Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-45-2013.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/45/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa: F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B., G. L. XX, proti odporkyni: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B., E. XX, o zrušenie výživného a o vrátenie výživného, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal vrátenia výživného od obdobia, odkedy je zamestnaná Y. z a s t a v u j e.
V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporkyni zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči Y. F., nar. XX.X.XXXX, počnúc dňom 1.3.2013, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých Y. F. ho má bezdôvodne odmietať a z toho dôvodu mu nie sú známe jej majetkové pomery ani informácie, či študuje alebo je zamestnaná. Navrhovateľ ďalej poukázal na zhoršenie svojej finančnej situácie za obdobie od poslednej úpravy výživného, pričom mu mala v roku 2012 pribudnúť aj ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Y. F.. Pred začatím pojednávania dňa 13.3.2013 navrhovateľ vzal svoj návrh späť sčasti a to v časti, v ktorej sa domáhal od odporkyne vrátenia výživného za obdobie, odkedy je zamestnaná plnoletá Y. F..
Na pojednávanie konané dňa 13.3.2013 sa odporkyňa nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadala a preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením pripojených správ a dokladov, rodného listu, potvrdenia o príjme, dodatku k pracovnej zmluve, pripojeného spisu tunajšieho súdu 7P/290/2009 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči Y. F., nar. XX.X.XXXX bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu 7P/290/2009-29 zo dňa 16.11.2009, právoplatný 30.11.2009, vo výške 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1.10.2009, čím sa zmenil rozsudok tunajšieho súdu 10C 95/02-32 zo dňa 30.7.2002 v časti o výživnom (spis tunajšieho súdu 7P/290/2009). Navrhovateľovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Y. F., nar. XX.X.XXXX (rodný list). Navrhovateľ je zamestnaný u Y. F.
- Y., X. B., F. XX, ktorá podaním zo dňa 20.2.2013 potvrdila, že čistý príjem navrhovateľa za rok 2012 predstavuje 2.567,01 eur. Navrhovateľ dňa 30.6.2012 uzatvoril so svojim zamestnávateľom dodatok k pracovnej zmluve, podľa ktorej predstavuje základná mzda 197,- eur mesačne pri pracovnom čase 20 hodín týždenne (dodatok k pracovnej zmluve).
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci.
Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe, sa jedná o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) alebo pasívnu (na strane odporcu). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom konaní.
V danom prípade súd v prvom rade zastavil konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal vrátenia výživného od obdobia, odkedy je zamestnaná Y. F., nar. XX.X.XXXX, podľa § 96 ods. 1 O.s.p. pretože v tejto časti navrhovateľ vzal svoj návrh späť. Prípadný nesúhlas odporkyne s čiastočným späťvzatím návrhu by bol právne bezvýznamný, pretože k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania. Čo sa týka zostávajúcej časti predmetu konania, súd dospel k záveru, že nie je dôvodný. Navrhovateľ sa v konaní domáha zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči dcére, už plnoletej Y. Domáha sa teda zrušenia vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Na existenciu vyživovacej povinnosti nemám vplyv, či dieťa je maloleté alebo plnoleté; podstatné je, či je schopné sa živiť. Jedinou podstatnou zmenou v prípade platenia výživného navrhovateľa na Y. F. po dovŕšení jej plnoletosti je skutočnosť, že výživné od uvedeného okamihu už otcom (navrhovateľom) malo byť poukazované priamo plnoletému dieťaťu. Matka, v danom prípade odporkyňa predstavovala za obdobie, počas ktorého bola Y. F. maloletá, len platobné miesto. Podstatné je aj vyhodnotenie ďalšej skutočnosti a to, že Y. F. dovŕšením plnoletosti dňa 28.3.2010 nadobudla spôsobilosť na právne úkonu v plnom rozsahu a tým aj procesnú spôsobilosť podľa § 20 O.s.p., s čím súvisí otázka vecnej pasívnej legitimácie odporkyne v konaní. Navrhovateľ sa totiž v konaní domáha zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči plnoletej Y. F. a nie voči matke E. F. a to zároveň za stavu, keď plnoletá Y. F. má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a tým aj procesnú spôsobilosť. Výsledkom uvedených úvah je, že odporkyňa síce je matkou plnoletej Y. F., no v tomto konaní nie je pasívne legitimovanou osobou, čím súd nevzhliadol dôvod vykonania ďalšieho dokazovania za účelom zistenia pomerov navrhovateľa (otca), odporkyne (matky) a plnoletej Y. F. (dieťaťa).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l, O.s.p. a odporkyni úspešnej v konaní nebola priznaná náhrada trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.