Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-196-2012.pdf
PDF · 177.35 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/196/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: Y. V., O.. XX.X.XXXX, E. XXX, XXX XX E., o zaplatenie 1538,10 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v článku II. bod 3 podľa ktorej sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti, uvedené v základných podmienkach Zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, obsiahnutá v Zmluve o splátkovom úvere veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 3.10.2005 je neprijateľnou podmienkou a je neplatná.
Súd určuje, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o splátkovom úvere veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 3.10.2005 v článku III/ splácanie úveru, úrokov a poplatkov/ v bodoch 1, 2, 3 a 4 v znení:
Bod 1/ pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom /ďalej len "Pohľadávka z Úveru/ je v časti "Všetky poplatky a náklady" podmienkou neprijateľnou a neplatnou,
Bod 2/ Dlžník súhlasí, aby veriteľ vykonával inkaso z účtu uvedeného v Základných podmienkach zmluvy, a to vo výške a v termíne splátok podľa Základných podmienok zmluvy. Veriteľ je oprávnený zmeniť výšku splátky, ktorú inkasuje na základe súhlasu s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním Pohľadávky z Úveru a s tým spojených poplatkov, ktorý má za následok predĺženie splatnosti Úveru, dlžník súhlasí so zmenou inkasovanej sumy a dlžník súhlasí, aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky z úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní,
Bod 3/ splátky, ktoré dlžník uhradí, pred určeným časom plnenia nemajú vplyv na výpočet úrokov a Veriteľ ich eviduje ako predplatok a v prospech účtu veriteľa sa zaúčtujú ku dňu splátky a dlžník súhlasí s použitím vykonaných platieb na úhradu skôr splatných od najskôr splatného záväzku,
Bod 4/ dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z Úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením a dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné Poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí, sú všetky podmienkami neprijateľnými a neplatnými.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v článku V., bod 4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, uvedená v Základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, konkrétne uvedená v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 3.10.2005 je neprijateľnou podmienkou a je neplatná.
Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 29.6.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcu rozsudkom zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1538,10 eur, úrok z omeškania vo výške 89,96 €, úrok z omeškania vo výške 9% z sumy 1199,12 eur od 24.4.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Bratislava/ ďalej v texte označovaná aj právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ „/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.6.2011 a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcom dňa 3.10.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - §507 obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1558,140 €, ktorá pozostáva z istiny 1219,12 €, riadneho úroku 164,62 €, úroku z omeškania 174,36 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Ku dňu podania návrhu odporkyňa uhradila dňa 24.1.2012 sumu 10 € a dňa 23.4.2012 sumu 10 €. Odporca uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania od 29.6.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky resp. po dni riadnej splatnosti úveru.
Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.
Navrhovateľ ani jeho právny zástupca, predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili.
Súd, majúc za splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p. preto vec prejednal a rozhodol bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a prihliadol pritom na obsah spisu a na listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Zmluvou o splátkovom úvere z 3.10.2005, výpisom z účtu odporcu, Všeobecnými obchodnými podmienkami / ďalej aj „VOP“ / a zistil tento skutkový stav veci: Tvrdenie navrhovateľa o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo preukázané Zmluvou o splátkovom úvere z 3.10.2005, z ktorej súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, resp. veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a odporkyňa v postavení dlžníka uzavreli dňa 3.10.2005 zmluvu o úvere, ktorej obsahom boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán.
Podľa článku I., označenej ako predmet zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 28.000,-Sk /929,43 eur/, úver bol špecifikovaný ako MINIúver do 10 minút, úroková sadzba uvedená v zmluve bola 17,30% ročne ako pevne dohodnutá do konečnej splatnosti úveru, ktorá bola stanovená dňom 20.9.2010. Poplatok za poskytnutie úveru bol 0,-Sk, poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne, výška mesačnej splátky 769,-Sk, splátky splatné do 20. dňa v mesiaci a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu podpísania zmluvy a ich zmeny sa riadia VOP veriteľa účinnými odo dňa 1.8.2002.
V článku II. je záväzok veriteľa poskytnúť odporcovi po splnení podmienok stanovených v zmluve úver pripísaním na účet odporcu, ktorý je uvedený v Základných podmienkach zmluvy, povinnosť veriteľa poskytnúť úver je splnená dňom pripísania úveru na účet odporcu. Ďalej je v tomto článku záväzok dlžníka /odporcu/ splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedených v Základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V článku III /splácanie úveru, úrokov a poplatkov/ v bode 1/ veriteľ uviedol, že jeho pohľadávku z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom, inak označované v texte zmluvy aj ako len „Pohľadávka z Úveru“, podľa bodu 2/ dlžník vyjadril veriteľovi súhlas k tomu, aby veriteľ vykonával inkaso z účtu uvedeného v Základných podmienkach zmluvy, a to vo výške a v termíne splátok podľa Základných podmienok zmluvy a dal veriteľovi oprávnenie zmeniť výšku splátky, ktorú môže inkasovať z účtu dlžníka tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to pre prípad, ak dôjde na základe rozhodnutia veriteľa k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä k omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti Úveru a podľa tohto ustanovenia zmluvy súd zistil, že dlžník aj dal súhlas so zmenou inkasovanej sumy a dlžník dal súhlas, aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní. Podľa bodu 3/ splátky, ktoré dlžník uhradí pred určeným časom plnenia tieto nemajú vplyv na výpočet úrokov a veriteľ ich môže evidovať ako predplatok a v prospech účtu veriteľa sa zaúčtujú ku dňu splátky a dlžník súhlasí s použitím vykonaných platieb na úhradu skôr splatných od najskôr splatného záväzku. Z článku III. zmluvy, jej bodu 4/ je dlžník povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom, ktorú veriteľ zverejní a dlžník podľa zmluvy dal súhlas, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a svoje náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v poradí.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2011, uzavretej postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., po zmene jeho sídla zo Suchého mýta 4, na Tomášikova 48 , Bratislava a postupníkom, ktorým je navrhovateľ súd zistil, že postupníkom je banka a postupník je obchodná spoločnosť, zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Okrem z iných pohľadávok zo záväzkových vzťahov sa na postupníka prevádzajú aj pohľadávky , vzniknuté medzi postupcom a dlžníkom zo zmlúv o úvere a pohľadávkou sa rozumie každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok a majú sa na mysli všetky pohľadávky postupcu voči dlžníkovi vrátane ich príslušenstva, uvedené a špecifikované v prílohe č. 1 patriacej k zmluve. Dlžníkom je osoba, s ktorou postupca uzatvoril zmluvu o úvere a ktorá je označená v úverovej zmluve ako dlžník alebo osoba, ktorá vstúpila do postavenia tejto osoby.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu, iba odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávok a odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou zo dňa 2.10.2012. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie špecifikovať dlžnú čiastku vo výške 1558,10 eur, uviesť, z čoho sa skladá istina 1219,12 eur, ako je vypočítaný úrok z omeškania vo výške 174,36 eur, teda z akej sumy, za aké obdobie, aká úroková sadzba sa pri výpočte použila, aké iné príslušenstvo tvorí istinu na poplatkoch, sankciách, pokutách a tiež kedy sa odporca dostal do omeškania. Súd požadoval doplniť návrh aj o skutočnosti, koľko splátok a v akej výške odporca celkovo uhradil a požadoval po navrhovateľovi aj listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ako výpisy z účtu, sadzobník, prehľady o platbách a podobne.
Na výzvu navrhovateľ reagoval tak, že zaslal súdu výpis z účtu odporcu bez bližšieho zdôvodnenie alebo vysvetlenia jednotlivých položiek výpisu .
Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie, účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom 3 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu, či obsahovali v čase od vzniku zmluvy o úvere ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že jej SLSP v roku 2005 ponúkala miniúver do 10 minút, ktorý spočíval v tom, že buď požičali 30.000,-Sk alebo 50.000,-Sk, miniúver bol bez potvrdenia z práce o výške zárobku. V tom čase bola zamestnaná v T., R..F.. F., zarábala v čistom 7.500,-Sk mesačne. Potrebovala peniaze na splácanie dlhu, ktorý mala na bývanie. SLSP jej poskytla úver 28.000,-Sk. Iné podmienky čo sú uvedené v zmluve, ako je úroková sadzba, poplatok za správu úveru, výšku splátky ani kedy je splátka splatná, tiež splatnosť prvej splátky, na ako dlho sa úver poskytuje ani to, že je splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca nedohadovala, toto všetko dala do zmluvy SLSP. Nepýtali sa jej ani na výšku splátky, ani na poplatok za správu úveru, ani na výšku úroku, iba na to, ku ktorému dňu má výplatu a nadiktovala číslo účtu, z ktorého sa jej má splátka stŕhať. Čo sa týka zmluvy tak sa oboznámila iba so základnými podmienkami, teda aký úver je poskytnutý, aká je výška splátky a dokedy ju má zaplatiť. Všetko ostatné bolo napísané v zmluve, ktorú vytlačila zamestnankyňa z počítača, tak aj ďalšie poplatky, nevedela aké, nemá vedomosť o tom, čo sú ďalšie poplatky podľa sadzobníka. Pri uzatváraní zmluvy jej zamestnankyňa SLSP nepovedala o žiadnych nákladoch, ktoré by mala platiť. Pri uzatváraní zmluvy sa orientovala iba podľa toho, či jej zamestnankyňa zo SLSP zatelefonovala, že jej môžu poskytnúť 28.000,-Sk, orientovala sa iba podľa výšky splátok v tom zmysle, či dokáže podľa o príjmu, to čo banka vypočítala v mesiaci uhradiť. Banka jej nepovedala ani pri iných pôžičkách, keď si ich brala, že v prípade omeškania bude platiť aj úrok z omeškania. Keď uzatvárala zmluvu nebrala si úver na podnikanie ani na povolanie. Nerozumie tomu, čo banka napísala do zmluvy, že sa vzájomné vzťahy budú riadiť obchodným zákonníkom. Nepamätala si, či obdržala pri podpise zmluvy so SLSP všeobecné obchodné podmienky, žiaden sadzobník pri podpise zmluvy, ani neskôr neobdržala. Nepamätá si, či SLSP od zmluvy odstúpila. V SLSP mala zmluvu týkajúcu sa bežného účtu a ešte jednu pôžičku vo výške 50.000,-Sk, ani tú nesplatila. Najprv mala požičaných 50.000,-Sk, až potom si požičiavala 28.000,-Sk. Po nahliadnutí na č.l. 10 vypovedala, že ona žiadnu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uzavretí záväzku nikdy nepodpísala, v dohode je uvedená jej sestra G. V. a má pristupovať k nejakému záväzku. Jej sestra takto podpísala aj to, čo vypovedala o druhej pôžičke, aj tam je uvedené, že pristupuje k tomu a dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísala iba moja sestra, stalo sa to za takých okolností, že pršalo, nejaký pán prišiel do našej domácnosti, ona nebola doma, sestru zavolal do auta a povedal jej, že má podpísať dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uzavretí záväzku. Banka jej po roku, čo neplatila splátky zrušila bežný účet a keď sa pýtala po zrušení účtu v SLSP, kam má platiť pôžičky, odpovedali jej v SLSP, že má platiť EOS a dali jej číslo účtu. Tiež navrhovateľ ju vyzýval, že im má platiť a dal tam číslo účtu kam má platiť. Z výpisu z účtu, ktorý jej chodil od SLSP zistila, že sa zmenila výška poplatku za vedenie účtu. V SLSP mala bežný účet, na ktorý jej chodila výplata a ona či hotovostne, alebo cez bankomat, cez platobnú kartu z tohto účtu čerpala pre moje bežné potreby finančné prostriedky, platila napríklad platobnou kartou v obchode. V záverečnom vyjadrení uviedla, že má možnosť sa od marca 2013 zamestnať a ak súd rozhodne, že má dlh chcela by ho splácať. Pre prípad úspechu trovy konania nepožaduje.
Z výpisu z účtu odporcu súd zistil, že výpis začína dňom 3.10.2005, kde je k tomuto dátumu uvedený údaj založenie účtu - čiastka 28 000 Sk, schválenie úveru čiastka- 28 000 Sk, bez hotovostné čerpanie- 28 000 Sk. Banka účtovala dňa 31.10.2005 sumu 390,3-Sk na úroku a 50,-Sk poplatok za vedenie účtu. Dňa 20.11.2005 je uvedená položka zvýšenie anuity po splatnosti - čiastka 769 Sk. Následne dňa 30.11.2005 je zaúčtovanie riadnych úrokov vo výške 410,0 Sk, úrok z omeškania 6,3 Sk a zaúčtovanie poplatku za vedenie účtu 50 Sk. Dňa 6.12.2005 je zaúčtovaný poplatok za I. upomienku vo výške 100 Sk. Splátky odporkyňou boli na účte evidované v dňoch 12.12.2005, 10.1.2006, 10.2.2006, , 10.3.2006, 11.4.2006, 10.5.2006 splátka 769,-Sk, dňa 11.7.2006 splátka 1538,- Sk, v dňoch 10.8.2006, 11.9.2006, 10.10.2006, 10.11.2006, 12.12.2006 vo výške 769 Sk, dňa 10.1.2007 splátka vo výške 2,5 Sk, v dňoch 12.2.2007, 12.3.2007 splátka vo výške 769 Sk, dňa 10.5.2007 splátka 1538 Sk, dňa 11.6.2007 splátka 769 Sk, dňa 10.7.2007 splátka 577,1 Sk, dňa 10.8.2007 splátka 960,9 Sk, dňa 10.10.2007 1538, v dňoch 13.11.2007, 12.12.2007, 11.1.2008 splátky vo výške 769 Sk. Posledná splátka bola evidovaná dňa 18.7.2008 vo výške 1302,9 Sk. Výpis z účtu trval až do 28.6.2011 pričom každý mesiac bol odporkyni účtovaný poplatok za vedenie účtu vo výške 50 Sk, neskôr 60 Sk, a 1,99 €, pripisované riadne úroky, úroky z omeškania a nepravidelne boli odporkyni účtované aj poplatky za I. upomienku najprv v sume 100 Sk v dňoch 5.1.2006, 6.2.2006, 6.4.2006, 5.5.2006, 6.6.2006, neskôr vo výške 200 Sk v dňoch 4.8.2006, 7.9.2006, 5.10.2006, 7.11.2006, neskôr 200 Sk, Dňa 7.7.2006 bol odporkyni účtovaný aj
poplatok za II. upomienku vo výške 500 Sk. Dňa 28.6.2011 vo výpise uvedené položky odpis istiny vo výške 1219,12 €, odpis riadnych úrokov 164,62 €, odpis úroku z omeškania 174,36 €.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi. ods. (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ako je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
ods.(3) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
ods. (4) spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3, 4 a 5 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ods. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. (2) za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 4 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l/ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana, m/ v prípade čiastočného alebo nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n/ spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením splatnosti zmluvy, o/ ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznáva právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p/ obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
ods. (5) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo občiansko-právny. Je nesporné, že právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Nejedná sa iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy a teda o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je totiž fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o obchodno-právny vzťah. Vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ust. § 261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Ako už bolo vyššie uvedené, spotrebiteľský úver nie je špecifickým druhom úveru a preto ani v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka nie je na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka. Z hľadiska posudzovaného prípadu je dôležitý aj legislatívny odkaz použitý v § 5 zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý pre prípad odstúpenia od zmluvy odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka, teda nie na použitie ustanovení Obchodného zákonníka a pre všetky uvedené dôvody súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne., najmä Občiansky zákonník, z neho ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, neplatnosti právnych úkonov, a tiež Obchodný zákonník, z neho ustanovenie § 497 o zmluve o úvere.
Už zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ktorý zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ . Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, tak ako sa v nich právne vzťahy vyvíjajú, boli upravené ďalej novelou Občianskeho zákonníka, účinného od 14.4.2005. Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice, spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti podľa § 54 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Súd na základe vykonaného dokazovania vyvodil ten skutkový stav, že Slovenská sporiteľňa a s., so sídlom v Bratislave uzatvorila s odporcom dňa 3.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetnou zmluvou sa banka zaviazala odporcovi poskytnúť úver vo výške 28.000,-Sk s lehotou splatnosti do 20.9.2010 a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 769,- Sk. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru a to napriek tomu, že navrhovateľ v návrhu naznačoval, že zmluva bola uzavretá s náležitosťami zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka / citácia § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky/. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, ale žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že písomne uzavretá Zmluva o splátkovom úvere z 3.10.2005 je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom bankovej služby vo forme spotrebiteľského úveru a ide o právny vzťah, ktorý je nutné posudzovať najmä podľa predpisov občianskoprávnych. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa o súhlase odporcu
- spotrebiteľa v zmluve, aby boli právne vzťahy účastníkov zmluvy posudzované podľa ustanovení Obchodného zákonníka a na návrh navrhovateľa v konaní navrhnuté konať o nich v režime Obchodného zákonníka na základe dohody účastníkov podľa § 262 Obchodného zákonníka, súd má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku by vyznievala v neprospech spotrebiteľa a bola by podľa § 52 ods. 2 OZ obchádzaním zákona a preto v zmysle § 39 OZ neplatná. Súd teda poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy , ak je to na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa /bankou, dodávateľom/ a odporcom, ktorej predtlač formulára mala banka už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, pričom odporca obsah zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou a odporca ju nemohol individuálne vyjednať. Ide potom o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, ktorá je podľa § 54 ods. 5 OZ neplatná, pretože je podľa § 39 OZ je právnym úkonom, ktorý svojím obsahom obchádza zákon. Záver o „formulárovej“ zmluve je poznatkom súdu z iných konaní, napríklad vo veciach tunajšieho súdu sp. zn. 3C/238/2012 a sp. zn. 3C/234/2012, v ktorých je navrhovateľ osobou totožnou s postupníkom a postupcom, teda pôvodným veriteľom zo Zmluvy o splátkovom úvere a zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 21.12.2010, týkajúcich sa osôb iných dlžníkov ako odporcu, uzavretých veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s. v období rokov 2005 a 2006. Niet pochýb o tom, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko sama banka v zmluve používa inštitúty typické pre spotrebiteľské úvery napr. podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ročnú priemernú mieru nákladov a celkové náklady pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s jeho tvrdením, že vzťah treba posudzovať pre zmluvné dojednania, teda dohody o jednotlivých ustanoveniach zmluvy o úvere, o možnosti úhrady najprv úrokov z omeškania, poplatkov z omeškania, všetkých nákladov banky a poplatkov, ktoré banka účtovala v poradí ňou stanovenom a ohľadom výšky úroku z omeškania, jednoznačne bankou určeného v rozpore s predpismi občianskoprávnymi, súd dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje v zmysle § 53 ods. 1 OZ ustanovenia, ktoré sú neprijateľnými podmienkami, spôsobujúcimi nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /odporcu/, v zmysle § 53 ods. 2 OZ na individuálne nedojednané, s ktorými mal síce spotrebiteľ možnosť sa pred podpísaním zmluvy sa oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť ich obsah a keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak, nemožno zmluvné ustanovenia v zmluve o úvere zo dňa 3.10.2005 považovať za individuálne dojednané.
Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu, úroky, počet a termíny splátok istiny, iných poplatkov, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnou mierov nákladov. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v predchádzajúcom odseku rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, ktorej účastníkom je odporca na strane spotrebiteľa neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1 "neprijateľnú podmienku", teda či sú alebo nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy individuálne vyjednanými zmluvnými podmienkami. Súd už v predchádzajúcom odôvodnení tohto rozsudku urobil záver, že ide o „formulárovú“ zmluvu, ktoré pôvodný veriteľ uzatváral vo veľkom počte a individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok u takýchto zmlúv chýba a súd nemal v prejednávanej veci, s výnimkou výšky úveru a výšky úroku za preukázané, že boli individuálne vyjednané aj ostatné podmienky zmluvy o úvere, práve pre predtlač zmluvy, používanej Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľ ako nový veriteľ odporcu individuálne vyjednanie podmienok ani netvrdil, naopak,
zdôrazňoval iba, že pôvodný veriteľ bol bankou a zmluvu o splátkovom úvere považoval za celkom bežnú, rutinnú záležitosť Slovenskej sporiteľne a.s., z dôvodu, že ide o inštitúciu, ktorá je bankou a od nej nadobudol pohľadávku, uplatnenú v súdnom konaní.
Pri súdnej kontrole zmluvných podmienok súd vychádzal z predmetu zmluvy, v ktorý je vymedzený v čl. I ako úver vo výške 28.000,-Sk s dohodnutým úrokom vo výške 17,30% ročne. Banka stanovila v článku III, v bode 4/ zmluvnú podmienku, podľa ktorej je dlžník povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a údajného súhlasu dlžníka, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v poradí určenom bankou vo formulárovej zmluve. Túto podmienku súd vyhodnotil v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ako ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou, pretože umožňuje dodávateľovi /banke/ aj v nadväznosti na bod 2/ čl. III bez individuálneho vyjednania podmienky spotrebiteľom, aby banka / podľa zmluvy veriteľ/ vykonávala inkaso z účtu uvedeného v Základných podmienkach zmluvy, a to vo výške a v termíne splátok podľa Základných podmienok zmluvy a banke umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu dlžníka s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním Pohľadávky z Úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou istí, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky. Súd vyhodnotil tieto zmluvné podmienky ako neprijateľné, dané do zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na uhradení najprv úroku z omeškania, poplatkov banke a až potom istiny a úrokov. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že ide zo strany veriteľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Tomu nezodpovedá, že si veriteľ stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej odporcom poplatok za vedenie účtu, pretože odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani služby v zmysle § 4 ods. 4 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje. Poplatok by mal podľa uvedených ustanovení korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 50,- Sk, neskôr 60,-Sk, potom 1,99-eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§2 písm. e/, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedenie účtu, teda za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa, zrejme podľa § 23 ods. 6 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a banka si účtovaním poplatku za vedenie účtu a tiež prednostným odpočítavaním úroku z omeškania pred inými časťami pohľadávky, znižuje riziko ako možnú stratu vrátane škody spôsobenej vlastnou činnosťou banky alebo spôsobenú banke inými skutočnosťami, a to buď kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera alebo z operačného rizika, vyplývajúceho z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí, ktorého súčasťou je podľa zákona o bankách právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku.
Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie zmluvy, a to podľa výpisu z účtu odporcu, teda treba vyvodiť, že odporca prijal podľa Zmluvy o splátkovom úvere dňa 3.10.2005 spotrebiteľský úver, ktorým sa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a obsah práv a povinností účastníkov zmluvy o úvere je vyjadrený v § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pri úvere ide o odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov, za ktorých poskytnutie patrí veriteľov úrok, ktorý je cenou poskytnutých peňazí. Právna konštrukcia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka teda predpokladá,
že dlžník pre svoje ekonomické využitie potrebuje získať peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, je si vedomý záväzku poskytnuté finančné prostriedky, resp. podľa zákona o spotrebiteľských úveroch peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi a zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby odporcu najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv poplatky, úroky z omeškania, ktorými zaťažila účet odporcu, súd konštatuje, že banka konala v rozpore s § 566 ods. 2 OZ, / citácia ods. 2 : Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. s prihliadnutím na § 879j OZ/ § 879j znie: „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.“/. Ak banka zúčtovala časť plnení odporcu na údajné sankcie - poplatky za upomienky a časť poplatkov za vedenie účtu,, ktorého výšku menila v priebehu trvania zmluvy o úvere , účtovala poplatky odporcovi aj v rozpore s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.. /ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere/ a banke nevznikol nárok na poplatky, ktorými zaťažil účet odporcu, keďže poplatky okrem poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-Sk nie sú uvedené v zmluve z 3.10.2005. Navrhovateľ nepredložil žiaden sadzobník poplatkov z ktorého by vyplývali poplatky za upomienky tak ako vyplývajú z výpisu z účtu. Súd mal za to, že navrhovateľovi nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere / výška poplatku 50,-Sk/, pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká odplatná služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporcom nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 54 ods. 5 OZ za neplatnú. Súd tiež určil zmluvnú podmienku, podľa ktorej sa zaväzoval spotrebiteľ zaplatiť aj náklady veriteľa spojené s úverom za individuálne nevyjednanú a za neplatnú, pretože v celej zmluve niet zmienky o tom, čo sa za náklady veriteľa považuje a nezdôvodnil to ani navrhovateľ. Nie je tak zrejmé, za čo má spotrebiteľ plniť . Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný
K bodu 2/ čl. III zmluvy o úvere /dlžník súhlasí, aby veriteľ vykonával inkaso z účtu uvedeného v Základných podmienkach zmluvy, a to vo výške a v termíne splátok podľa Základných podmienok zmluvy, veriteľ je oprávnený zmeniť výšku splátky, ktorú inkasuje na základe súhlasu s inkasom tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru; dlžník súhlasí so zmenou inkasovanej sumy a dlžník súhlasí, aby veriteľ vykonal inkaso z účtu v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní,/ súd zaujíma po kontrole zmluvných podmienok stanovisko, že zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou , danou do formulárovej zmluvy bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa a je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a neporozumie významu podmienok . Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a aby sa zmenila aj dohodnutá konečná splatnosť úveru a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval preto zmluvnú podmienku uvedenú v časti III, bod 2 za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke čl. II bod 2 zmluvy o úvere z 3.10.2005, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou. Okrem uvedeného zdôvodnenia súd má za to, že v časti, ktorú vyjadril dodávateľ slovne „ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti“ je právny úkon v tejto časti z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ neurčitý a nezrozumiteľný a preto neplatný, pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle, k vzniku, zmene alebo zániku akých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje.
K výroku rozsudku, podľa ktorého súd určuje, že zmluvná podmienka v článku II, bod 3, podľa ktorej sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, súd uvádza, že táto podmienka úzko súvisí s ostatnými podmienkami, o ktorých súd určil, že sú neprijateľnými. Podľa ustanovenia článku IV. zmluvy o úvere, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou, dohodnutou v zmluve, podľa čl. I. úrokovou sadzbou vo výške 17,30%, ktoré sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca a u poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-Sk splatnosť uvedená v zmluve nie je, zo zmluvy o úvere nevyplýva. Zmluvná podmienka ako taká dáva možnosť dodávateľovi na konci mesiaca úročiť spolu s istinou aj poplatok za vedenie účtu, pričom akýkoľvek poplatok súd určil za podmienku neprijateľnú, poškodzujúcu spotrebiteľa. Pre neprijateľnosť podmienky ohľadom poplatkov, z ktorých nie sú niektoré ani uvedené v zmluve, poplatky za upomienky sú uvedené iba v sadzobníku, ktorý nie je zmluvou, dodávateľ nemôže požadovať podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve a bolo potrebné určiť aj túto podmienku za neprijateľnú a neplatnú.
K určeniu, že zmluvná podmienka v článku V., bod 4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, uvedená v Základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., uvedená v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 3.10.2005 súd zastáva názor, že ide o neprijateľnú podmienku z dôvodu, že je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a nebolo preukázané navrhovateľom, že podmienka bola individuálne so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle § 53 ods. 3 OZ, čo sa premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40% ročne. Takto stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym, konkrétne s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 OZ a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., nevýhodným, pretože podľa týchto ustanovení sa výška úroku z omeškania pohybovala v roku 2005 cca 6% -7% ročne. Bolo preto dôvodné celú podmienku určiť za neprijateľnú s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1 OZ, odchyľujúcu sa podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa a zhoršujúcou jeho zmluvné postavenie. Dohoda účastníkov zmluvy o úvere, že ich právny vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka je obsahom odporujúca zákonu a je neplatná podľa § 39 OZ.
Podľa § 4 ods.2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že zmluva o úvere obsahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov /28000,-Sk/ a úrok. Podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy je záväzok jednej strany poskytnúť peňažné prostriedky, určenie ich výšky a záväzok druhej strany vrátiť poskytnuté prostriedky s úrokmi. Z výpisu z účtu odporcu súd zistil, že odporcovi bolo poskytnutých 28000,-Sk /929,43 eur/, z ktorých v splátkach vrátil celkom dodávateľovi 681,48 € (20530,4 Sk) v 24 splátkach k 18.7.2008. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca dlží na istine 1219,12 eur, riadne úroky vo výške 164,62 €, úroky z omeškania vo výške 174,36 €, od ktorého dňa a z akej čiastky istiny sú úroky a úroky z omeškania počítané v ten ktorý mesiac z návrhu a ani z výpisu z účtu nie je zrejmé.
Navrhovateľ tvrdil, že istina, ktorú má povinnosť odporca navrhovateľovi zaplatiť je vo výške 1219,12 eur, ktorá je výsledkom vygenerovaným bankovým systémom Slovenskej sporiteľne. Iné zdôvodnenie, prečo navrhovateľ dlží práve na istine 1219,12 eur z návrhu a jeho doplnenia nevyplýva. Za zistenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce a dodávateľ zaúčtoval odporcovi z jeho splátok aj platby na úrokoch z omeškania pričom neuviedol pri akej percentuálnej sadzbe za aké obdobie a z akej sumy bol v ten ktorý mesiac vyúčtovaný a odúčtoval mu zo splátok aj čiastky na poplatkoch pri pohyblivej mesačnej výške úroku a pri zosplatňovaní istiny spolu s poplatkom na konci mesiaca je výška istiny a úrokov, ktoré má dlžiť odporca z úverovej zmluvy nepreukázaná. Navrhovateľ vyvolal návrhom sporové konanie o zaplatenie peňažného záväzku. V sporovom konaní je navrhovateľ povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného
neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
V konaní súd neprihliadol na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.1.2012, nakoľko túto dohodu nepodpísala odporkyňa, keďže sa na tejto dohode nenachádza jej podpis. Na tejto dohode sa nachádza len podpis osoby pristupujúcej k dlhu, pričom touto osobou má byť G. V., O.. X.X.XXXX, ktorá je podľa výpovede odporkyne jej sestra, ktorá nie je v tomto konaní účastníčkou. Vzhľadom nato nemal súd v konaní preukázané, že by odporkyňa dlh uznala. Odporkyňu nezaväzuje ani pristúpenie G. V. k dlhu odporkyne. Súd dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.1.2012, ktorú podpísala sestra odporkyne ako pristupujúca osoba vyhodnotil ako neplatnú a v konaní na ňu neprihliadal. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 17.1.2012 osobou pristupujúcou k dlhu, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako priemerného spotrebiteľa. zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Pre spotrebiteľa, ku ktorému pristupuje ďalší dlžník je nevýhodné dodávateľom navrhnuté predĺženie premlčacej doby na dobu 10 rokov, keď je v § 101 OZ pre občianskoprávny vzťah účastníkov ustanovená trojročná doba, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát. Právo vzniesť námietku premlčania neznalý spotrebiteľ nepozná, nevie, aký právny význam má inštitút premlčania v občianskom práve, teda že právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu a ide o oslabenie vymožiteľnosti práva, uplatneného v súdnom konaní, ak je dlžníkom vznesená námietka premlčania nároku veriteľa. Sestra odporkyne podľa § 533 OZ / citácia § 533 OZ: „Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne/ pristúpila k záväzku odporkyne a uznala dlh pravdepodobne bez toho, žeby podľa § 558 OZ / citácia § 588 OZ : „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“/ vedela, že dlh odporkyne je premlčaný. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre jeho omyl skutkový alebo právny, napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie právne účinky. Právny úkon uznania dlhu sestrou odporkyne treba hodnotiť za právny úkono absolútne neplatný pri daní do „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ 10. ročnú premlčaciu dobu. Právny úkon svojím obsahom alebo účelom v zmysle § 39 OZ obchádza zákon, účelom odporuje zákonu, medzi dodávateľom a spotrebiteľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov dohody v neprospech spotrebiteľa. Dlhšia premlčacia doba je výhodnejšia iba pre veriteľa, v spotrebiteľskom vzťahu označovaného za dodávateľa. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je ním dlžník viazaný z dôvodu, že po pristúpení k dlhu sestrou odporkyne majú byť zaväzované dlžníčky spoločne a nerozdielne.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, či skutočne dlží odporca zo záväzkového vzťahu navrhovateľom navrhované peňažné plnenie, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o výške plnenia a z ním predloženého dôkazu - výpisu z účtu sa nedalo oddeliť to, čo predstavuje ešte nárokovateľnú istinu či iné zákonom dovolené plnenia a čo už plnenia nedovolené, pretože dodávateľ najprv odpočítaval zo splátok zaplatených odporcom príslušenstvo pohľadávky / úroky, úroky z omeškania podľa § 121 ods. 3 OZ/ a poplatky, hoci ak by sa riadil ustanovením § 566 ods. 2 OZ nedovolený stav by nenastal. Nárok navrhovateľa za zisteného stavu je preto nepreskúmateľný a keďže nebolo preukázané v konaní, po akú výšku je dôvodné priznať istinu, ktorej patrí úrok zo zmluvného vzťahu úverovej zmluvy a nebolo ustálené, aká čiastka na istine či úroku navrhovateľovi oprávnene patrí, nebolo možné priznať ani úrok z omeškania ako ďalšie príslušenstvo pohľadávky.
O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa výslovne uviedla, že si náhradu trov nežiada a taktiež jej žiadne trovy ani nevznikli.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).