Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-293-2012.pdf
PDF · 71.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/293/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. JUDr. Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J., V. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Advokátska kancelária Stropkov, Nám. SNP 7. o 250,73 € s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 18C/42/2012-79 zo 14.6.2012, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie vedľajšieho účastníka.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 239,11 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5% z jednotlivých súm za jednotlivé obdobie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 11,62 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 121,13 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne, vždy do 30.teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom júl 2012 až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 9,5% zastavil. V právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
O povinnosti žalovanej zaplatiť istinu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania a zmluvnú pokutu rozhodol podľa § 153a ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 42 ods. 1,4, § 43 zák.č. 610/2003 Z.z., § 544 OZ, § 517 ods. 1 OZ.
O zastavení konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 9,5 % ročne rozhodol s poukazom na ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. z dôvodu, že žalobca pred začatím pojednávania v tejto časti žalobu zobral späť.
O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a o povolení splátok zaplatiť istinu s prísl. a súdny poplatok v mesačných splátkach rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 160 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje správne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať aj vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania spolu so žalovanou. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Citoval ust. § 93 ods. 2,4 O.s.p., § 142 ods. 1,3 O.s.p.. Poukazujúc na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 2Cdo/1986/99 a 21Cdo/1859/2004 zastával názor, že súd mu mal priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia nielen voči žalovanej, ale rovnako aj voči vedľajšiemu účastníkovi vychádzajúc aj z komentára k Českému občianskemu súdnemu poriadku, podľa ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Bol toho názoru, že vedľajší účastník sa zúčastňuje nielen na úspechu účastníka na stranu ktorého vstúpil, ale zároveň je povinný znášať dôsledky neúspechu tejto strany.
Rozsudok vo výroku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené a vo výroku o trovách konania, napadol podaným odvolaním vedľajší účastník. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti, žalobu zamietnuť a účastníkom nepriznať právo na náhradu trov konania a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a na predloženie riešenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.
Výrok rozsudku, ktorým v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 9,5 % bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatným (§ 206 ods. 2 O.s.p.), preto nemohol byť predmetom preskúmania odvolacím súdom.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z cit. § 201 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník môže podať odvolanie opierajúc sa o § 93 ods. 4 O.s.p. alebo o nové znenie § 201, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
V danom prípade z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovanou a vedľajším účastníkom, na strane ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania, preto v tomto prípade vedľajší účastník môže podať odvolanie len opierajúc sa o § 93 os. 4 O.s.p..
Podľa § 94 ods. 3 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu o merite veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre uznanie, preto riadny opravný prostriedok, resp. odvolanie proti tomuto rozsudku nie je prípustné (okrem prípadov uvedených v § 202 ods. 1 O.s.p.).
Keďže vedľajší účastník má v tomto konaní rovnaké práva a povinnosti ako žalovaná, nemá oprávnenie podať odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, pretože nemôže mať viac práv a povinností ako účastník na strane ktorého vystupuje. Je prípustná iba výnimka, ako už bolo vyššie uvedené, v prípade splnenia podmienok § 202 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade však ako to vyplýva z odvolania vedľajšieho účastníka v odvolaní sa netvrdí, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a odvolací súd má za to, že nie je splnená ani ďalšia podmienka (rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), pretože súd prvého stupňa vychádzal zo správnych ustanovení upravujúcich predmetný nárok.
Za takýchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa nerozhodoval posudkom pre zmeškanie, preto proti tomuto výroku rozsudku je prípustné odvolanie.
Keďže odvolanie zo strany žalobcu bolo podané včas, odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo rozhodované o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka a uznesenie v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak má neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Citované zákonné ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania, ide o zásadu zodpovednosti za výsledok. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania. Nedá sa však vylúčiť takýto nárok aj voči vedľajšiemu účastníkovi alebo inému subjektu sporového konania.
V danom prípade stanovisko žalovanej nebolo totožné so stanoviskom vedľajšieho účastníka, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval, pretože žalovaná napriek stanovisku vedľajšieho účastníka, ktorý vzniesol námietku premlčania a namietal neplatnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, uviedla, že uznáva nárok žalobcu, čo do dôvodu aj výšky, je ochotná ho zaplatiť v splátkach po 20 € mesačne.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na to, aby vedľajší účastník bol zaviazaný na náhradu trov konania spolu so žalovanou.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Výrok o trovách odvolacieho konania vo vzťahu výroku, ktorým bolo odmietnuté odvolanie vedľajšieho účastníka vyplýva z § 224 ods.1 v spojení s ust. § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p., vo vzťahu k výroku o trovách konania vyplýva z § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal vedľajší účastník, ktorý bol v odvolacom konaní v tejto časti úspešný. Tomuto však v súvislosti s odvolacím konaním vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu nemohli byť priznané. Žalobca v odvolacom konaní v tejto časti nebol úspešný, preto nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č.757/04 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.