Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-354-2012.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/354/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: SLUŽBY Kysucký Lieskovec s.r.o., so sídlom 023 34 Kysucký Lieskovec 33, IČO: 36 382 604, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: M2 TRANSPORT, s.r.o., so sídlom Májová ulica 1319, 022 01 Čadca, IČO: 36 693 936, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária Hagara- Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 12.707,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/25/2011-92 zo dňa 15. augusta 2012, v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/25/2011-92 zo dňa 15. augusta 2012 v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 69,90 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému titulom náhrady trov konania - právneho zastúpenia sumu 2.357,72 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., vedený v H. N., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku, a to k výroku o trovách prvostupňového konania konštatoval, že rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške, preukázané a účelne vynaložené trovy, ktoré predstavujú trovy z titulu jeho právneho zastúpenia v konaní spoločnosťou s ručením obmedzeným, poskytujúcou právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, žalovaným riadne a včas uplatnené a vyčíslené, v súlade s ust. § 151 ods. l a nasl. O.s.p.. Zároveň uviedol, že naopak žalobca v dôsledku svojho neúspechu v konaní musí podľa rovnakého zákonného ustanovenia trovy, ktoré v konaní vynaložil, v celom rozsahu znášať sám.
Okresný súd konštatoval, že žalovaný vyčíslil trovy právneho zastúpenia v rozsahu piatich úkonov právnych služieb (1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.7.2011, 2/ písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 01.8.2011 k návrhu na začatie konania a 3/ - 5/ zastupovanie na pojednávaniach okresného súdu dňa 09.5.2012 a dňa 25.7.2012 - v týchto prípadoch na pojednávaniach vo veci samej, v trvaní viac ako 2 h a dňa 15.8.2012 na pojednávaní, na ktorom bol súdom vyhlásený rozsudok) pozostávajú z odmeny za každý úkon v tarifnej sadzbe vo výške po 287,13 Eur (v prípadoch prvých dvoch pojednávaní, s dĺžkou trvania viac ako 2 h vo výške dvojnásobku uvedenej sadzby, t.j. á 574,26 Eur a v prípade posledného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vo výške 1/4 uvedenej tarifnej sadzby, t.j. 71,78 Eur) podľa ust. § 10 ods. l v spojení s § 14
ods. l písm. a), b) a c), ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, s paušálnou náhradou režijných výdavkov podľa § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 cit. vyhlášky za prvé dva vymenované úkony v r. 2011 2 x 7,41 Eur a za ďalšie tri úkony v r. 2012 3 x 7,63 Eur, s pripočítaním 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorej je právny zástupca žalovaného registrovaným platiteľom, celkom uplatnený nárok na zaplatenie tarifnej odmeny a paušálnej náhrady režijných výdavkov vrátane DPH 2.198,72 Eur. Ďalej vyčíslené trovy právneho zastúpenia pozostávajú z paušálnej náhrady za stratu času na ceste (podľa § 17 ods. l, ods. 2 cit. vyhlášky) na uvedené tri pojednávania zo Žiliny do Čadce a späť, vždy za 2 začaté polhodiny á 12,71 Eur, s pripočítaním 20 % DPH spolu 30,50 Eur za jednu cestu (t.j. za tri cesty spolu 91,50 Eur) a z náhrady cestovných výdavkov na uvedené tri pojednávania zo Žiliny do Čadce a späť osobným motorovým vozidlom právneho zástupcu žalovaného zn. Mercedes Benz E 350, ev. č. ZA 186EN, jedna cesta tam a späť, spolu 63 km - s náhradou za spotrebované pohonné hmoty (pri priemernej spotrebe 8,1 1/100 km a cene PHM pri jednotlivých cestách v časovom poradí 1,433 Eur/1, resp. 1,384 Eur/1 a 1,419 Eur/1) a spolu s paušálnou náhradou za použitie motorového vozidla á 0,183 Eur/1 km, spolu za 63 km za jednu cestu tam a späť, uplatnený nárok na cestovné náhrady (za spotrebované PHM) a paušálnu náhradu za použitie (opotrebovanie) motorového vozidla vrátane DPH v prípade cesty na prvé pojednávanie spolu 22,61 Eur, na druhé 22,36 Eur a na posledné pojednávanie 22,53 Eur. Spolu takto uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného vrátane DPH v sume 2.357,72 Eur.
Okresný súd preskúmaním vyčísleného nároku žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia a obsahu spisu zistil, že takto uplatnený nárok zodpovedá rozsahu preukázaných a účelne poskytnutých právnych služieb žalovanému v konaní a citovaným ustanoveniam vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v prípade cestovných náhrad ust. § 15 písm. a) citovanej vyhlášky v spojení s ust. § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. (§ 1 písm. b)), účinným od 01.01.2009 a v časti zvýšenia o príslušnú sadzbu DPH podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. v spojení s ust. § 22 ods. 1, 2 a súvisiacimi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.01.2011.
Okresný súd tak priznal žalovanému náhradu trov vzniknutých z titulu právneho zastúpenia v plnej uplatnenej výške v súlade s citovaným vyčíslením. Žalovaný, ktorému priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, osobitne vyčíslených ako trov vzniknutých z titulu jeho právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O.s.p.), je v zmysle ust. § 149 ods. l O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania podal odvolanie žalobca. Mal za to, že v uvedenom prípade sú dané dôvody v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Poukázal najmä na povahu žalobcu ako obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je Obec Kysucký Lieskovec. Tvrdil, že podstatou jej činnosti je poskytovanie služieb pre občanov a obyvateľov obce Kysucký Lieskovec a priľahlého okolia. Uviedol, že výška trov uplatnená žalovaným je v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. správna, avšak mal za to, že takto uplatneným trovám konania chýba morálny aspekt dôvodnosti. Rovnako mal za to, že je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, aby súd najmä s prihliadnutím na povahu a činnosti žalobcu náhradu trov konania buď vôbec nepriznal, poprípade primerane znížil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, nakoľko nie sú splnené podmienky na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. V sporovom konaní Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p.. Zo znenia § 150 O.s.p. však vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k majetkovým sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a v tejto súvislosti sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Žalobca v podanom odvolaní nešpecifikoval majetkové pomery účastníkov konania a ani to, akým spôsobom by mohli tieto ovplyvniť rozhodovanie o trovách konania. Z jeho
odvolania nie je tiež zrejmé, aký dopad by malo mať rozhodnutie o trovách konania na majetkové pomery žalovaného. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou bol určite dostatočne poučený pred podaním návrhu vo veci samej o následkoch neúspešného uplatnenie práva, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že i z výsledku konania vedeného pred Okresným súdom Žilina, sp. zn. 19Cb/210/2008 mu musela byť dostatočne známa povinnosť znášať trovy konania z neúspechu v spore. Argumentáciu žalobcu, že je poskytovateľom služieb pre obyvateľov obce, považoval za účelovú. Bol názoru, že túto skutočnosť si mal uvedomiť pred podaním návrhu a nie v okamihu, keď má prijať následky svojho neoprávneného konania. Mal za to, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p., a preto navrhol, aby odvolací súd aplikoval zásadu „omnis litigator victus debet impensis“ zakotvenú v § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej každá sporová strana, ktorá prehrala, má hradiť trovy. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia, krajský súd preskúmaval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 04.10.2012. Podstatou odvolania žalobcu bolo, že okresný súd mal pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania aplikovať ust. § 150 O.s.p., keďže sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, vyplývajúce z postavenia žalobcu ako obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je Obec Kysucký Lieskovec a podstatou činnosti je poskytovanie služieb pre občanov obce a priľahlého okolia, v dôsledku ktorej skutočnosti uplatneným trovám konania chýba morálny aspekt dôvodnosti.
Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Prejednaním veci krajský súd zistil, že rozsudkom č.k. 10Cb/25/2011-92 zo dňa 15. augusta 2012 okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok, čo do výroku o zamietnutí návrhu žalobcu vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2012. Práve z uvedeného meritórneho rozhodnutia bolo potrebné vyhodnotiť výsledok (úspech a neúspech) účastníkov vo veci, podľa ktorého sa primárne rozhoduje o náhrade trov konania v zmysle úpravy v § 142 O.s.p.. K uvedenému pri posudzovaní, či tu bol alebo nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa, bol odvolací súd povinný vychádzať z právoplatného rozhodnutia vo veci samej a z odôvodnenia, ktoré sa viazalo k zamietnutiu žaloby vo veci samej. Z tohto odôvodnenia však nevyplývali okolnosti sporového prípadu takého charakteru, ktoré by dávali základ pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. stanovuje výnimku z princípu náhrady trov konania podľa výsledku úspechu vo veci; ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Keďže dôvody hodné osobitného zreteľa zákon nedefinuje, je na zvážení konajúceho súdu, ktoré prípady pod predmetné ustanovenie subsumuje. Vo všeobecnosti musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všimnúť si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci nebol priestor pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Z odôvodnenia rozsudku č.k. 10Cb/25/2011-92 zo dňa 15. augusta 2012 vo vzťahu k veci samej vyplývalo, že okresný súd uplatnený nárok žalobcu ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol v dôsledku nepreukázania existencie skutkového právneho základu. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval, že dôkazy žalobcu, v spojení so zistenými okolnosťami veci, osobitne najmä so zreteľom na absolútnu absenciu účtovných dokladov o obchodno-záväzkovom právnom vzťahu a poskytnutí vzájomných plnení nepresvedčili súdy v predchádzajúcom konaní sp. zn. 19Cb/210/2008 a nepresvedčili o pravdivosti tvrdení žalobcu ani okresný súd prejednávajúci túto vec sp. zn. 10Cb/25/2011. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca nepredložil žiadne iné a nové dôkazy, ktorými by preukázal existenciu ním tvrdeného obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a poskytnutie svojho plnenia žalovanému. Ďalej konštatoval, že dôkazy, ktoré žalobca navrhol vykonať v konaní a ktoré súd nevykonal, vzhľadom na súdom zistené okolnosti veci a samotný obsah prednesených dôkazných návrhov žalobcu na takomto závere súdu nemohli nič zmeniť. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo taktiež zrejmé, že o dohode oboch spoločností žalobcu a žalovaného, z titulu ktorej mal vzniknúť uplatnený nárok, nejestvuje žiadny písomný záznam a to napriek tomu, že sa podľa uvedeného tvrdenia žalobcu malo jednať o dodávku uskutočňovanú priebežne najmenej počas dvoch mesiacov. Zároveň okresný súd poukázal na poznatky z predchádzajúceho konania sp. zn. 19Cb/210/2008, vedenom účastníkmi v obrátenom procesnom postavení, v ktorom žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoju pohľadávku z titulu nezaplatenej ceny poskytnutého plnenia - ťažby a prepravy štrku, z ktorých je zrejmé, že v obchodnom záväzkovom vzťahu účastníkov bola bežne zaužívaná iná prax, žalovaný svoje plnenie poskytoval na základe riadnych písomných objednávok žalobcu a jeho cenu priebežne účtoval faktúrami, obsahujúcimi v prílohe záznamy o prevádzke a výkonoch jeho jednotlivých mechanizmov, spolu s potvrdením povereného zamestnanca žalobcu o skutočnom poskytnutí príslušného plnenia, jeho rozsahu.
Vzhľadom na vyššie vyslovený záver v právoplatnom rozsudku vo veci samej, tak nebol daný priestor odvolaciemu súdu pre iné kvalifikovanie poskytnutých tvrdení a dôkazov v časti rozhodovania o náhrade trov prvostupňového konania, než bolo vykonané v rámci vyhodnotenia skutkového stavu, okolností sporovej veci a ktoré boli dané a vyplývali z odôvodnenia právoplatného výroku rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, v dôsledku čoho tomuto vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..
Dôvod, na ktorý poukázal žalobca, a to že je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je Obec Kysucký Lieskovec, nemožno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa tak, ako má na mysli ust. § 150 O.s.p., a na jeho základe nepriznať žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania plnú náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Tento dôvod nemožno považovať za relevantný v súlade so zmyslom a účelom § 150 O.s.p., keď krajský súd zvýrazňuje, že žalobca SLUŽBY Kysucký Lieskovec je spoločnosťou s ručením obmedzeným, teda v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom, resp. obchodnou spoločnosťou je aj žalovaný. Účastníkmi konania sú tak obchodné spoločnosti, ktorých spor vznikol v rámci vykonávania ich podnikateľskej činnosti. Na charakter účastníkov konania, resp. status účastníkov konania ako podnikateľov je tak nutné prihliadať aj pri rozhodovaní o trovách konania. Nemožno pri rozhodovaní o trovách konania zvýhodniť jedného účastníka na úkor druhého len z dôvodu, že spoločníkom jedného z účastníkov je obec. Účasť obce v obchodnej spoločnosti, v postavení účastníka konania, nemá pre posúdenie náhrady trov konania právny význam. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok, t.j. zásady úspechu. Táto zásada úspechu sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov bez ohľadu na charakter účastníkov sporového konania, resp. bez ohľadu na majetkovú, či osobnú časť v obchodnej spoločnosti, ktorá je v postavení účastníka konania. Obec, rovnako ako iné subjekty v postavení účastníkov konania, je v prípade neúspechu v spore zaviazaná na znášanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Ani povaha činnosti účastníkov konania ako obchodných spoločností nemôže zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania ovplyvniť. Naviac v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno uvažovať ani o verejnom, či spoločensky prospešnom záujme, resp. činnosti pre občanov a obyvateľov obce, keď žalobca je podnikateľským subjektom, ktorého cieľom je dosiahnutie zisku. Skutočnosť, že z podnikateľskej
činnosti žalobcu majú prospech obyvatelia obce, nič nemení na vyslovenom právnom závere ohľadne nároku žalovaného ako úspešného účastníka konania na náhradu trov konania. Povahu a postavenie spoločníka žalobcu, podnikateľskú činnosť samotného žalobcu nebolo možné hodnotiť so záverom dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pričom iné relevantné skutočnosti, ktoré by predstavovali dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. žalobcom neboli tvrdené, resp. v podanom odvolaní špecifikované. Krajský súd ani nevidel dôvod na konštatáciu absencie právneho, či morálneho dôvodu na priznanie náhrady trov konania žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..
Krajský súd uvádza, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. v rámci náhrady trov konania v danej veci by mohla viesť k vzniku nepomeru medzi zvýhodnením žalobcu a znevýhodnením žalovaného. Aplikáciou § 150 O.s.p. v prospech žalobcu by mohlo dôjsť k narušeniu spravodlivej rovnováhy, a tým k porušeniu obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V konečnom dôsledku by mohlo dôjsť aj k narušeniu princípu rovnosti medzi účastníkmi konania zakotveného v § 18 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
Tvrdenie žalobcu obsiahnuté v podanom odvolaní nezhodnotil odvolací súd ako dôvod, ktorý by ovplyvnil zásadu úspechu, resp. neúspechu v spore, resp. výnimočnú situáciu cez ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorú by nemali byť úspešnému účastníkovi a to žalovanému priznané trovy súdneho konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Je potrebné uviesť, že ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. rieši výnimočnú situáciu a takto je potrebné nazerať aj na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Nemožno iným spôsobom vyhodnocovať tvrdenia, vykonané dôkazy pre výrok o trovách konania a tie isté tvrdenia a vykonané dôkazy s iným záverom zhodnocovať pre vec samu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vo veci samej skonštatoval, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Okresný súd preto správne postupoval, keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a to princíp zásady úspechu a neúspechu vo veci.
Počet úkonov právnej služby a výšku priznaných trov konania žalobca podaným odvolaním nenamietal. Vzhľadom k tomu, preto čo sa týka úkonov právnej služby špecifikovaných okresným súdom a výšky priznaných trov konania, v tejto časti odvolací súd tieto nepreskúmaval. Pokiaľ počet úkonov právnej služby a výška priznaných trov konania nebola žalobcom v odvolaní spochybnená, krajský súd odkazuje na podrobnú špecifikáciu priznaných trov prvostupňového konania v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolací súd mal za to, že nebolo potrebné, aby opätovne vo svojom rozhodnutí uviedol tieto trovy druhovo a ich výšku. Odvolací súd o priznaných trovách konania zaujal totožný názor ako prvostupňový súd.
Z vyššie uvedeného záveru bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V tomto konaní, t.j. v odvolacom konaní proti výroku o trovách prvostupňového konania bol úspešný žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.11.2012 uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu, celkom uplatnil náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia 181,44 Eur. Krajský súd podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania aplikoval ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 3 písm. b) citovanej vyhlášky, v znení k dátumu vykonaného úkonu právnej služby. Priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania pozostávala z odmeny za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu, tarifná odmena určená z hodnoty veci, ktorou bol predmet odvolacieho konania, a to výška trov prvostupňového konania napadnutá odvolaním 2.357,72 Eur, t.j. tarifná odmena 101,25 Eur, z toho 1 predstavuje 50,62 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20% DPH = 11,65 Eur. Celkom dôvodné trovy odvolacieho konania 69,90 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného podľa ust. § 149 ods. 1
O.s.p.. Pre uvedený postup krajského súdu, pri stanovení výšky tarifnej odmeny bol určujúci predmet odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.