Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/147/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu AGRO LADMOVCE, Ladmovce č. 4, zast. advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Košice, Moldavská cesta 21/A proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná č. 63 v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. 05. 2012 č. 1020506/1/1016027/2012/5050-r takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 31. 05. 2012 č. 1020506/1/1016027/2012/5050-r žalovaný podľa o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 10. 11. 2011 č. /Koh, ktorým prvostupňový správny orgán podľa zákona o správe daní a poplatkov žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 34.881,25 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť za toto zdaňovacie obdobie v sume 2.907,-- eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. I/332/16813-96779/2011/Mašk zo dňa 26. 09. 2011. Daňovú kontrolu vykonalo Daňové riaditeľstvo SR.

Správca dane konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry č. 31072010/V3 (FP800034), dátum dodania 31. 07. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za nákup kukurice v strukovom stave v množstve 355.400 ks v celkovej hodnote 105.731,50 eur, z toho základ dane 88.850,-- eur a DPH 16.881,50 eur, faktúry č. 31072010/V (FP800035), dátum dodania 31. 07. 2010 od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, za nákup krmovín

- sena v množstve 1.300 q, slamy v množstve 800 q, šrotu obilného v množstve 2.450 q a kukurice v strukovom stave v množstve 228.000 ks, v celkovej hodnote 129.990,20 eur, z toho základ dane je 109.235,50 eur a DPH 20.754,75 eur a faktúry č. 20100605 (FP800036) od dodávateľa V. O., Z.. F.. P.., dátum dodania 02. 06. 2010 za nákup plemenných baranov v počte ks 2, v celkovej hodnote 952,-- eur, z toho základ dane 800,-- eur a DPH 152,-- eur. Správca dane uviedol, že žalobca v súvislosti s uvedenými obchodmi nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH podľa , o DPH, pretože nepreukázal reálne uskutočnenie týchto obchodov a vznik daňovej povinnosti tak, ako boli deklarované vo faktúrach a v súvislosti s poslednou faktúrou daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítať daň v sume 152,-- eur, pretože nepreukázal, že nákup tohto tovaru použil na účely svojho podnikania, čím porušil ust. cit. zákona.

Správca dane poukázal na to, že kontrolná skupina zistila, že platiteľ podľa výpisu z OR má sídlo na adrese Ladmovce č. 4, kde sa však nachádza neobývaný dom s odpojenou prípojkou plynu, pričom na plote je umiestnených 6 tabúľ spoločností prepojených konateľom Mikulášom Varehom st. a vlastníkom predmetného domu podľa listu vlastníctva č. 276 predmetného k. ú. je spoločnosť Naft - SM Gastro Slovakia, s. r. o. Zistené bolo, že platiteľ nevyužíva dom na podnikanie, nemá prevádzkové náklady, súvisiace s jeho využívaním, ako to vyplýva z odpovedí na dožiadania, resp. o poskytnutie informácií od Východoslovenskej energie Košice, Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., SPP, a. s., Orange Slovensko, a. s., Slovak Telecom, a. s., a pod., pričom platiteľ nemá ani žiadnych zamestnancov a žiadne pohyby na účtoch zriadených v ČSOB a OTP banke. Z odpovede Plemenárskych služieb SR, š. p., centrálna evidencia hospodárskych zvierat Žilina bolo zistené, že platiteľ má v databáze CEHZ registrovaný chov oviec, pričom miestnym zisťovaním v priestoroch bývalého JRD v obci Veľký Horeš bolo zistené, že sa tam nachádza približne 50 - 60 oviec. Šofér, ktorý tam bol v čase miestneho zisťovania doviezol slamu, avšak tento nebol zamestnancom platiteľa, ani zamestnancom žiadnej spoločnosti, v ktorej je konateľom Mikuláš Vareha st. V areáli bol prítomný iba jeden zamestnanec spoločnosti JOMADO, ktorý nevedel povedať, komu patrí areál bývalého JRD Veľký Horeš. Ďalšími miestnymi zisťovaniami nebol preukázaný chov oviec v iných objektoch. Platiteľ nemal žiadnych zamestnancov, na Daňovom úrade Kráľovský Chlmec nemal evidovanú žiadnu prevádzku, ktorá by slúžila na ustajnenie oviec, nepreukázal, kde sa ovce či v zime, či v lete nachádzajú, kto sa o ne stará a nepreukázal ani žiadne režijné náklady súvisiace s chovom oviec. Nepreukázal ani to, kto a akým spôsobom a kde mu doviezol krmoviny v zmysle sporných faktúr a kde boli uskladnené, keďže platiteľ nemal priestory na uskladnenie. Zároveň žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôvodu preverenia pôvodu krmív kontrolná skupina nahliadla do spisovej zložky dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom a zistila, že menovaný nie je registrovaný ako prvovýrobca krmovín, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nepredložil žiadne nájomné zmluvy, ani listy vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom, ani k skladovacím priestorom a ani súpis hmotného a nehmotného majetku, nepredložil žiadne doklady o preprave tovaru, ani o prenájme dopravného prostriedku a nie je ani evidovaný ako držiteľ alebo vlastník vozidla, nemal zamestnancov, neúčtoval žiadne prevádzkové náklady. Platby prebiehali v hotovosti tak, že Mikuláš Vareha st. vystupoval aj za dodávateľa aj za odberateľa, čiže platil sám sebe a obchodoval len medzi spoločnosťami, kde bol sám konateľom. Skladovacie priestory, ktoré menovaný označil ako miesto uskladnenia krmovín a to Karlov Dvor v Slovenskom Novom Meste a Vojany sa správcovi dane nepodarilo preveriť, keďže im vstup do areálov nebol umožnený. Tento dodávateľ nemal vytvorené technické a materiálne podmienky na vykonávanie poľnohospodárskej výroby, nepreukázal, nevysvetlil a nezdokladoval výrobné náklady súvisiace s pestovaním, skladovaním a zberom krmovín, a ani ich nákup. Vychádzajúc z uvedeného kontrolná skupina dospela k záveru, že platiteľovi Mikuláš Vareha - Venikom ako dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň kontrolovanému platiteľovi nevzniklo právo na odpočet dane za nákup predmetných krmovín z uvedených faktúr. Platiteľ tiež nepreukázal, že vyššie špecifikované plemenné barany použil na účely svojho podnikania ako platiteľ a to z dôvodov, ktoré už boli uvedené.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že platiteľ v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2010 vystavil dodávateľskú faktúru č. 010710/AL1 (FV6) s dňom dodania 01. 07. 2010 pre odberateľa V., Z.. F.. P.., Z. D.É. O. ktorou fakturoval predaj smrekovej guľatiny v množstve 71,90 m3 so základom dane 7.190,-- eur a DPH 1.366,10 eur. Peniaze prijal v hotovosti dňa 02. 07. 2010 na základe príjmového pokladničného dokladu PP13. Za predaj tej istej komodity vystavil aj dodávateľskú faktúru č. 010710/AL2 (FV7) s dňom dodania 01. 07. 2010 pre odberateľa A., Z.. F.. P.., O. H. v množstva 72,70 m3 so základom dane 7.270,-- eur a DPH 1.381,30 eur. Peniaze prijal rovnako v hotovosti 02. 07. 2010 na základe príjmového pokladničného dokladu PP13. Vystavil tiež dodávateľskú faktúru č. 010710/AL (FV8) pre odberateľa V., Z.. F.. P.., O., ktorou fakturoval predaj 2 ks plemenných baranov so základom dane 840,-- eur a DPH 159,60 eur. Aj v tomto prípade prijal peniaze v hotovosti dňa 02. 07. 2010 na základe príjmového pokladničného dokladu PP13.

Keďže platiteľ nepreukázal dôkaznými prostriedkami uvedené zdaniteľné plnenia, kontrolná skupina vykonala v tejto súvislosti šetrenie na základe nahliadnutia do spisovej zložky Mikuláš Vareha - Venikom a zistila, že v mesiacoch január a marec 2010 nakupoval smrekovú guľatinu od nezávislej fyzickej osoby František Fürdös - Fufra Kežmarok, ktorý ju nakupoval od Obecných lesov Ľubica, Štátnych lesov TANAP, pričom drevo bolo ociachované a ku každej faktúre bol vystavený doklad o pôvode dreva. Mikuláš Vareha - Venikom pri predaji spoločnostiam, v ktorých bol sám konateľom nedokladoval k

faktúram doklad o pôvode dreva, ktorým by sa mali spoločnosti preukázať aj v prípade skladovania dreva, eventuálne pri ďalšom predaji z jedného skladu do druhého a zároveň bolo cestou Obvodného lesného úradu v Michalovciach zistené, že menovanému, resp. žiadnej z jeho spoločností neboli vydané ciachy v zmysle o lesoch. Vychádzajúc z počiatočného stavu guľatiny k 01. 01. 2010, z predloženej skladovej evidencie za január - február 2010, z dodávateľských a odberateľských faktúr za január - jún 2010 bolo zistené, že dodávateľ Mikuláš Vareha - Venikom nemohol v dňoch 20. 04. 2010, 13. 05. 2010, 19. 05. 2010 a 02. 06. 2010 predať smrekovú guľatinu kontrolovanému platiteľovi, pretože v týchto dňoch na skladovej karte žiadnu nemal a vykazoval mínusové stavy guľatiny. Menovaný označil ako miesto skladovania guľatiny skladové priestory vo Svätej Márii, kde bolo vykonané miestne zisťovanie, pričom podľa strážnika areálu drevo sa už 4 roky v tomto priestore nevyskladnilo. Mikulášovi Varehovi - Venikom nevznikla daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH, pretože nedodal v skutočnosti smrekovú guľatinu kontrolovanému platiteľovi. Zároveň bolo zistené, že kontrolovaný platiteľ

- žalobca podľa predložených dokladov nakupoval smrekovú guľatinu od dodávateľa Mikuláš Vareha

- Venikom a predával ju spoločnostiam kde bol konateľom tiež Mikuláš Vareha st., takže fakturácia prebiehala medzi personálne prepojenými spoločnosťami. Platiteľ nemal, ani nedokladoval k faktúram doklad o pôvode dreva, nepreukázal skladové priestory smrekovej guľatiny, fyzicky neboli zistené skladové zásoby smrekovej guľatiny. Vychádzajúc z uvedeného ani platiteľ nemohol dodať smrekovú guľatinu spoločnostiam deklarovaným v predložených dokladoch. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH mu nevznikla daňová povinnosť. Povinnosť zaplatiť daň mu vznikla v zmysle ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH a to vo výške, ktorú uviedol v daňovom priznaní.

Žalovaný citujúc ust. § 49 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj ust. § 29 ods. 4, 8 zákona o správe daní a poplatkov konštatoval, že v daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte, ktorého povinnosťou je doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, tzn. objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné iba vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, nepredložil žiadne z požadovaných dôkazov a nepodal žiadne vysvetlenie ani vyjadrenie v zmysle zaslaných výziev v súvislosti s výkonom kontroly DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Ani na opakované výzvy požadované doklady nepredložil a neposkytol ani žiadne konkrétne informácie a vysvetlenia, ktoré by preukázali vecnú stránku faktúry, na základe ktorej by bolo uplatnené odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období, čím nebola splnená povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a preukázané skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správca dane v priebehu daňového konania. Platiteľ nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako boli uvedené na sporných faktúrach a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov.

Finančné riaditeľstvo z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danom prípade kontrolná skupina pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu postupovala v súlade s platnou právnou úpravou. Vzhľadom na pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti platiteľom predložených dokladov vykonala rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov s krmivami. Dôkazné prostriedky zabezpečila zákonným spôsobom a hodnotila ich v súlade s § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

K namietanému porušeniu princípu proporcionality a neprimeranému dôkaznému zaťažovaniu kontrolovaného platiteľa, ktorý využil právo slobodne podnikať odvolací orgán uviedol, že správca dane z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vykonal šetrenie, na základe ktorého dospel k zisteniam, že Mikuláš Vareha st. bol oprávnený konať za dodávateľské, ako aj odberateľské spoločnosti, keďže je spoločníkom a konateľom niekoľkých desiatok obchodných spoločností, ktoré medzi sebou ako platitelia DPH uskutočňovali zdaniteľné plnenia. Pri uzatváraní dodávateľských a odberateľských zmlúv medzi spoločnosťami personálne prepojenými osobou Mikuláša Varehu st. vystupoval menovaný ako oprávnená osoba na strane dodávateľa i odberateľa, platby za tovar a služby boli uskutočňované vždy v hotovosti, tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, mnohokrát neopustil sklady spoločnosti, zmenil iba vlastníka, a to len v rámci spoločností prepojených dotknutou osobou. Menovaný konal za

ďalšie obchodné spoločnosti a vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti súvisiace s obchodno- ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa jeho vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci obchodných spoločností nezastupiteľný a ku všetkým preverovaným skutočnostiam sa mohol iba on vyjadriť a predkladať dôkazné prostriedky. Daňové orgány tým, že vykonávali daňové kontroly súčasne u daňových subjektov prepojených osobou Mikuláša Varehu st. nepostupovali v rozpore s platnými právnymi predpismi, cieľom ich postupu bolo čo najúplnejšie zistiť skutkový stav. Stav, na ktorý sa odvolával konateľ týchto spoločností vytvoril platiteľ tým, že zvolil takúto formu svojho podnikania, čím úmyselne vytvoril stav, pri ktorom zneprehľadnil toky tovarov, služieb, financií, faktúr a dokladov. Daňové orgány neupierajú platiteľovi možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť takouto formou, avšak pri takejto forme považujú za potrebné a nutné zabezpečiť, aby každá spoločnosť, ktorá je samostatnou účtovnou jednotkou a ako taká má svoje práva aj povinnosti si tieto povinnosti aj plnila. Menovaný mohol svoje spoločnosti personálne obsadiť tak, aby k danému stavu nedošlo a mohol využiť možnosť inštitútu splnomocneného zástupcu. Snahou kontrolného orgánu bolo zistiť pôvod tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť sa tovar do toho reťazca dostal, kedy a cez ktorú spoločnosť tovar opustil tento reťazec. Preto takýto postup bol v súlade so zásadou proporcionality. Cieľom sledovanom daňovými orgánmi bolo správne určenie daňovej povinnosti. Dospieť k tomuto cieľu bolo možné iba súbežným výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou Mikuláša Varehu st. Zo spisového materiálu vyplýva, že kontrolný orgán nezaťažoval platiteľa viac, ako to bolo nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly. V danom prípade na zaslané výzvy, ktoré platiteľ prevzal, nereagoval, a ani nepredložil požadované dôkazy a vysvetlenia. Preto považoval námietky žalobcu v tomto smere za neopodstatnené.

Námietku týkajúcu sa tvrdenia, že ťažiskovým a jediným dôkazom, na podklade ktorého daňový orgán nezákonným spôsobom postupoval voči daňovému subjektu, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia s tým, že správny orgán nedisponuje žiadnym priamym ani nepriamym konkrétnym dôkazom, ktorým by spochybnil uskutočnenie zdaniteľného obchodu, považoval žalovaný za neopodstatnenú, ako to vyplýva z už vyššie špecifikovaného vykonaného dokazovania. Jednotlivé dôkazy boli v napadnutom rozhodnutí špecifikované a tieto boli vyhodnotené jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti.

K námietke o nesprávnej aplikácii § 71 ods. 6 zákona o DPH a k námietke, podľa ktorej z rozsudku ESDC - 454/98 vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať ust. § 78 ods. 6 zákona o DPH odvolací orgán uviedol, že čl. 203 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Uvedené je premietnuté do zákona o DPH, konkrétne do ust. § 69 ods. 5, pričom ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o DPH je plne v súlade s platnou smernicou Rady ako bola citovaná, pričom toto ustanovenie hovorí o faktúre alebo o inom doklade o predaji nevynímajúc faktúry, ktorých predmet fakturácie neodráža skutočnosť. V tomto prípade žalobcovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, pretože tovar dodaný nebol. Napriek tomu platiteľ bol povinný daň odviesť podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH z dôvodu, že ju uviedol na faktúre.

K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej daňový subjekt nemusí za určité zdaňovacie obdobie dosiahnuť zákonite ako hospodársky výsledok zisk žalovaný uviedol, že zistenia z vykonaných daňových kontrol nenasvedčujú tomu, že účelom podnikania daňového subjektu bolo dosahovanie zisku. Spoločnosti personálne prepojené osobou Mikuláša Varehu st. pri vzájomných deklarovaných dodávkach tovaru vytvárali dojem ekonomickej činnosti, ktorá sa pri posudzovaní vzťahu dodávateľ

- odberateľ javila ako skutočná, ale pri posúdení a zohľadnení celej štruktúry vzťahov išlo len o fiktívnu ekonomickú činnosť bez reálneho podkladu. V kolobehu tovarov medzi jednotlivými personálne prepojenými spoločnosťami sa samotná podstata DPH stratila, pretože kontrolovaný daňový subjekt, ako aj jeho obchodní partneri, prepojení osobou Mikuláša Varehu st. v kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj v ostatných zdaňovacích obdobiach, v daňových priznaniach vykazovali len nadmerné odpočty a počas celej doby obchodovania nebolo preukázané, žeby jednotlivé tovary boli spotrebované konečným spotrebiteľom, ktorého spotreba by mala za následok odvod dane na výstupe aj do štátneho rozpočtu. Žalovaný zároveň zdôraznil, že povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Platiteľ nepredložil dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľného obchodu potvrdilo, na výzvy kontrolnej skupiny nereagoval, vo vyjadrení k protokolu ani v odvolaní sa ku konkrétnym zisteniam nevyjadril, tzn., že

nevyužil svoje právo a tým, že nepredložil relevantné dôkazy, nepreukázal splnenie vyššie uvedených podmienok podľa zákona o DPH.

Včas podanou žalobou zo dňa 01. 08. 2012 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 07. 08. 2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že na výzvu správcu dane predložil relevantné účtovné doklady k daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobie. Napriek tomu bol opätovne vyzývaný správcom dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení a to už v čase, kedy sa už vtedajší štatutárny zástupca spoločnosti nachádzal vo väzbe a dokumenty žalobcu a subjektov personálne prepojených s pánom Mikulášom Varehom boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonávaných domových prehliadok. Žalobca namietal, že jeho doklady boli zaistené hromadne, bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu a daňový subjekt do dnešného dňa nemá vedomosť, aké doklady mu boli odňaté. Zaistenie dokladov žalobcu je úkonom trestného konania, o ktorom mala byť bezprostredne po ňom spísaná zápisnica, ktorá mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle (). Pri zaistení dokladov bola prítomná pani Agnesa Lipanová, ktorá pre daňový subjekt spracovala účtovníctvo, ale podľa jej udania jej nebola odovzdaná žiadna kópia zápisnice o predmetnom úkone. Súčasnej konateľke žalobcu policajné orgány odmietli vydať kópiu tejto zápisnice z dôvodu, že nie je procesnou stranou v trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi žalobcu pánovi Mikulášovi Varehovi.

Nemožnosť splniť si povinnosť v zmysle výzvy správcu dane na predloženie dôkazov dokazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení bola spôsobená aj tým, že žalobcu zastupovala advokátska kancelária Kolesár a partneri, s. r. o., pričom toto zastúpenie zaniklo dňa 30. 05. 2011 smrťou štatutárneho zástupcu. Do dňa podania žaloby žalobcovi napriek opakovaným výzvam uvedenou advokátskou kanceláriou neboli vydané prevzaté podklady.

Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože nezodpovedá ustanoveniam , a Odôvodnenie obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa SR. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil a dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru žalovaného zaťažiť žalobcu a spoločností personálne prepojených pánom Mikulášom Varehom st. boli aj stovky výziev, miestnych zisťovaní, ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť pána Mikuláša Varehu ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom tejto skutočnosti je aj to, že 30. 03. 2010 bolo pánovi Mikulášovi Varehovi doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených pánom Mikulášom Varehom vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol.

Podľa žalobcu ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie je totožnosť osoby spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Výlučné konštatovanie, že deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočňovali medzi spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa priamo ani nepriamo bez ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Pán Mikuláš Vareha v súlade s SR bol oprávnený založiť si viacero obchodných spoločností. Tým neporušil žiadne zákonné ustanovenie, naopak, využil právo slobodne podnikať. To, že pán Mikuláš Vareha bol štatutárnym zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu, čo ale nekorešponduje s postupom daňového úradu.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho aktivity, ako aj aktivity ďalších spoločností nemožno označiť za fiktívne. Ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty. Nie je zakázané obchodovať s

personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi ani uprednostňovať hotovostný platobný styk pred bezhotovostným platobným stykom. Skutočnosť, že žalobca neúčtuje o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba el. energie), neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných plnení. Keďže pán Mikuláš Vareha riadil ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne ďalších služieb, ktoré obvykle využívajú podnikateľské subjekty pri svojej podnikateľskej činnosti. Tieto podnikateľské subjekty v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu. Z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné automaticky vyvodiť záver, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne.

S poukazom na rozsudok Súdneho dvora ES z 21. 02. 2006 vo veci C-255/02 „Halifax“ žalobca uviedol, že žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový správny orgán a to, že hlavným cieľom predmetných plnení bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu bez toho, aby žalobca mal reálnu možnosť brániť sa voči týmto tvrdeniam.

Žalobca mal výhrady aj k úvahám žalovaného o skutočnosti, že pán Mikuláš Vareha ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu, ako ak iných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe. Obchodné spoločnosti, teda aj spoločnosti personálne prepojené osobou pána Mikuláša Varehu sú samostatnými právnymi subjektmi odlišnými od osôb, ktoré sú ich spoločníkmi, ako aj od osôb, prostredníctvom ktorých konajú. Pripustil možnosť vzniku drobných nedostatkov pri veľkom rozsahu podnikateľskej činnosti spoločností personálne prepojených pánom Mikulášom Varehom, ale tieto pochybenia mohli viesť iba k uloženiu sankcie za porušenie právnych predpisov. Nemohli viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody neboli uskutočnené. Žalobca nepovažoval za preukázaný a ani riadne odôvodnený záver správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, t. j., že prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril pán Mikuláš Vareha podmienky, na základe ktorých získal neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Žalobca zvyšoval objem realizovaných obchodov a zisky z podnikateľskej činnosti boli následne investované do zveľaďovania spoločnosti. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len o účtovnú stratu, spôsobenú napr. odpismi nadobudnutého majetku. Napokon žalobca vytýkal správcovi dane nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 01. 2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke týkajúcej sa nemožnosti splniť výzvy správcu dane uviedol, že väzba konateľa bráni len jeho osobnému vystupovaniu v daňovom konaní a nepredstavuje objektívnu príčinu, ktorá by žalobcovi bránila podávať písomné vyjadrenia či vysvetlenia. V tomto prípade daňová kontrola bola začatá dňa 22. 10. 2010 a doc. JUDr. Kolesár, CSc. žalobcu zastupoval až od 18. 04. 2011, takže upovedomenie o začatí kontroly bolo doručené priamo žalobcovi, na základe čoho žalobca žalovanému aj predložil ku kontrole časť dokladov. Na ďalšie výzvy na predloženie ďalších dôkazov a dokladov, ktoré boli žalobcovi doručené 17. 01. 2011 a 09. 03. 2011 už žalobca nereagoval. Vychádzajúc z uvedeného považoval túto námietku za neopodstatnenú.

Za neopodstatnenú považoval aj námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože napadnuté rozhodnutie v odôvodnení obsahuje podľa § 30 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, je tam opísaný predmet konania, poukázanie na skutkové zistenia, dôvody, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, stanovisko k námietkam, ako aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované v danom rozhodnutí.

K namietanému porušeniu princípu proporcionality uviedol, že tento tak, ako je normatívne zakotvený v čl. 52 ods. 2 Charty základných práv v EÚ rešpektovaný v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ, ako aj u Ústavného súdu SR bol v rámci predmetnej daňovej kontroly dodržaný. Výzvy, ktoré boli zaslané správcom dane v rámci kontroly boli primeranými a zákonnými prostriedkami, ktoré žalobcu nezaťažovali, keďže tento bol povinný ako štatutárny zástupca kontrolovanej spoločnosti požadované účtovné a daňové doklady, na základe ktorých vyhotovil daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010 mať k dispozícii. Pri získavaní dôkazných prostriedkov postupoval správca dane v súlade s § 29 a § 32 zákona o správe daní a poplatkov. Z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil, že Mikuláš

Vareha st. bol spoločníkom a konateľom niekoľkých desiatok obchodných spoločností a zároveň podniká aj ako fyzická osoba, ktoré medzi sebou ako platitelia DPH uskutočňovali zdaniteľné obchody. Z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle šetrenie, na základe ktorého dospel k zisteniam, že Mikuláš Vareha st. bol oprávnený konať za dodávateľské aj odberateľské spoločnosti. Pri uzatváraní dodávateľských a odberateľských zmlúv medzi spoločnosťami personálne prepojenými osobami Mikuláša Varehu st. vystupoval Mikuláš Vareha st. ako oprávnená osoba na strane dodávateľa aj odberateľa, platby za tovar a služby boli uskutočňované vždy v hotovosti, tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach mnohokrát neopustil sklady spoločnosti, zmenil iba vlastníka, tzn., že k zmene vlastníka došlo len v rámci spoločností prepojených dotknutou osobou. Menovaný konal za ďalšie obchodné spoločnosti a vykonával v týchto spoločnostiach aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami, pričom podľa jeho vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vysvetlenia a predkladať dôkazné prostriedku ku kontrole.

Daňové orgány tým, že vykonávali daňové kontroly súčasne u daňových subjektov prepojených osobou Mikuláša Varehu st. nepostupovali v rozpore s platnými právnymi predpismi, ale naopak, cieľom takéhoto postupu bolo čo najúplnejšie zistiť skutkový stav. Daňové orgány nevytvorili tento stav, vytvoril ho žalobca, ktorý zvolil takúto formu svojho podnikania. Cez množstvo spoločností prepojených jeho osobou úmyselne vytvoril stav, pri ktorom zneprehľadnil toky tovarov, služieb, financií, faktúr a dokladov. Daňové orgány neupierajú žalobcovi možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť takouto formou, avšak aj pri takejto forme podnikania je nutné zabezpečiť, aby každá spoločnosť, ktorá je samostatnou účtovnou jednotkou a ako taká má svoje práva aj povinnosti si tieto práva a povinnosti plnila. Daňové subjekty s tým, že boli prepojené jednou osobou mohli poskytovať informácie a doklady v krátkom časovom priestore a tým uplatnil svoje práva, ktoré im prislúchali. Mikuláš Vareha st. mohol svoje spoločnosti personálne obsadiť tak, aby k danému stavu nedošlo, alebo mohol využiť možnosť inštitútu splnomocneného zástupcu v zmysle § 9 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov.

Nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol u daňových subjektov prepojených osobou Mikuláša Varehu st. vychádzala z potreby preukázania reálnosti uskutočnených obchodov, ktorú bolo možné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločností, v ktorých bol menovaný konateľom. Snahou kontrolného orgánu bolo zistiť pôvod tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy a cez ktorú spoločnosť tovar opustil tento reťazec spoločností. Daňové orgány sledovali jediný cieľ, a síce zistenie správneho určenia daňovej povinnosti. K uvedenému cieľu bolo možné dospieť len súbežným výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností, ktoré boli personálne prepojené osobou Mikuláša Varehu st. Podľa názoru žalovaného kontrolný orgán nezaťažoval žalobcu viac, ako bolo nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly, cieľom ktorej bolo úplne zistiť skutkový stav a správnu výšku dane. Žalobcovi boli zaslané a doručené výzvy ešte pred vzatím konateľa do väzby, na ktoré žalobca reagoval len čiastočne, čím ku kontrole nepredložil všetky požadované doklady, dôkazy a vysvetlenia, ktoré by preukázali splnenie zákonných podmienok pre správne určenie dane.

Totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v predmetných spoločnostiach nebola ťažiskovým a ani jediným dôkazom, na základe ktorého bol vydaný predmetný dodatočný platobný výmer, pretože kontrolná skupina vykonala súbor procesných krokov, zabezpečila a označila dôkazy, ktorých vyhodnotenie jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podrobne uviedla v rozhodnutí s prihliadnutím na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a viedlo ku konečnému rozhodnutiu v danej veci. Kontrolná skupina vyžiadala vyjadrenia orgánov, organizácií a tretích osôb a vykonala miestne zisťovania v priestoroch, kde boli vyrábané a skladované obchodované komodity. Objektívne spochybnila preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť žalobca nepreukázal.

K námietkam žalobcu totožným s námietkami obsiahnutými v odvolaní, v zmysle ktorých správca dane nepostupoval podľa , pretože nedostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti nedostatočne vyhodnotil v ich vzájomných súvislostiach, žalovaný uviedol, že týmito námietkami sa podrobne zaoberal v napadnutom rozhodnutí a na tomto svojom názore zotrváva.

Zdôraznil, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť

rozdeľuje zákon o správe daní a poplatkov medzi správcu dane a daňový subjekt. Vychádzajúc z ust. § 49 zákona o DPH platiteľ dane má právo na odpočítanie dane, ktoré vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane len ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle zákona o DPH. Ust. § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, tzn. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť len ak má k dispozícii, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa tohto zákona. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotno- právne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj deklarujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi DPH, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nepostačuje len formálne porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Takéto dôkazy v predmetnom konaní v zmysle § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov boli vykonané. Vychádzajúc z ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. V tomto prípade žalobca nepredložil žiadne z požadovaných dôkazov a nepodal žiadne vysvetlenie ani vyjadrenie v zmysle zasielaných výziev v súvislosti s výkonom kontroly DPH za predmetné zdaňovacie obdobie, tzn., že nepreukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na dodávateľských faktúrach tak, ako boli špecifikované v napadnutom rozhodnutí. Nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov s kukuricou a ďalšími krmovinami, nepreukázal ani, že predmetný tovar bol skutočne nadobudnutý a následne dodaný Mikulášom Varehom - Venikom žalobcovi. Kontrolná skupina pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu postupovala v súlade s § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov a za účelom riadneho zistenia skutkového stavu vykonala rozsiahle dokazovanie, zo záverov ktorého vyplýva, že v danom prípade k predmetným zdaniteľným plneniami nedošlo. Hodnotením a analýzou všetkých získaných dôkazov správca dane konštatoval, že v danej veci personálne prepojenie umožnilo vznik k čisto umelej situácii umožňujúcej práva na odpočet dane.

K námietke žalobcu, že žalobca nemusí za určité zdaňovacie obdobie dosiahnuť zákonite ako hospodársky výsledok zisk uviedol, že účelom podnikania daňového subjektu je dosahovanie zisku tak, ako je to uvedené v . Správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli, že žalobca nemohol vykázať v júli 2010 účtovnú stratu, avšak zachytenie celého toku dodávok za dlhšie obdobie, ale i za samotné zdaňovacie obdobie júl 2010 poukázalo na nereálnosť deklarovaných plnení žalobcom. Spoločnosti personálne prepojené osobou Mikuláša Varehu st. pri vzájomných deklarovaných dodávkach tovaru vytvárali dojem ekonomickej činnosti, ktorá sa pri posudzovaní vzťahu dodávateľ - odberateľ javila ako skutočná, ale pri posúdení a zohľadnení celej štruktúry vzťahov išlo len o ekonomickú činnosť bez reálneho podkladu. V kolobehu tovaru medzi jednotlivými personálne prepojenými spoločnosťami sa samotná podstata DPH stratila, pretože kontrolovaný žalobca ako aj jeho obchodní partneri, prepojení osobou Mikuláša Varehu st. v kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj v zdaňovacích obdobiach v daňových priznaniach vykazovali len nadmerné odpočty a počas celej doby obchodovania nebolo preukázané, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného dodania tovarov, pri ktorom vzniká konečnému nadobúdateľovi daňová povinnosť.

K námietke žalobcu týkajúcej sa neúčtovania režijných nákladov žalovaný uviedol, že správca dane zistil, že žalobca v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou neúčtoval o žiadnych prevádzkových nákladoch. Ide o skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou nevznikali žiadne prevádzkové náklady, o čom svedčia dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise. Počas daňovej kontroly žalobca nepredložil a neoznačil žiadne konkrétne doklady, ktoré by preukazovali existenciu akýchkoľvek režijných nákladov, resp. fungovanie spoločností vo forme blízkej holdingu. Všetky zistenia uvedené v odôvodnení dodatočného platobného výmeru majú svoj zmysel a opodstatnenie a sú schopné vytvoriť obraz o obchodných aktivitách a samostatnom výkone deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu a jeho obchodných partnerov.

Žalovaný zdôraznil, že povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto

nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Žalobca však žiadne dôkazy v tejto súvislosti nepredložil.

Súd v konaní podľa a nasl. bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spsiu súd zistil, že v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 si žaloba uplatnil odpočítanie dane podľa v sume 37.788,25 eur. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca uplatnil z dodávateľských faktúr č. 31072010/V3 (FP800034) za nákup kukurice v strukovom stave v množstve 355.400 ks a č. 31072010/V (FP800035) za nákup krmovín - sena v množstve 1.300 q, slamy v množstve 800 q, šrotu obilného v množstve 2.450 q a kukurice v strukovom stave v množstve 228.000 ks, od dodávateľa Mikuláš Vareha - Venikom, ako aj faktúry č. 20100650 (FP800036) za nákup 2 ks plemenných baranov od dodávateľa Agrozoran Michaľany, s. r. o. Súčasne v daňovom priznaní vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.907,-- eur zo základu dane v sume 15.300,-- eur. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 34 881,25 eur.

Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach, odborné stanoviská príslušných inštitúcií k jednotlivým komoditám, zápisnice o miestnom zisťovaní, úradné záznamy o nahliadnutí do spisu, vyjadrenia získané od tretích osôb, ktorých obsah korešponduje so zisteniami uvedenými správcom dane v dodatočnom platobnom výmere ohľadne týchto dôkazov.

Výzvami zo dňa 03. 01. 2011, 09. 03. 2011, ktoré boli doručené žalobcovi v dňoch uvedených v dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Trebišov zo dňa 10. 11. 2011, bol žalobca vyzvaný a predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu v predložených dokladoch a podanie vysvetlení. Žalobca na tieto výzvy nepredložil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam a tiež nepodal žiadne vysvetlenia k žiadaným skutočnostiam.

Prezídium Policajného zboru, úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Východ listom zo dňa 23.12.2011 reagovalo na žiadosť Daniely Bodnárovej o poskytnutie informácií. Konateľke žalobcu bolo listom oznámené, že v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 boli v spoločnostiach, ktorých konateľom bol obvinený Mikuláš Vareha vykonané prehliadky, kde boli prítomní zamestnanci týchto spoločností. Na prehliadkach v uvedených dňoch sa osobne zúčastnila ekonómka p. Agnesa Lipanová, ktorá podpisovala zápisnice z vykonaných prehliadok a tieto prevzala. Zápisnice boli odovzdané aj obvinenému a v tom čase zvolenému jeho obhajcovi.. Konateľke žalobcu bolo tiež oznámené, že v predmetnej trestnej veci nie je žiadnou z procesných strán, preto nemá nárok na fotokópie vyšetrovacieho spisu a že ako konateľka mala byť pri preberaní spoločnosti jej predchodcom upovedomená o tom, aké doklady boli zaistené.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ).

V zmysle , pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia si povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa o správe daní (Daňový poriadok) daňové konanie začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

Podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v zdaňovacom období júl 2010 v sume 37.788,25 eur na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov Mikuláš Vareha - VENIKOM, s. r. o. a Agrozoran, s. r. o., Michaľany, pretože tento v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Takisto v súlade so zákonom správca dane ponechal daň z pridanej hodnoty, ktorú žalobca vykázal ako vlastnú daňovú povinnosť, ktorú je žalobca ako platiteľ povinný odviesť vo výške uvedenej v podanom daňovom priznaní za už uvedené zdaňovacie obdobie.

Uskutočnený nákup tovaru od už uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové aj príjmové pokladničné doklady), pričom všetky faktúry ako aj pokladničné doklady vystavoval p. Mikuláš Vareha st., ktorý bol konateľom žalobcu a aj ako dodávateľ - fyzická osoba. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného, že posudzovanie plnenia a transakcií týkajúcich sa komodít uvedených v sporných faktúrach nesledovali skutočný obchodný účel a boli len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že výzvam správcu dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení nemohlo vyhovieť, pretože v tom čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a subjektu personálne prepojených osobou p. Mikuláša Varehu boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonaných domových prehliadok.

Kontrola o zistení oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 bola začatá dňa 22. 10. 2010. Vtedajší konateľ žalobcu p. Mikuláš Vareha st. bol vzatý do väzby dňa 01. 03. 2011. Do dňa vzatia vtedajšieho konateľa žalobcu do väzby mal žalobca dostatočný časový priestor na preukázanie uskutočnených sporných zdaniteľných obchodov. Konateľ žalobcu bol vyzvaný na predloženie všetkých účtovných, daňových a iných dokladov, ktoré preukazujú všetky hospodárske operácie, účtovné operácie a účtovné prípady, vrátane evidencie a záznamov rozhodujúcich pre určenie DPH za predmetné zdaňovacie obdobie už v upovedomení o vykonaní predmetnej daňovej kontroly zo dňa 05. 10. 2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08. 10. 2010, ako aj na predloženie dôkazov a podanie vysvetlení k sporným zdaniteľným obchodom výzvou zo dňa 03.01.2011 doručenou mu dňa 17. 01. 2011, t. j. do jeho vzatia do väzby. Žalobcovi bola adresovaná a doručená aj ďalšia výzva zo dňa 09. 03. 2011, na ktorú nereagoval, preto možno súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly nebol ukrátený na svojich právach uvedených v Nesplnenie povinnosti žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu v zmysle (povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu) nie je možné ospravedlniť a tolerovať s poukazom na nesplnenie si povinnosti zo strany advokátskej kancelárie, ktorú žalobca poveril svojim zastupovaním v daňovom konaní. Vzťah medzi zástupcom (advokátska kancelária Kolesár a partneri, s. r. o., Púpavová 61, Bratislava) a zastúpeným (žalobcom) je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamo nedopadá na vzťah orgánu verejnej moci (kontrolný orgán realizujúci daňovú kontrolu) a kontrolovaným daňovým subjektom (žalobca) upraveným ako normou verejného práva.

K žalobnej námietke týkajúcej sa nerešpektovania ustanovenia v súvislosti so zaistením dokladov žalobcu pri prehliadke v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 súd uvádza, že v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti s výkonom domovej prehliadky. Navyše už z uvedeného listu Prezídia Policajného zboru, UBPK Košice, zo dňa 23.

12. 2011 vyplýva, že kópie zápisníc o zaistení dôkazov boli odovzdané zamestnancom spoločnosti, obvinenému Mikulášovi Varehovi a jeho obhajcom. Neposkytnutie informácií požadovaných terajšou konateľkou žalobcu orgánmi polície nemá právny význam z pohľadu splnenia si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu, pretože terajšia konateľka žalobcu žiadala poskytnúť tieto informácie už po ukončení daňovej kontroly (daňová kontrola bola ukončená dňom 03. 11. 2011).

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatok dôvodov, je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám v zmysle , Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a ani realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých konateľom bol Mikuláš Vareha st. vytvorili zamestnanci správcu dane úmyselne stav, v ktorom žalobca nemohol reálne splniť požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že týmto postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ustanovení § 2 ods.2 zákona č. 511/2992 Zb., ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 SR. Tento princíp podľa žalobcu znamená primeraný vzťah medzi cieľom ( účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že princíp proporcionality je normatívne zakotvený v článku 52 ods.2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ ako aj Ústavného súdu SR. Ten v náleze č. poskytol výklad tejto zásady:

„Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade s prostriedkom.

Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť, ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Inými slovami cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným ale menej zaťažujúcim prostriedkom“.

Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze tak, že „obmedzenie, resp. zasahovanie do chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné len vtedy ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom“.

Nespornou skutočnosťou je, že Mikuláš Vareha st. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných spoločností (podľa správcu dane a žalovaného išlo o 77 obchodných spoločností, z ktorých 51 bolo registrovaných ako platiteľov dane z pridanej hodnoty), ktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody. Vtedajší konateľ žalobcu Mikuláš Vareha

st. súčasne vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol u viacerých obchodných spoločností, ktorých spoločníkom a konateľom bol Mikuláš Vareha st., bol v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa náležite a dostatočne odôvodnený.

Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných spoločností, nemohol byť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Preto nemôže namietať nezákonnosť postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov - obchodných spoločnostiach, ktoré sú personálne prepojené osobou konateľa. Reálnosť uskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločností, v ktorých bol Mikuláš Vareha st. konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t. j. kto bol prvotným dodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v ktorej je Mikuláš Vareha st. konateľom, sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť tento reťazec opustil. Preto postup správcu dane bol v súlade so zásadou proporcionality. Cieľom resp. účelom súbežného výkonu daňových kontrol sledovaným štátom, bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcovi so štátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie tohto účelu ako boli špecifikované v jednotlivých rozhodnutiach bolo potrebné a nevyhnutné. Dospieť k uvedenému cieľu bolo možné len súbežným výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou Mikuláša Varehu st., nie samostatnými izolovanými daňovými kontrolami jednotlivých obchodných spoločností.

Mikuláš Vareha st. ako konateľ žalobcu a konateľ ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že pri uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť uplatnených nárokov predmetom daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. Pri týchto daňových kontrolách správcovia dane realizujú svoje zákonné oprávnenie. Nemožno preto akceptovať námietku týkajúcu sa veľkého počtu súčasne vykonávaných daňových kontrol v obchodných spoločnostiach, ktorých konateľom bol p. Mikuláš Vareha st. Veľkému počtu spoločností personálne a majetkovo prepojených osobou Mikuláša Varehu st. musel zodpovedať aj počet daňových kontrol.

Je nesporné, že p. Mikuláš Vareha st. založením veľkého počtu obchodných spoločností bol oprávnený realizovať ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej strane však bol povinný akceptovať aj postupy orgánov daňovej správy, ktoré realizovali svoje zákonné oprávnenia pri správe daní.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva záver tvrdený žalobcom, podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť Mikuláša Varehu st. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo v uskutočnení predmetných zdaniteľných plnení. Zamestnanci Daňového riaditeľstva SR vykonávajúci daňovú kontrolu vykonali veľmi rozsiahle dokazovanie v záujme zistenia, či došlo k sporným zdaniteľným plneniam. Žalobca nakúpil tovary v rámci zdaniteľných plnení deklarovaných už uvedenými faktúrami. Žalovaný svoj záver o fiktívnosti žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení nevyvodil iba zo skutočností, že žalobca neúčtoval o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn a pod.). Týmito zisteniami popri iných dôkazoch dokumentoval, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť, ale podnikateľské aktivity iba predstieral.

Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorého obchodné spoločnosti založené p. Mikulášom Varehom st. nepodnikajú štandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania daňových výhod - čerpania nadmerných odpočtov. Tieto závery správcu dane ako aj žalovaného mohol žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť predmetných plnení. Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 je podľa názoru súdu neadekvátna, pretože konateľ žalobcu Mikuláš Vareha st. je konateľom vo všetkých svojich obchodných spoločnostiach, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca s tovarom a službami, a preto objektívne musel mať vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu.

Úvahy žalovaného, že p. Mikuláš Vareha st. ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu ako aj iných obchodných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe sú plne odôvodnené za situácie, keď p. Mikuláš Vareha st., ako to výslovne sám zdôrazňoval, výlučne sám uzatváral obchody medzi daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom , dodanie tovaru fakturoval, uhrádzal a prijímal platby za tovary a služby a zabezpečoval všetky organizačné a výrobné činnosti spojené s podnikaním. Je nesporné, že jednotlivé obchodné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi, ale všetky popísané činnosti realizoval výlučne p. Mikuláš Vareha st.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že z faktúr, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne, pretože podnikateľské subjekty prepojené osobou Mikuláša Varehu st. fungovali vo forme blízkej holdingu. Žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou režijné náklady vôbec nevznikali, čo potvrdili odpovede dodávateľov energie, vody, plynu a nezamestnával zamestnancov, čiže nemal mzdové náklady. Výsledky kontrol vykonávaných v spoločnostiach prepojených osobou p. Varehu preukazujú, že okrem spoločnosti JOMADO, s. r. o., ktorá účtovala mzdové náklady (zamestnávala pracovníkov v pracovnoprávnom vzťahu) žiadnej z ďalších spoločností nevznikali režijné náklady, preto nemožno hovoriť o fungovaní žalobcu a ďalších obchodných spoločností prepojených osobou Mikuláša Varehu vo forme blízkej holdingu.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, žalobu žalobkyne jednomyseľne ( v znení účinnom od 01. 05. 2011) podľa ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.