Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6T-71-2012.pdf
PDF · 128.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/71/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov senátu Mgr. Eleny Ferancovej a Ing. Branislava Zumríka, v trestnej veci proti obžalovanému Y. S., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.3.2013 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný Mgr. Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. - S. XXX/XX, slobodný, živnostník, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v snahe vylákať plnenie zo štátneho rozpočtu, podal za spoločnosť D., s.r.o., so sídlom E., dňa 14. 12. 2007 na Daňovom úrade v Námestove daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2007, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane vo výške 9.468.772,- Sk (314.305,70 €), na podklade fiktívnych účtovných dokladov, a to faktúry č. FO-XX/XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk a faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,- Sk, ktorá bola následne nahradená faktúrou č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. na rovnakú sumu, hoci zdaniteľné plnenia deklarované v uvedených faktúrach sa neuskutočnili, čím sa snažili od Slovenskej republiky - Daňového úradu Námestovo protiprávne vylákať vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 314.305,70 € (9.468.772,-SK),
t e d a
neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech.
t ý m s p á c h a l
zločin neodvedenia dane a poistného § 277 ods. 1,4 Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv XXX/XX-XX podal dňa 22.6.2012 tunajšiemu súdu obžalobu na Y. S. pre zločin neodvedenia dane a poistného § 277 ods. 1,4 Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je nevinný. Po zákonnom poučení poprel fiktívnosť faktúr označených v obžalobe. K faktúre č. FO-XX/XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk okrem toho, že faktúra nie je fiktívna vypovedal, že pozemky, ktoré kúpil v X. boli od začiatku deklarované ako pozemky stavebné. Z projektovej dokumentácie vyplynulo, že pozemky sú určené na zastavanie a tieto informácie boli kľúčové, inak by ich nekupoval, jednalo sa o lukratívne pozemky. Z tohto dôvodu zaplatil firme LM -Y., s. r. o., H., províziu za sprostredkovanie kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že tvrdenia ohľadom fiktívnosti faktúry vystavenej LM -Y., s. r. o., H., sa nezakladajú na pravde, nakoľko prevod vlastníctva k týmto pozemkom reálne prebehol o čom svedčí aj rozsiahla dokumentácia. O pozemkoch sa dozvedel od p. N. v roku 2007, ktorý mal uzavretú mandátnu zmluvu s vlastníkom p. Z.. V rovnakom čase ho kontaktovala p. F., konateľka LM- Y., s. r.o. H., že za províziu dokáže znížiť cenu pozemkov, provízia bola spol. LM - Y., s. r. o. aj vyplatená. K faktúre L. uviedol, že ani v prípade akcie silážno- senážne žľaby X. sa nejedná o fiktívnu fakturáciu, dielo silážno- senážne žľaby bolo riadne vykonané. V r. 2007, 2008 ho kontaktovala spoločnosť K. - M., konkrétne pán K., že potrebuje vykryť časť prác na uvedenom diele, že nevie zohnať kvalifikovanú silu. Keďže nemal svojich kmeňových zamestnancov, zháňal subdodávateľa alebo firmu, kto by vedel práce uskutočniť. Tak prišiel na p. J. zamestnanca firmy L. G., s. r. o., ktorému predstavil celý projekt a ktorý mu na jednom stretnutí priniesol faktúru od firmy L. G., s. r. o., faktúru nepodpísal, pretože mu bolo podozrivé správanie p. J., ktorý nezabezpečil stretnutie s majiteľmi firmy L.. Asi po mesiaci začal hľadať ďalšieho subdodávateľa a oslovil firmu Y., s. r. o. Y.. Firme predstavil celý projekt aj rozpočet a dohodli sa, že táto firma zákazku zrealizuje, dielo aj bolo zrealizované, potvrdil to aj pán N. na daňovom úrade. Faktúra vystavená firmou L. ostala omylom v účtovníctve, bola však stornovaná.
K veci boli vypočutí svedkovia S. H., D. I., JUDr. S. Y., S. X., ktorí k predmetu obžaloby neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, svojimi výpoveďami len potvrdili, že vlastnil pozemky v k. ú. I. X., ktoré predali svedkovi Ing. Z..
Svedok Ing. Z. Z. vypovedal, že v priebehu rokov 2006 a 2007 na základe kúpnych zmlúv na seba previedol vlastníctvo k pozemkom v k.ú. I. X.. Niekedy v auguste 2007 ho vyhľadal obžalovaný spolu so svedkami G. a P., ktorí prejavili záujem o kúpu väčšej časti pozemkov v k.ú. I. X. pre poľského klienta. Dňa 13.08.2007 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve s účinnosťou do konca mesiaca august a následne osobne vypracoval návrh kúpnej zmluvy, predmetom boli pozemky v k. ú. I. X. o rozlohe 105 884 m2 za kúpnu cenu 121 766 600,- Sk, ktorú zaslal na pripomienkovanie obžalovanému do spoločnosti EM-G.. Dňa 27.08.2007 došlo k podpisu kúpnej zmluvy v H. v prítomnosti notára. Ešte toho istého dňa sa vybavil aj zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, všetky záležitosti vybavoval osobne. Rovnako toho dňa mu boli na jeho účet pripísane peniaze vo výške uvedenej v kúpnej zmluve. S obžalovaným a svedkami G. a P. sa stretli viackrát, chcel mať istotu, že oni traja nemajú nič spoločné s realitnou kanceláriou, s ktorou mal uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu za účelom predaja pozemkov, všetci ho ubezpečili, že konajú sami za seba a za týmto účelom mu vydali aj písomné prehlásenie. Kúpnu cenu navrhol obžalovaný, navrhnutú kúpnu cenu akceptoval a zahrnul ju do návrhu zmluvy o budúcej zmluve. K dohode o kúpnej cene došlo dňa 13.08.2007, kedy bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve, ktorá bola podpísaná u notára. Nevie nič o tom, že by niekto iný vstupoval do rokovaní ohľadom predaja a kúpy predmetných pozemkov. Spoločnosť LM - Y., s. r. o., H. mu nič nehovorí, určite nekomunikoval s touto firmou ohľadom dojednania zmluvných podmienok. X. F. a M. V. nepozná.
Svedkyňa N. Z. v podstate potvrdila výpoveď svedka Ing. Z. Z. s tým, že predaj pozemkov zabezpečoval jej manžel.
Svedok V. G. vypovedal, že spolu s obžalovaným sa dozvedeli, že je možnosť kúpiť pozemky v k. ú. I. X. a svedok P. mal zasa informáciu, že pozemky chcú kúpiť nejakí poliaci. Spolu s obžalovaným tak vybavovali kúpu pozemkov od p. Z.. Stretnutí ohľadom kúpy týchto pozemkov bolo veľa, niekedy
bol za svedkom Z. sám, niekedy za ním išiel obžalovaný. Kontakt na p. Z. dostali od pána N., ktorý robil s realitami a tiež s nimi chodil za p. Z., ale nepamätá si, či bol na všetkých rokovaniach ohľadom predaja pozemkov. Rokovania o cene pozemkov boli s p. Z. ťažké a tak cenu vybavoval p. N., ale v podstate to riešil aj obžalovaný. V. prebiehali od apríla 2007, kúpa sa realizovala v auguste 2007. Do rokovaní o pozemkoch vstupovalo viacero ľudí, firma LM - Y. sa nespomínala, hovorilo sa len o majiteľke spoločnosti. Prvýkrát sa názov firmy spomínal, keď bolo treba vyplácať províziu vo výške viac ako 50 000 000 Sk. Svedok P. sa do tohto obchodu angažoval podľa neho z dôvodu, že mal dostať províziu z poľskej strany. S obžalovaným udržiava priateľské vzťahy, pracoval aj vo firme Y.. V dobe, keď pracoval v spoločnosti Y. má vedomosť, že táto firma robila viac veci pre EM - G., vrátane prác na silážno
- senážnych žľaboch X., na tieto práce si obžalovaný objednal spoločnosť Y.. Medzi obžalovaným a svedkom N., boli zo začiatku vzťahy normálne, až neskôr svedok N. prestal vyplácať zamestnancov a celkovo sa začal správať čudne. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný bol spoločníkom firmy Y., jeho vzťahy k tejto firme boli len obchodno-pracovné.
Svedok Z. K., ako bývalý riaditeľ daňového úradu iba potvrdil, že má vedomosť o tom, že vo firme EM- G., s. r. o., bola vykonaná v roku 2008 daňová kontrola za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu O.. Na vykonaní predmetnej kontroly sa však aktívne nepodieľal. Svedkyňa Ing. D. I., zamestnanec daňového úradu, vypovedala, že ako kontrolórka dane z pridanej hodnoty vykonávala kontrolu u daňového subjektu EM G., s.r.o. za príslušné obdobie za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Spolupráca s konateľom daňového subjektu bola miestami problémová, predložil neúplné daňové podklady, ktoré počas kontroly dopĺňal. Podrobnejšie vypovedala k sporným faktúram, okrem iného aj k faktúre firmy L. č. XXXX/XXX založenej v účtovníctve kontrolovaného daňového subjektu. V rámci daňovej kontroly bolo zaslané dožiadanie na miestny príslušný Daňový úrad v Bratislave, ktorý preveroval spoločnosť L. a bolo zistené, že faktúra sa v daňovom účtovníctve subjektu L. nenachádza. Oprávnená osoba spoločnosti L. potvrdila, že predmetná faktúra nebola vyhotovená ich spoločnosťou a tiež obchody uvedené na faktúre neboli dodané, resp. zrealizované ich spoločnosťou. Predmetná faktúra č. XXXX/XXX bola k daňovej kontrole predložená spolu s účtovníctvom firmy EM-G. s. r. o., pričom v postupne predkladaných účtovných knihách s viacerými dátumami vyhotovenia, v niektorých bola táto faktúra zaúčtovaná a v niektorých zaúčtovaná nebola, ale bola zasa zaúčtovaná faktúra od Y., s. r. o. Pre tieto rozpory v účtovných knihách bol obžalovaný predvolaný aj na ústne pojednávanie, kde uviedol, že práce fakturované vo faktúre vystavenej spoločnosťou L. vykonané neboli, ale že tieto práce vykonala spoločnosť Y.. V peňažnom denníku kontrolovaného daňového subjektu, by sa dalo povedať, že faktúra od L. bola nahradená faktúrou Y.. V podstate bolo zistené, že boli dve rôzne faktúry na rovnaké dodávateľské práce od dvoch firiem a vznikla tak veľká pochybnosť, či fakturované práce boli vôbec vykonané. Fiktívnosť faktúry od spol. L. bola potvrdená aj dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorý potvrdil, že takú faktúru nevyhotovil a dodávky nezrealizoval. Pri faktúre od Y., boli tiež dôvodné pochybnosti, nakoľko konateľom spoločnosti bola osoba, podozrivá už z iných daňových kontrol. Obžalovaný bol vyzvaný, aby preukázal, že dodávky vyúčtované vo faktúre Y. boli reálne vykonané. Obžalovaný nepredložil žiadne dôkazy na základe, ktorých by mohli byť plnenia z faktúry Y. uznané. K faktúre č. FO XX/XXXX vystavenej LM - Y., s. r. o., vypovedala, že aj v tomto prípade počas daňovej kontroly bolo zaslané dožiadanie na príslušný daňový úrad v sídle firmy LM- Y., z vybavenia ktorého vyplynulo, že sa jedná o podozrivú spoločnosť, ale konateľka spoločnosti potvrdila, že v tomto prípade bol sprostredkovaný predaj pozemkov. Súčasne na Obecnom úrade I. X. bolo zisťované, a to ohľadom predmetu kúpnej zmluvy, o aký druh pozemkov sa jedná, pričom šetrením bolo zistené, že v čase predaja sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, teda o dodávku oslobodenú podľa § 38 zákona o DPH, pri ktorej nevzniká nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 3 Zákona o DPH. Takže správca dane prijal záver, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka na odpočet dane a daňový úrad už viac neskúmal, či došlo k dodaniu fakturovaných služieb spoločnosťou LM - Y.. Na daňovom úrade v rámci kontroly tak nebol prijatý záver, že sprostredkovanie predaja pozemkov fakturované firmou LM - Y., nebolo realizované. Nebol prijatý záver, že by sa jednalo o fiktívnu faktúru. Odpoveď Obce I. X. bola, že v čase kúpy a predaja pozemkov sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, ale už nasledujúci mesiac obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, že pozemky budú zahrnuté do územného stavebného plánu obce. Pre daňový úrad však bol rozhodujúci druh pozemkov pri kúpe a predaji. K faktúre č. XXXXXXXX vystavenej spol. Y., aj napriek tomu, že daňový subjekt na výzvu daňového úradu žiadne dôkazy nepredložil, daňový úrad dožiadaniami žiadal vypočuť osoby, ktoré sa reálne podieľali na zákazkách silážno - senážne žľaby, t.j. osoby z iných subdodávateľských firiem. Tieto osoby sa vyjadrili, že firmu Y. a EM-G. nepoznajú a ani sa nestretli s tým, že by vykonávali nejaké práce na dotazovanom diele. Pán N. o zákazke silážno-senážne žľaby na daňovom úrade najskôr tvrdil, že bola
zrealizovaná a potom na ďalších sedeniach priznal, že sa jednalo o fiktívne obchody a boli vystavované fiktívne faktúry, že ani nevedel čo podpisuje.
Svedok M. P. uviedol, že mal vedomosť o poľskom klientovi, ktorý mal záujem kúpiť pozemky v Tatrách a túto informáciu vlastne odovzdal obžalovanému. Obžalovaný sa nakontaktoval na svedka Z., za ktorým boli osobne aj spolu s V. G.. Nevie ako dlho sa celý obchod ohľadom pozemkov realizoval, ale nakoniec došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Obžalovaný kúpil pozemky vo I. X. a ešte v ten istý deň ako obžalovaný pozemky kúpil, poľský klient vyplatil peniaze firme EM G. a obžalovaný týmito peniazmi, tohto istého dňa vyplatil kúpnu cenu predávajúcemu t.j. svedkovi Z.. Celý tento obchod ohľadom prevodu pozemkov v Tatrách prebehol v jeden deň, vrátane zápisu do katastra nehnuteľností. Kúpnu cenu za pozemky dohadovali EM-G. a svedok Z., do týchto vecí sa nestaral. Z celého obchodu ohľadom prevodu pozemkov mal prospech taký, že obžalovanému dohodil poľského kupca a obžalovaný potom od neho kúpil pozemky v obci H..
Svedkyňa X. F. vypovedala, že bola konateľkou spol. LM-Y. s.r.o. H. asi zhruba od roku 2006, nevedela uviesť dokedy bola konateľkou spoločnosti, ani čo bolo predmetnom činnosti tejto spoločnosti a ani to, či spoločnosť mala zamestnancov. Vyjadrila sa, že za spoločnosťou stál F. K., ktorý pochádza z H., zoznámil ich jej nebohý priateľ. Y. p. K. za ňou chodil domov, nosil jej rôzne doklady, vrátane faktúr, ktoré podpisovala ako konateľka firmy za finančnú odmenu. Faktúry, ktoré podpisovala ani nečítala, iba ich podpísala, len tak, ako už uviedla za finančnú odmenu. K faktúre č. FO XXXXXX vystavenej od spoločnosti LM-Y., ktorá jej bola daná k nahliadnutiu sa vyjadriť nevedela, ohľadom tejto faktúry bola predvolaná na daňový úrad, predtým ako bola vypovedať na daňovom úrade, tak za ňou prišiel pán K. a povedal jej čo má na daňovom úrade vypovedať.
Svedok S. N. vypovedal, že bol konateľom spoločnosti Y., s.r.o. Y., a to v rokoch 2007 - 2009. O faktúre č. XXXX/XXX sa dozvedel až na daňovom úrade, pričom túto faktúru nevystavil a ani ju nepodpísal. Podľa neho fakturované práce na silážno-senážnych žľaboch sa nerealizovali, resp. sa zrealizovali, ale určite nie firmou EM G. aleboY.. Ďalej vypovedal, že v spoločnosti Y. bol G. nasadený ako biely kôň. K. k účtom spoločnosti mal spolu s obžalovaným, na firme existovali 3 pečiatky, z toho 1 sa nachádzala v kancelárii a ďalšie 2 v aute G. alebo obžalovaného. Za firmu rozhodoval G., onuž bol postavený pred hotovú vec. Niektoré faktúry podpisoval osobne, ale vychádzajú na povrch niektoré faktúry, ktoré vôbec nesedia a prvý krát ich videl, keď mu boli predložené daňovým úradom alebo políciou. Zo začiatku sa zúčastňoval niektorých obchodných rokovaní, vedel asi o 20 % vecí, ktoré sa na firme diali. K daňovej kontrole vo firme Y. uviedol, že chodieval na daňový úrad s tým, že G. mu väčšinou povedal, čo má na daňovom úrade hovoriť. Na daňovom úrade menil svoje výpovede, nakoľko dostal rozum a už si nedal od nikoho hovoriť. Že bol v spoločnosti Y. bielym koňom zistil, keď sa o spoločnosť začali zaujímať daňové úrady a policajti. Nevedel sa vyjadriť, či v účtovníctve firmy Y. boli zaúčtované nejaké faktúry ohľadom diela na silážno-senážnych žľaboch a ak boli, tak si niekto dal „bohovskú námahu“, aby tam zaúčtované boli, ale on ich nezúčtoval.
So súhlasom strán boli prečítané svedecké výpovede svedkov S. H., Z. L., N. G., X. N. a M. V.. Svedkyňa S. H. riaditeľka ekonomických analýz a prokuristka spoločnosti L., s.r.o. vypovedala, že ich spoločnosť nikdy neobchodovala so spoločnosťou EM G. Námestovo. K faktúre č. XXXX/XXX uviedla, že podľa číslovania na faktúre, ktoré nezodpovedá ich systému, variabilný symbol, konštantný symbol a číslo objednávky nemôžu byť totožné s číslom faktúry, tiež podľa označenie ich spoločnosti, formy úhrady, pečiatky spoločnosti a celkovej použitej úpravy sa jedná o falzifikát vyhotovený na nízkej úrovni.
Svedkovia X. N. a M. V. sa vyjadrili k spôsobu, ohľadom prevodu obchodného podielu spoločnosti LM Y.. N. Z. L. k predmetu obžaloby nič podstatné neuviedol.
Svedkyňa N. G. bývala zamestnankyňa spoločnosti Y. vypovedala, že ako administratívna pracovníčka evidovala a zakladala faktúry, ktoré chodili poštou, niektoré priniesol obžalovaný a aj svedkovia G. a N..
Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy zabezpečené v rámci prípravného konania najmä sporné faktúry vystavené obchodnými spoločnosťami LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,-Sk, L. Bratislava s.r.o. Bratislava na sumu 5.532.978,-Sk a Y., s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,-Sk, ktoré boli predložené obžalovaným, konateľom spol. EM G., s.r.o príslušnému daňovému úradu, na ktoromsi uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, výpismi z obchodného registra. Ďalej súd oboznámilkópie dokladov
vzťahujúcich sa k prevodom pozemkov v k.ú. I. X., jednotlivé kúpne zmluvy s príslušnými LV, tieto listinné dôkazy dokumentovali prevod vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. I. X. z jednotlivých vlastníkov ako predávajúcich (vypočutí svedkovia S. H., D. I., Z.. S. Y., S. X.) na kupujúceho Ing. Z. Z.. Tieto v predchádzajúcej vete označené dôkazy síce nemali priamy súvis so žalovaným skutkom, ale vykonanie dôkazov bolo navrhnuté obžalobou a na návrh obhajoby boli títo označení svedkovia predvolaní na hlavné pojednávanie a vypočutí. Súd v ďalšom oboznámil listinné podklady Daňového úradu Námestovo vzťahujúce sa k daňovej kontrole daňového subjektu EM G., s.r.o,., najmä daňové priznanie dane z pridanej hodnoty spoločnosti EM G., s.r.o. Námestovo (osoby registrovanej podľa § 7 Zákona č. 222/2004 Z.zo dani z pridanej hodnoty v platnom znení) na DPH za III. štvrťrok roku 2007,v ktorom si spoločnosť uplatnila nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku (§ 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH) v sume 10.454.228,- Sk a nárokovala si nadmerný odpočet na DPH vo výške 9.468.772,-Sk. Súčasťou ďalších listín, ktoré boli daňovým subjektom predložené daňovému úradu v rámci daňovej kontroly boli aj vstupné a výstupné doklady DPH za sledované obdobie, zostavu knihy odberateľských a dodávateľských faktúr, vrátane výpisov z účtu k faktúram, na základe ktorých si spol. EM BOX, s.r.o, , ktorej konateľom je obžalovaný, v spojení s inými listinnými dôkazmi uplatnila nadmerný odpočet DPH a k daňovej kontrole okrem iných listinných dôkazov boli predložené aj zmluva o spolupráci uzavretá medzi spol. LM Y., s.r.o. a EM G. ,s.r.o. predmetom ktorej bolo okrem iného zaobstaranie vhodného pozemku podľa kritérií záujemcu v katastrálnom území I. X., kúpna zmluva z 24.8.2007 medzi manželmi Ing. Z. Z. a N. Z. ako predávajúci a EM G., s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej boli pozemky v k.ú. I. X. a kúpna zmluva z 24.8.2007 medzi EM G., s.r.o. ako predávajúcim a D. F., s.r.o., ako kupujúcim predmetom ktorej boli totožné pozemky v k.ú. I. X., zmluva o dielo objednávateľ EM G., s.r.o. a zhotoviteľ Y., s.r.o. z2.1.2007.Zároveň súd na návrh prokuratúry oboznámil listinný materiál jednotlivých daňových úradov k daňovým subjektom: F.. Z. Z., obch. spol. X., s.r.o., obch. spol. K. M., s.r.o. a iné listinné dôkazy. Súčasťou oboznámenia s listinnými dôkazmi boli aj výsledky domových prehliadok a prehliadok iných priestorov, ktoré však boli bez kladných výsledkov a nemali tak vplyv na dôkazný stav.
Zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,4 Trestného zákona sa dopustí kto neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech..
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Keďže proti obžalovanému svedčili tak priame ako aj nepriame dôkazy, ktoré do seba logicky zapadali, súdu vo svojom súhrne poskytovali dostatočný podklad pre vyslovenie viny obžalovaného. Tvrdenia obžalovaného, že faktúry označené v obžalobe č. FO-XX/XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk a č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. sumu na sumu 5.532.978,- Sk nie sú fiktívnymi faktúrami, pretože plnenia deklarované v uvedených faktúrach sa reálne uskutočnili a v prípade faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,-Sk, že táto faktúra bola v účtovníctve spoločnosti uvedená omylom, súd vyhodnotil ako jeho účelovú obranu, ktorá bola vyvrátená práve súhrnom priamych a nepriamych dôkazov. Obrana obžalovaného bola vyvrátená svedeckými výpoveďami najmä svedkov F.. Z. Z., Ing. D. I., S. N., X. F. sčasti aj výpoveďami svedkov V. G. a M. P., v kontexte vyššie uvedených listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Obranu obžalovaného, že pozemky, ktoré kúpil v X. boli od začiatku deklarované ako pozemky stavebné, čo vyplynulo aj z projektovej dokumentácie, inak by ich ani nekupoval a nadmerný odpočet nebol priznaný práve z dôvodu nesplnenia zákonom predpokladanej hmotnoprávnej podmienky na jeho priznanie / predmetom prevodu bola orná pôda/ a nie z dôvodu fiktívnosti faktúry, súd vyhodnotil ako bezpredmetnú, pretože súd z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto rozsudku, faktúru č. FO-XX/XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk vyhodnotil tiež ako fiktívnu. Na základe dôkazov (výsluchy svedkov a listinné dôkazy) mal súd preukázané, že v skutočnosti nedošlo ani k jednému z deklarovaných plnení (zdaniteľnému obchodu na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a ani prácam na akcii silážno-senážnych žľaboch) a obžalovaný si tak na podklade fiktívnych faktúr uplatnil odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a následne aj v súvislosti s týmito faktúrami si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z DPH.
V prípade faktúry vystavenej spol. LM-Y. H., súd uvedenú faktúru vyhodnotil ako fiktívnu opierajúc sa o výpovede svedkov F.. Z. Z., F.. D. I., X. F., v neposlednom rade aj so svedeckými výpoveďami V. G. a M. P., ktoré súd hodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a okolnostiach, ktoré vyplynuli aj z listinných dôkazov. Predovšetkým súd vychádzal z výpovede svedkov F.. Z. Z. a X. F.. Svedok F.. Z. Z. sa jednoznačne vyjadril, že ohľadom uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod pozemkov v k.ú. I. X. rokoval výlučne s obžalovaným a svedkami G. a P.. J. firmy LM-Y. H. a osoba X. F. mu boli neznáme. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdili aj výpoveďami svedkovia P. a G., ktorí potvrdili, že ohľadom zmluvných podmienok rokovali osobne so svedkom Z., vrátane kúpnej ceny. Súd tak nemal žiaden dôvod o pravdivosti výpovede svedka F.. Z. Z. pochybovať, jeho výpoveď korešpondovala s výpoveďou svedkyne F. F., ktorá sa k predmetnej faktúre nevedela vyjadriť, nevedela ani uviesť predmet podnikania spoločnosti LM-Y., s.r.o. H., ktorej bola konateľkou a vysvetlila súdu spôsob fungovania spoločnosti, ktorá nie len za zvláštnych podmienok fungovala, ale aj za obdobne zvláštnych podmienok, ešte pred podaním daňového priznania, bol obchodný podiel spol. LM -Y., s.r.o. dvoma zmluvami zo dňa 8.10.2007 prevedený na svedkov X. N. a M. V.. Pokiaľ súd uviedol, že prevod obchodného podielu prebehol za obdobne zvláštnych podmienok vychádzal zo svedeckých výpovedí svedkov X. F., X. N. a M. V. a v neposlednom rade z výsledkov šetrenia miestne príslušného daňového úradu ohľadom spoločnosti X. trade, s.r.o. Všetky tieto skutočnosti v sumáre nasvedčujú záveru súdu o fiktívnosti predmetnej faktúry spol. LM-Y., s.r.o. H.. Zároveň si súd v tomto smere osvojil argumentáciu prokuratúry, že sa javí ťažko logicky pochopiteľným, že by obžalovaný kúpil predmetné pozemky za kúpnu cenu 121. 766. 600 Sk, pričom spoločnosti LM-Y., s.r.o. H. len tak, za sprostredkovateľské služby vyplatil sumu 59. 500. 000,-Sk a od svedka M. P., (podľa výpovede svedka) za sprostredkovanie poľského klienta, kúpil pozemky v k. ú. H. za sumu 54.500. 000,-Sk, pričom pozemky v k. ú. I. X. predal za sumu 190.591.200, Sk, ktorá suma mu nepostačovala ani na vyplatenie „vstupných“ investícii (kúpna cena za pozemky 121 766 600 Sk + provízia spol. LM-Y., s.r.o., Košice 59 500 000,-Sk + premrštená kúpna cena za pozemky v k. ú. H. XX. 500 000,-Sk).
Ani v prípade faktúry č. XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. súd na základe výsledkov dokazovania nemal pochybnosti, že sa jednalo o fiktívnu faktúru na podklade ktorej si obžalovaný uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Vykonaným dokazovaním mal súd za zistené, že práce na akcii silážno - senážne žľaby X., fakturované vo faktúre č. XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. na sume 5.532.978,- Sk, neboli touto spoločnosťou vykonané, jedná sa tak o fiktívnu faktúru, ktorá bola vystavená na zakrytie, resp. nahradenie inej fiktívnej faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,- Sk vedenú v účtovníctve spol. EM G., s.r.o.. Súd neuveril obrane obžalovaného, že faktúra č. XXXX/XXX vystavená spol. L. G. bola do účtovníctva založená iba omylom, a preto bola aj stornovaná a práce na akcii silážno - senážne žľaby X. v skutočnosti boli vykonané spol. Y. s.r.o., Y.. Súd nevidel jednak zmysel a opodstatnenosť vystavenia faktúry č. XXXX/XXX, a teda dôvod, pre ktorý obžalovaný vôbec takouto faktúrou disponoval (keďže ju mal omylom založiť do účtovníctva), keď práce spol. L. vykonané neboli a nebol tak dôvod účtovať. Tiež je zaujímavým, že obe faktúry poukazujú na zdaniteľné plnenie rovnakého dňa, dátum ich vystavenia nasleduje zhruba s mesačným odstupom a obe znejú na rovnakú sumu. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú v svojom súhrne vopred premyslenému konaniu obžalovaného vylákať na podklade fiktívnych účtovných dokladov (faktúry č. FO-XX/XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk, faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,- Sk a faktúry č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk)vrátenie DPH a obohatiť sa tak na úkor štátneho rozpočtu a všetky tieto faktúry boli vystavené fiktívne s uvedeným úmyslom. Skutočnosť, že práce fakturované spol. Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk na akcii silážno - senážne žľaby X. v skutočnosti neboli vykonané vyplynuli aj z výpovede svedka S. N.. N. S. N. ako konateľ spol. Y. s.r.o. potvrdil, že práce na uvedenej akcii vykonané neboli, vypovedal ako v skutočnosti firma Y. s.r.o. fungovala, objasnil prepojenie medzi touto firmou a obžalovaným, čo potvrdili aj vypočuté účtovníčky firmy (sv. N. a G.) a tiež sa vyjadril k prebiehajúcej daňovej kontrole. Svedecká výpoveď S. N. zapadala do výpovede svedkyňa Ing. I., ktorá sa zároveň vyjadrila, že v rámci daňovej kontroly boli formou dožiadania vypočuté osoby, ktoré sa reálne podieľali na zákazkách silážno - senážne žľaby, osoby z iných subdodávateľských firiem, pričom tieto osoby sa vyjadrili, že firmu Y. a EM-G. nepoznajú a ani sa nestretli s tým, že by vykonávali nejaké práce na dotazovanom diele. Všetky tieto dôkazy nasvedčovali, že aj faktúra č XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. bola fiktívnou faktúrou.
Vykonaným dokazovaním tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný ako jediný spoločník a konateľ obchod. spol. EM G., s.r.o. podal dňa 14.12.2007 na príslušnom daňovom úrade daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2007, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane v žalovanej výške a svoj nárok oprel o existenciu zdaniteľných plnení deklarovaných faktúrou č. FO-XX/ XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk (plnenie na základe zmluvy o spolupráci uzavretej medzi spol. LM Y., s.r.o. a EM G., s.r.o. v súvislosti so zaobstaraním pozemkov v kúpnej zmluve z 24.8.2007 medzi manželmi F.. Z. Z. a Soňou Z. ako predávajúcimi a EM G., s.r.o. ako kupujúcim) faktúrou č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk (práce vykonané na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi EM G., s. r. o a Y., s.r.o. na diele silážno- senážne žľaby X.). Tieto tvrdenia neboli spochybňované žiadnou zo strán konania. Vykonaným dokazovaním mal súd však za preukázané, že k plneniam deklarovaným v uvedených faktúrach (LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk a Y., s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,-Sk) skutočne nikdy nedošlo a obžalovaný tak v snahe vylákať plnenie zo štátneho rozpočtu uviedol v predmetnom daňovom priznaní na DPH nepravdivé údaje a predložil vyššie uvedené fiktívne faktúry v úmysle si zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech. Keďže nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty si uplatnil vo veľkom rozsahu (podaním daňového priznanie dňa 14.12.2007), uvedeným konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, pričom konal v priamom úmysle (§ 15 písm. a Trestný zákon).
Návrh obhajoby na výsluch svedka F. N. súd odmietol vykonať, nakoľko skutočnosti, ku ktorým sa mohol ako svedok vyjadriť boli v potrebnom rozsahu objasnené najmä svedeckými výpoveďami svedkov F.. Z. Z., X. F. v nadväznosti a v súhrne listinných dôkazov.
Procesné námietky obhajoby vznesené počas záverečnej reči boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Obhajoba namietala, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádza výpoveď svedkyne L. F. z prípravného konania, o existencii ktorej sa zmienila svedkyňa počas výsluchu na hlavnom pojednávaní. K námietke súd uvádza, že svedkyňa X. F. bola na návrh obhajoby vypočutá na hlavnom pojednávaní, jej výsluch bol vykonaný za dodržania kontradiktórneho postupu a pri svojom rozhodovaní súd prihliadal len na tie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní (§ 2 ods. 19 Trestného poriadku). K ďalšej vznesenej námietke procesného charakteru uvádza, že obžalovaný bol poučený o svojich právach, počas celého konania bol riadne právne zastúpený, na hlavnom pojednávaní bol prítomný aj prokurátor a zo zápisnice z hlavného pojednávania nevyplynulo, že by obžalovaný, príp. obhajca alebo prokurátor namietali postup súdu, prípadne súd upozornili, na skutočnosť, že po výsluchu svedkyne X. F., (zistené zo zápisnice z hlavného pojednávania z 14.3.2013) opomenul obžalovanému umožniť, aby sa vyjadril k výpovedi svedkyne. V tejto súvislosti je namieste uviesť, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa k výpovedi svedkyne, minimálne v rámci záverečnej reči, ktorá časovo nadväzovala na výpoveď svedkyne.
K osobe obžalovaného súd zistil, že je slobodný, býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. V registri trestov má obžalovaný dva záznamy. V prvom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 6.2.1995 sp. zn. XT/XXX/XX pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona formou účastníctva § 10 ods. 1 písm. c/ Trestný zákon na podmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. V druhom prípade trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Dolný Kubín dňa 26.8.1997 sp. zn. 3T XX/XX bol odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody, v tomto prípade bol účastný amnestia, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Keďže v oboch prípadoch sa na obžalovaného vzťahuje fikcia neodsúdenia, súd pri ukladaní trestu na uvedené odsúdenia neprihliadal.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom v prípade obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pri ukladaní trestu prihliadal najmä na spôsob spáchania skutku, spôsobený následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy. V súhrne uvedených skutočností súd dospel k záveru, že spravodlivým a primeraným trestom pre obžalovaného bude trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, keďže doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nikdy nebol. Podľa názoru súdu ide o trest, ktorý dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil v zmysle citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu. zločin neodvedenia dane a poistného § 277 ods. 1,4 Trestného zákona
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.