Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-2-2013.pdf
PDF · 79.18 KB
Case nature
Subarea
23CoP/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého C. U., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov : Y. Q. U., bytom D., M. XX/X a K. N., bytom D. R., H. XX/XX, zastúpeného Y. N., bytom D. R., H. XX/XX, o zvýšenie výživného maloletého, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 28. novembra 2012 č. k. 11 P/7/2010 - 140, takto
rozhodol:
Odvolanie otca o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého zo 77 eur mesačne na 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2010, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vyslovil, že uvedeným rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Piešťany z 9.4.2009 č. k. 5 P/178/2008 - 70 v časti výživného. Dlh zročného výživného od 1.10.2010 do 30.11.2012 vo výške 598 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby návrh na zvýšenie výživného bol zamietnutý (§ 41 ods. 2 O. s. p.). Odvolanie odôvodnil nesprávnym skutkovým a právnym posúdením súdom prvého stupňa, ktorý neporovnal majetkové pomery oboch rodičov. Namietal, že ním splnomocnená zástupkyňa nemala oprávnenie vzdať sa práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) skúmal predovšetkým, či odvolanie podala osoba oprávnená k jeho podaniu, a dospel k záveru, že otec maloletého nie je osobou oprávnenou k podaniu odvolania v tomto prípade.
Podľa § 201 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Citované ustanovenie upravuje procesnú legitimáciu k podaniu odvolania a vymedzuje subjektívne podmienky prípustnosti odvolania (na rozdiel od podmienok objektívnych, vymedzených zákonom stanovenou lehotou, dodržaním všetkých náležitostí odvolania, napadnutím výroku a nie len dôvodov rozhodnutia a tým, že proti napadnutému rozhodnutiu nie je odvolanie vylúčené). K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník, avšak nie každý účastník môže podať odvolanie. Z povahy odvolania ako opravného prostriedku plynie, že ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 2 O. s. p.) a ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na jeho právach. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník (resp. účastník pre určitý úsek konania) môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Rozhodujúcim pritom je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj nie príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. V odvolaní preto môže uplatňovať len také okolnosti, ktoré sa týkajú jeho právnej sféry a ktoré smerujú k odstráneniu ujmy spôsobenej v jeho právach.
Podľa § 207 ods. 1 O. s. p. vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
V danej veci na pojednávaní konanom 28.11.2012 na Okresnom súde Piešťany súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok. Po vyhlásení rozsudku všetci prítomní účastníci uviedli, že sa vzdávajú práva podať proti vyhlásenému rozsudku odvolanie v zmysle § 207 ods. 1 O. s. p., ktorý prejav vôle vlastnoručne podpísali matka maloletého, splnomocnená zástupkyňa otca maloletého a kolízny opatrovník. Za otca podpísala prejav vzdania sa práva podať odvolanie proti vo veci vyhlásenému rozsudku ním splnomocnená zástupkyňa, jeho matka Y. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. R., H. XX/XX, na základe plnej moci. Splnomocnená zástupkyňa a otec maloletého namietali oprávnenie splnomocnenej zástupkyne, matky otca maloletého, k takémuto prejavu z dôvodu, že mala právo zastupovať len vo veci sp. zn. 11 P/62/2010 a nie aj vo veci 11 P/7/2010.
Zo splnomocnenia založeného na č. l. 99 vyplýva, že K. N. 9.6.2011 splnomocnil svoju matku Y. N. zastupovaním na všetkých pojednávaniach vo veci 11 P/62/2010. Zo splnomocnenia založeného na č. l. 100 vyplýva, že K. N. 9.6.2011 splnomocnil svoju matku Y. N., aby ho zastupovala na všetkých pojednávaniach vo veci 11 P/7/2010. Obe plné moci sú podpísané len splnomocniteľom, otcom maloletého, absentuje v nich podpis splnomocnenca Y. N..
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Z uvedeného vyplýva, že zastúpenie účastníka inou osobou v konaní vzniká na základe dohody o plnej moci, ktorá je dvojstranným právnym úkonom. V plnomocenstve splnomocniteľ uvedie spravidla rozsah splnocnencovho oprávnenia na zastupovanie. Dohoda o plnej moci je platná, ak je podpísaná oboma zmluvnými stranami, pretože v prípade podpisu oboma, dochádza až ku konsenzu o uzavretí dohody o plnej moci. V oboch prípadoch udelenia plnej moci otcom maloletého z 9.6.2011 chýba podpis splnomocnenkyne o prijatí plnej moci, preto možno uzavrieť, že nie sú platnými.
Zo splnomocnenia založeného na č. l. 156 vyplýva, že otec maloletého K. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. R., H. XX/XX 19.1.2013 splnomocnil Y. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. R., H. XX/XX, aby ho zastupovala v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého C. U., nar. X.X.XXXX v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťťany, dieťa rodičov Y. Q. U., bytom D., M. XX/X a K. N., bytom D. R., H. XX/XX, zastúpeného Y. N.. Splnomonenie podpísali obaja, splnomocniteľ aj splnomocnenec.
Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 27 ods. 1 O. s. p. účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
Podľa § 28 ods. 1 O. s. p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
Podľa § 28 ods. 2 O. s. p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že účastník konania nemusí svoje práva a povinnosti v konaní vykonávať sám, má právo sa dať v konaní zastúpiť zástupcom. Dohoda o plnomocenstve nemusí byť uzavretá písomne, ale môže byť nahradená prehlásením účastníka do zápisnice o pojednávaní. Účastník môže zástupcovi udeliť plnomocenstvo na určité úkony v konaní alebo na zastupovanie v celom konaní.
Z dohody o plnej moci z 19.1.2013 vyplýva, že je vlastnoručne podpísaná oboma zmluvnými stranami a aj rozsah oprávnenia splnomocnenkyne zastupovať otca v konaní o zvýšenie výživného maloletého, ktoré otec maloletého neobmedzil žiadnym spôsobom, z ktorej skutočnosti vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa otca maloletého bola oprávnená na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Odvolací súd dospel k záveru, že splnomocnená zástupkyňa otca maloletého bola oprávnená aj k prejavu vôle, ktorým sa za otca maloletého vzdala práva podať odvolanie proti vo veci vyhlásenému rozsudku. Vychádzal z toho, že Y. N., ktorá vystupovala v konaní ako zástupca otca maloletého, bez toho, aby sa preukázala plnou mocou, ktorá procesnú plnú moc predložila až dodatočne, je tým nedostatok plnej moci zhojený a boli tým schválené aj tie úkony, ku ktorým došlo pred podpisom plnej moci, t. j. aj k schváleniu vzdania sa práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku v zmysle § 207 ods. 1 O. s. p. Keďže otec maloletého sa účinne vzdal práva podať odvolanie proti vo veci vyhlásenému rozsudku, nie je účastníkom oprávneným podať odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Odvolací súd postupujúc v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., podľa ktorého, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, odvolanie podané otcom maloletého odmietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie, podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Otec maloletého svojim neoprávneným odvolaním neumožnil odvolaciemu súdu meritórny prieskum veci, preto analogicky žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ako keby odvolacie konanie bolo zastavené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.