Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_RK-2Pc-4-2023.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
RK-2Pc/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
4 sp.zn.RK-2Pc/4/2023
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, práv. zast. JUDr. Peter Svrček, advokát, so sídlom: K. B. XXXX/X, C., proti manželovi navrhovateľky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, H. I., XXXXX J. (G.), K. C., štátny občan Talianskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
5 sp.zn.RK-2Pc/4/2023
Súd manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Talianskej republiky, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Donovaloch, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Staré Hory vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
2 sp.zn.RK-2Pc/4/2023
1. Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Ružomberok dňa 21.03.2023 sa navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Donovaloch, z ktorého nepochádzajú žiadne deti. Návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že s manželom žili v spoločnej domácnosti v Taliansku v meste J.. Spočiatku mali dobrý vzťah, ale asi od leta 2021 začali spoločné nezhody, prestali si rozumieť, trávili spolu menej času. Manžel navrhovateľky pracoval ako vodič kamiónu, cez pracovný týždeň bol mimo domova, navrhovateľka zas pracovala cez víkend ako chyžná, takže spolu boli iba v sobotu a nedeľu večer. Manžel navrhovateľky nechcel zmeniť prácu, aby mohli spolu tráviť viac času. V polovici januára 2022 sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odvtedy sa manželia vôbec nevideli. V júli 2022 sa navrhovateľka natrvalo vrátila na Slovensko a býva v E. E., kde má trvalý pobyt. Od odsťahovania zo spoločnej domácnosti sa manželia nestretli, príležitostne si píšu gratulácie na sviatky. Manželka si nevie predstaviť obnovenie manželského spolužitia, svojho manžela už vyše roka nevidela a o jeho aktuálnom živote nič nevie. Účastníci konania sú štátnymi príslušníkmi dvoch rôznych štátov Európskej
únie, pričom na území Slovenskej republiky nemali spoločné bydlisko, taktiež manžel navrhovateľka nemá na jej území všeobecný súd. Manželstvo navrhovateľky a jej manžela je trvalo rozvrátené a nie je možné obnovenie manželského spolužitia.
2. Manžel navrhovateľky, ktorému bol návrh doručený cestou dožiadania i cestou pošty sa k podanému návrhu nevyjadril.
3. Okresný súd Ružomberok na základe zákona č. 150/2022 Z.z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, sa s účinnosťou od 01.06.2023 stal pracoviskom Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané prostredníctvom dožiadania i pošty, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu a doplnila, že hlavnou príčinou rozpadu manželstva je skutočnosť, že si prestali rozumieť, asi pol roka po svadbe manžel neustále pracoval aj keď mal pracovný úväzok len na 70 %, čiže mohol byť v podstate dva týždne doma a dva týždne v robote, stále chodil do roboty, aj keď mu kolegovia i ona dohovárali, aby menej pracoval, nevenoval sa jej. Ona pracovala ako chyžná aj soboty a nedele, čiže sa videli len v sobotu a nedeľu večer, to bolo všetko. Asi rok a pol po svadbe začali spávať oddelene, prestali intímne žiť, to vyvrcholilo v novembri 2021, keď jej povedal, že buď odíde on alebo ona, na čo mu odpovedala, že chce dokončiť sezónu, keďže mala zmluvu do januára, s čím súhlasil. Následne si začala po troche baliť osobné veci, no napriek tomu, že to videl, nesnažil sa ju zastaviť ani nejako zvrátiť tento stav. rok a pol sa v podstate nevideli, nekontaktovali. Ona sa potom ešte na tri mesiace vrátila do Talianska, mala zdravotné problémy, bola operovaná, chcela, aby sa stretli, no on neprišiel, takže už nevidí žiadnu nádej na obnovenie manželského spolužitia.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželky/navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to s návrhom, sobášnym listom, na základe čoho dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
7. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Donovaloch, pričom z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky je štátnym občanom Talianskej republiky, pričom posledné spoločné bydlisko manželov bolo do júla 2022 na území Talianskej republiky, kedy sa navrhovateľka vrátila späť na Slovensko.
8. Podľa čl. 3 NARIADENIE RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019, o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie),ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2201/2003 (ďalej len „Nariadenie“) vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátny príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.
9. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
10. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Vzhľadom ku skutočnosti, že prejednávaná vec vykazuje znaky veci s cudzím prvkom (manžel navrhovateľky je štátnym občanom Talianskej republiky, pričom manželia na území Slovenskej republiky nemali spoločné bydlisko) súd sa zaoberal otázkou právomoci súdov Slovenskej republiky na prejednanie vo veci rozvodu manželstva, pričom dospel k záveru, že v danom prípade je možná aplikácia článku 3 ods. a písm. vi) nariadenia, nakoľko navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a zároveň na území SR má obvyklý pobyt viac ako 6 mesiacov pred podaním návrhu (od júla 2022), čím je daná právomoc slovenského súdu. Osobitne je miestne príslušným súdom v Slovenskej republike oprávneným konať a rozhodnúť vo veci rozvodu tohto manželstva Okresný súd Liptovský Mikuláš, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že manželia nemali spoločné bydlisko v SR a rovnako tak manžel navrhovateľky nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, preto nastúpila tretia alternatíva § 92 Civilného mimosporového poriadku, a to miestne príslušným súdom, je všeobecný súd navrhovateľky, t.j. súd, v ktorého obvode má navrhovateľka hlásený trvalý pobyt.
15. Nakoľko unifikácia kolíznych noriem, na ktorých základe by bolo možné určiť rozhodné právo pre rozvod manželstva, nebola na európskej úrovni dosiahnutá, rozhodné právo vo veci rozvodu sa spravuje ustanoveniami zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a to konkrétne ustanovením § 22 ods. 1, podľa ktorého zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania, ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským, t.j. súd v danej veci použil ustanovenia slovenského právneho poriadku.
16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko v konaní bol preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie Zákona o rodine. Z návrhu podaného navrhovateľkou, ako aj z jej výsluchu na pojednávaní mal súd preukázané, že manželia spolu intímne nežijú, spoločne nehospodária, neposkytujú si podporu, dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, pričom od odsťahovania navrhovateľky zo spoločnej domácností (t.j. viac ako rok a pol) sa nekontaktujú a ani raz sa odvtedy nestretli, čo vyvolalo ešte väčšie odcudzenie medzi manželmi a od vtedy sa rozvrat manželstva ešte viac prehlbuje. Za takéhoto stavu, súd preto návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Vzťahy medzi manželmi sú už dlhodobo vážne narušené a trvalo rozvrátené a za takéhoto stavu je potom podľa názoru súdu manželstvo len formálnym zväzkom, ktorý neplní a ani nemôže plniť svoje funkcie a účel, pričom aj samotná navrhovateľka, v zmysle jej vyjadrenia, nevidí nádej na obnovenie manželského spolužitia.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
2 sp.zn.RK-2Pc/4/2023
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.