť vyhodnotený ako odporujúci dobrým mravom a môže mu byť súdom odopretá ochrana. V danom prípade si zmluvné strany pre prípad porušenia zmlúv dohodli zmluvnú pokutu, ktorá mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody a zabezpečovať zmluvný záväzok. Tak ako v obdobných prípadoch už súdy rozhodovali, aj v tomto prípade nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú pokutu, ktorá je výsledkom konsenzu zmluvných strán a o uplatnení zmluvnej pokuty nie sú žiadne pochybnosti. Aj v tomto prípade je zmluvná pokuta súčasťou formulárovej zmluvy a nereflektuje na porušenie povinnosti v zmysle intenzity porušenia. Porušenie zmluvnej povinnosti nie je rovnaké, keď v jednom prípade si žalovaný nedobil kredit ani 1-krát a v druhom prípade si ho dobil 14-krát žalobca si napriek tomu uplatnil zmluvnú pokutu v dohodnutej výške. Z uvedeného je zrejmé, že takto dohodnutá zmluvná pokuta nie je prijateľná, je v neprospech spotrebiteľa a je neplatná. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná pokuta sa vzťahuje len na porušenie povinnosti zo strany spotrebiteľa, nie dodávateľa, čo spôsobuje nerovnováhu v ich právach a povinnostiach a je v neprospech spotrebiteľa. Aj toto je dôvod, ktorý spôsobuje neprijateľnosť takto dohodnutej pokuty a následne jej neplatnosť. Žalobe v časti o uplatnenie zmluvnej pokuty tak súd nevyhovel.
Alternatívne požadoval žalobca náhradu škody vo výške 560,74 Eur za škodu spôsobenú titulom predaja zľavnených mobilných telefónov za 0,03 Eur a 11,- Eur pri reálnej cene 119,17 Eur a 145,- Eur a ušlý zisk za nedobíjanie kreditu vrámci oboch zmluvných vzťahov.
Alternatívny petit síce nie je v platnom občianskom práve procesnom výslovne zakotvený, v súdnej praxi však ako špecifická podoba žalobného petitu je akceptovaný. Alternatívny petit predstavuje procesne sprostredkovanú ponuku, ktorou žalobca dáva najavo, že sa žalovaný môže žalovanej povinnosti zbaviť tým, že mu poskytne plnenie iné. V teórii i súdnej praxi to znamená, že ak bolo vyhovené žalobe s fakultatívnym alternatívnym petitom, nemôže byť súdne rozhodnutie titulom pre pôvodné plnenie, ktoré je titulom uložené.
Z formulácie a zdôvodnenia žalobcom uplatneného alternatívneho žalobného petitu je zrejmé, že sa o alternatívny petit vôbec nejedná. Žalobcom formulovaný petit je skôr výrazom právnej neistoty či právnym alibizmom zdôvodnenia uplatneného nároku. Žalobcom uplatnený nárok „alternatívne“ vyznieva, ako keby žalobca skúšal, či dostane plnenie titulom uplatnenej zmluvnej pokuty, alebo bude úspešný titulom náhrady vzniknutej škody. Aj keď sa teda nejedná o alternatívny žalobný návrh, súd posudzoval každý z uplatnených nárokov individuálne zisťujúc, či je ten-ktorý dôvodný.
Návrh na náhradu škody spôsobenú odpredajom mobilných telefónov za zvýhodnenú cenu nepovažoval súd za dôvodný.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), teda konanie v rozpore s objektívnym právom, ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Porušením právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby si splnila svoju povinnosť. Ak sa tieto predpoklady zodpovednosti za škodu preukázali, predpokladá sa zavinenie.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca odpredal žalovanému dva mobilné telefóny za výrazne zľavnenú kúpnu cenu, pričom rozhodol sa tak žalobca sám a jeho rozhodnutie pramenilo z úmyslu, zaviazať si žalovaného zmluvou o pripojení, pričom mobilný telefón bol nevyhnutný na realizáciu záväzku
- pravidelné mesačné dobíjanie kreditu a využívanie služieb mobilného operátora. Súdu tu absentuje ktorákoľvek z náležitostí potrebných pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že odpredal mobilné telefóny za cenu nezodpovedajúcu cene trhovej.
Žalobca vrámci alternatívneho žalobného petitu si uplatnil náhradu škody za ušlý zisk spôsobený tým, že žalovanému poskytol mobilné telefóny za výrazne zľavnenú cenu a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a využívať služby mobilného operátora dobíjaním kreditu po dobu 24 mesiacov (mobilný telefón zn. Nokia) a 24 mesiacov (mobilný telefón zn. Sony Ericson). Nedodržaním týchto zmluvných podmienok vznikla žalobcovi škoda titulom ušlého zisku vyčíslená na 315,60 Eur vychádzajúc z obdobia, počas ktorého si žalovaný v oboch prípadoch kredit nedobíjal.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí. Súčasne platí, že majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Náhradu trov konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov, pretože ani jeden nebol v konaní úspešný a pomer ich úspechu, resp. neúspechu bol vyvážený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.