Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_2T-15-2012.pdf
PDF · 74.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Alenou Švehlovou na hlavnom pojednávaní dňa 13. 3. 2013 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
Obžalovaný
T. U. D. G. B. G. U. , nar. XX. X. XXXX v Liptovskom Mikuláši, bytom C. L., Ž. XXX/X, nezamestnaný,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
dňa 21. 2. 2011 asi o 19.00 hod. v herni Cuba Libre v Liptovskom Mikuláši po predchádzajúcom nedorozumení s L. U., M.. X. X. XXXX, ktorého sa zastal D. J.Š., M.. XX. X. XXXX, po odchode L. U. zhodil zo stoličky na zem D. J., kde ho udieral päsťami do oblasti hlavy až do príchodu L. U., ktorý obžalovaného T. U. odtiahol, čím obžalovaný D. J.Š. spôsobil zranenie - zlomeninu nosa, ktoré si u poškodeného nevyžiadalo pracovnú neschopnosť,
t e d a
dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 364 ods. 1, § 38 ods. 4 (§ 37 písm. m/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 / jeden/ rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný Ján Prokop na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že dňa 21. 2. 2011 bol spoločne s D. J. a L. U. najprv v pohostinstve Anabe, kde vypili po 2-3 pivá, potom sa presunuli do herne Cuba Libre na sídlisku Podbreziny v Liptovskom Mikuláši, kde rovnako vypili asi 2-3 pivá. D. J. ho začal chytať za pohlavné orgány, obžalovaný s tým nesúhlasil, čo mu povedal a vtedy mu J. začal vyčítať, čo vykrikuje pred jeho kamarátmi, nech s tým prestane, vylial na neho pohár piva, udrel ho rukou. Obžalovaný priznal, že úder poškodeného opätoval, udrel ho dlaňou alebo päsťou do hrude, poškodený padol na stoličku, obžalovaný mu ešte povedal,, že si nemyslel, že má takého kamaráta. J. pýtal od neho 50,- eur za to, že mu zlomil nos. Obžalovaný mu aj túto sumu dal, poškodený neskôr pýtal 500,- eur, s čím už obžalovaný nesúhlasil.
Pretože poškodenému D. J. nebolo možné doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie, so súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej poškodený vypovedal, že dňa 21. 2. 2011 po tom, ako bol na kontrole na chirurgickom oddelení so zlomeninou ruky, stretol sa s obžalovaným a L. U.. Spoločne navštívili pohostinstvá Anabe a Cuba Libre, kde popíjali a hrali na automatoch. Obžalovaný najprv vŕtal do U. a potom, keď U. odišiel na WC, obžalovaný ho z ničoho nič zhodil zo stoličky tak, že prepadol na zem a bil ho päsťami obidvoch rúk do hlavy. U., keď sa vrátil z WC, tak ich rozdelil, pritom ho obžalovaný udrel lakťom do nosa a ešte ho stihol hodiť medzi automaty. Na to prišla barmanka s tým, čo robia a tak obžalovaný odišiel. Po tomto útoku bol poškodený na ošetrení, zistili mu zlomeninu nosa a podliatinu pod okom. Pretože v tom čase bol práceneschopný kvôli zlomenine ruky, špeciálne so zlomeninou nosa nemaródoval. Podľa jeho názoru obžalovaný sa tak správal preto, lebo bol pod vplyvom alkoholu, spoločne vypili asi po 10 pív a 6-8 pol dcl alkoholických nápojov.
Kým v prípravnom konaní svedok L. U. potvrdil, že po návrate z WC videl D. J. ležať na zemi medzi stoličkami, obžalovaný bol nad ním naklonený a udieral ho päsťami do tváre., na hlavnom pojednávaní už uviedol, že pre odstup času si na všetky okolnosti nepamätá. Podľa jeho názoru, D. J., keď ležal na zemi, sa s obžalovaným šklbal tak, že sa navzájom držali za bundy, Roman mal rozbité ústa, šla mu krv. Svedok nevedel, čo bolo príčinou takéhoto správania obžalovaného a poškodeného.
Z ambulantnej správy mal súd preukázané, že D. J. bol ošetrený dňa 21. 2. 2011 o 21.11 hod. Pri ošetrení uviedol, že bol napadnutý inou osobu. Objektívne vyšetrením boli zistené povrchové poranenia hlavy, zlomenina nosových kostí.
Vzhľadom na čas ošetrenia poškodeného a povahu zistených zranení, je nesporné, že ich utrpel dňa 21 2. 2011 a spôsobom, ktorý opísal vo svojej výpovedi, teda, že ho fyzicky napadol obžalovaný T. U. v bare Cuba Libre tak, že ho udieral päsťami do hlavy, v dôsledku čoho utrpel povrchové poranenia hlavy a zároveň ho lakťom udrel do nosa, čím mu spôsobil zlomeninu nosových kostí. Skutočnosť, že k fyzickému konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo v pohostinstve Cuba Libre, bola preukázaná výpoveďami obžalovaného i poškodeného, ako aj svedka L. U.. Práve jeho výpoveď, že videl poškodeného na zemi a obžalovaný bol sklonený nad ním, potvrdzuje výpoveď poškodeného, že obžalovaný na neho zaútočil a nešlo o náhodilý, resp. obranný úder. Rozhodujúce je, že obžalovaný T. U. opakovanými údermi spôsobil poškodenému povrchové zranenia hlavy i zlomeninu kostí nosa a takéhoto konania sa dopustil v pohostinstve, teda na mieste prístupnom verejnosti, preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Obžalovaný T. U. je nezamestnaný. V mieste trvalého bydliska nie je hodnotený. Dosiaľ bol trikrát súdom trestaný, v roku 2002 za trestné činy výtržníctva a ublíženia na zdraví na podmienečný trest odňatia slobody, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil, v roku 2010 za rovnaké trestné činy takisto na podmienečný trest odňatia slobody a v roku 2011 za trestný čin výtržníctva na podmienečný trest odňatia slobody, u ktorého skúšobná doba uplynula dňa 21. 8. 2012. Podľa oznámenia Okresného súdu Žilina, súd zatiaľ nerozhodol o osvedčení sa odsúdeného v tejto skúšobnej dobe vzhľadom na prebiehajúce
trestné stíhanie obžalovaného. Navyše na uvedené odsúdenie sa nevzťahuje amnestia prezidenta SR zo dňa 2. 1. 2013.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený za iný trestný čin. Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona dolná hranica trestnej sadzby sa zvýšila o jednu tretinu, preto súd ukladal trest odňatia slobody vo výmere od 1 roka do 3 rokov. Súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vymeraný na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, lebo obžalovaný bol tretíkrát stíhaný za trestnú činnosť násilnej povahy, ktorú navyše spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo dosiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu