Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/172/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Beáty Čupkovej v právnej veci navrhovateľov 1/ T. F., občana Slovenskej republiky, 2/ O. F., občianky Slovenskej republiky, obaja bytom R. A., I. X/XX, navrhovateľka 2/ zastúpená S.. S. J., O. so sídlom v T., Q. X, proti odporcom 1/ K. Q., bytom T., O. XXXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému S.. K. H., O. so sídlom v T., N. XX, 2/ Metropolis Reality, s.r.o., T., J. N. XXX/ XX, X.: XX XXX XXX, zastúpenému S.. O. U., O. so sídlom v T., N. XX/X, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. februára 2012, č.k. -136, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh na určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Určil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, súp. č. X, vchod XX, na ulici I. v R. A. s N. a podielu XX/XXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku C KN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1006 m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. A., vedenom na Okresnom úrade X., Správa katastra X.. O trovách konania nerozhodol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 21.05.2007, uzavretej medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi 1/, 2/ pod č. C. týkajúcej sa bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. X vo vchode č. XX na Ul. I. v A. R. C. s príslušenstvom a určenia vlastníckeho práva navrhovateľov 1/, 2/ k tomuto bytu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetný byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1/, 2/. Dňa 21.05.2007 odporca 1/ ako veriteľ poskytol navrhovateľom 1/, 2/ ako dlžníkom sumu 130.000,- Sk, ktorú sa navrhovatelia zaviazali vrátiť veriteľovi najneskôr do 21.09.2007. Dňa 21.05.2007 navrhovatelia 1/, 2/ u notárky zároveň podpísali zmluvu o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu; zmluva bola zavkladovaná na Správe katastra Ilava pod č. C.. Podľa LV č. XXXX k.ú. R.O. zo dňa 03.10.2007, výlučným vlastníkom predmetného bytu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku sa stal odporca 1/, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 25.09.2007 predal predmetný byt s príslušenstvom odporcovi 2/ za dohodnutú kúpnu cenu 130.000,- Sk. Konštatoval, že podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne X.. C. J. všeobecná hodnota predmetného bytu ku dňu uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola vo výške 31.900 Eur (961.019,40 Sk) a ku dňu vypracovania znaleckého posudku dňa 13.06.2011 vo výške 38.400 Eur (1.156.838,40 Sk). Súd zistil, že navrhovateľom bola vyplatená pôžička vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 Eur), pričom navrhovatelia 1/, 2/ nevrátili požičanú sumu (podľa písomnej zmluvy o pôžičke vo výške 130.000,- Sk v dohodnutom čase do 21.09.2007. Na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 21.05.2007 sa výlučným vlastníkom predmetného bytu s príslušenstvom stal odporca 1/, ktorý dňa 25.09.2007 predal predmetný byt odporcovi 2/ za dohodnutú kúpnu cenu 130.000,- Sk. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil záver, že napriek tomu, že jednotlivé zmluvy, a to zmluva o pôžičke, kúpne zmluvy a zmluva o zabezpečovacom prevode práva nie sú neplatné, v súhrne spôsobujú stav, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v dôsledku právnej úpravy platnej v čase uzatvorenia zmlúv navrhovatelia 1/, 2/ prišli o svoj byt v hodnote 31.900 Eur (961.019,40 Sk) za hodnotu pôžičky, ktorej výška bola v písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke uvedená 130.000,- Sk (pričom navrhovatelia uznali prevzatie len sumy 70.000,- Sk), bez toho, že by im bola zvyšná hodnota bytu po odpočítaní pôžičky 130.000,- Sk vrátená. Z tohto dôvodu súd považoval zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 21.05.2007 aj kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2007 za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa a určil navrhovateľov 1/, 2/ za vlastníkov predmetného bytu v právnom stave, v akom byt vlastnili ku dňu podpisu zmlúv 21.05.2007. Návrh v časti o určenie neplatnosti zabezpečovacieho prevodu práva k predmetnému bytu zamietol ako nadbytočný, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , a . O trovách konania nerozhodol s odkazom na ust. s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu čo do určenia vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa 1/ a 2/ zmenil tak, že návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietne. Poukázal na to, že v danom prípade sa jednalo o klasické zabezpečenie pohľadávky - pôžičky zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva z rozväzovacou podmienkou, a to uhradením dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke. Otázka vydania rozdielu medzi trhovou hodnotou predmetu zabezpečenia a výškou pôžičky spadá do režimu realizácie - výkonu zabezpečovacieho prevodu, čo však nemá nijaký súvis s platnosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a následnými právnymi úkonmi. Skutočnosť, že navrhovateľom nebol vyplatený uvedený rozdiel nie je v rozpore s dobrými mravmi; navrhovateľom nič nebránilo a ani v súčasnosti nebráni nič v tom, aby si uplatnili od odporcu 1/ vyplatenie uvedeného rozdielu. Zároveň uviedol, že rozhodnutie prvého stupňa je neurčité, celkom zjavne neodôvodnené, a teda nepreskúmateľné, čím súd hrubo porušil nielen ustanovenia , ale aj ústavné práva odporcu 2/ na spravodlivý proces. Poukázal taktiež na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.zn. v rovnakej veci, kde súd rozhodol v prospech odporcu - veriteľa a nie v prospech navrhovateľa - dlžníka.

Navrhovatelia a odporca 1/ sa k odvolaniu odporcu 2/ písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust v napadnutej časti výroku o určení vlastníckeho práva a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Keďže odvolací súd bol toho názoru, že napadnutý výrok rozsudku prvostupňového súdu je po vecnej stránke správny, avšak vec bolo potrebné posúdiť podľa iných ustanovení právneho predpisu, poučil podľa účastníkov konania o tom, že vec bude posudzovať podľa ustanovení a , ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, voči čomu účastníci nemali námietky.

Súd prvého stupňa sa ako predbežnou otázkou zaoberal skúmaním platnosti uzavretých zmlúv a vyslovil právny názor, že jednotlivé zmluvy - zmluva o pôžičke, kúpne zmluvy a zmluva o zabezpečovacom práve nie sú neplatné, ale v súhrne spôsobujú stav, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi tým, že navrhovatelia v dôsledku právnej úpravy platnej v čase uzatvorenia zmlúv prišli o svoj byt v hodnote 961.019,40 Sk, bez toho, že by im bola zvyšná hodnota bytu po odpočítaní pôžičky 130.000,- Sk vrátená. Z tohto dôvodu považoval zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 21.05.2007 a aj kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2007 za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa .

Odvolací súd sa s právnym názorom prvostupňového súdu, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 21.05.2007 je sama o sebe platným právnym úkonom, nestotožnil a je toho názoru, že sa jedná o zmluvu neplatnú podľa a 39 .

Podľa v znení do 31. decembra 2007, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne ( v znení do 31. decembra 2007).

Ustanovenie v horeuvedenom znení upravovalo zabezpečovací inštitút, ktorý mal akcesorickú povahu a ktorý mal dlžníka motivovať k splneniu záväzku a veriteľovi dávať pre prípad nesplnenia dlhu možnosť ťažiť z prevedeného práva. Tento spôsob zabezpečenia je založený na tom, že dlžník prevedie svoje právo na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, prípadne spätný prevod práva môže byť dohodnutý; splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa.

Právna skutočnosť, na základe ktorej mohlo k prevodu práva dôjsť, bola zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajúci záväzok dlžníka mal byť prevodom práva zaistený. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva neustanovoval v znení platnom do 31. decembra 2007 žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Avšak aj táto zmluva musela vyhovovať obecným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá.

So zreteľom na stručné vymedzenie daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe, písomná zmluva podľa citovaného musela jednoznačne určovať: zmluvné strany; záväzok, ktorý je zabezpečovaný; majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza; ako aj tú skutočnosť, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká); ako aj dohodu o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí, t.j. dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu.

V preskúmavanej veci z obsahu zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 21.05.2007 vyplýva, že zmluva nevyjadruje ani len tú zo základných požiadaviek na zmluvu podľa v znení do 31. decembra 2007, ktorá spočíva vo vymedzení, že ide o zabezpečovací prevod práva, teda iba o dočasný prevod práva. Z uzavretej zmluvy vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza na odporcu 1/, pričom v článku III. bod 5 zmluvy sa účastníci iba dohodli, že pokiaľ si dlžníci splnia včas a riadne svoje povinnosti zo zmluvy o pôžičke v lehote do 21.09.2007, vznikne dlžníkom právo a veriteľovi povinnosť odstúpiť od tejto zmluvy. Toto dojednanie nemožno stotožniť s rozväzovacou podmienkou, podľa ktorej pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť, právo prechádza späť na dlžníka a prevod práva na veriteľa zo zákona zaniká. Uvedená zmluva už iba z tohto dôvodu odporuje zákonu v zmysle ustanovenia , a preto nemôže byť považovaná za platnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Okrem toho však chýbajú aj ďalšie náležitosti takejto zmluvy, a to najmä dohoda o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí, teda v danom prípade dohodu o tom, akým spôsobom veriteľ vráti dlžníkom hodnotu vecí prevyšujúcu poskytnutú pôžičku. Z uvedených dôvodov treba konštatovať, že v preskúmavanej veci zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 21. mája 2007 je neplatná aj pre jej neurčitosť v zmysle ust. .

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň ako keby nebol urobený. Takýto absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky, preto v prejednávanej veci v dôsledku absolútne neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému bytu odporcom 1/, a to ani v prípade, že na jej základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech odporcu 1/.

V zmysle zásady nemo plus iuris, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má, nemohol potom odporca 1/ previesť vlastnícke právo k tomuto bytu ani na odporcu 2/ . Navrhovatelia 1/, 2/ tak zostali vlastníkmi predmetného bytu, tak ako správne vo výroku rozhodnutia určil súd prvého stupňa, aj keď s jeho vysloveným právnym názorom, že aj kúpna zmluva zo dňa 25.09.2007 uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ je neplatná taktiež pre rozpor s dobrými mravmi podľa , nebolo možné súhlasiť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd určil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného bytu, ako vo výroku vecne správny, s poučením na iné právne posúdenie odvolacím súdom, potvrdil. Nestotožnil sa pritom ani s odvolacou námietkou odporcu 2/, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov ani s poukazovaním na odlišné rozhodnutie odvolacieho súdu v inej veci, keď odvolací súd poukazuje na to, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný rozhodnutím iného odvolacieho senátu v obdobnej veci, pričom podľa zistení odvolacieho súdu v danej veci odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení.

Výroky rozsudku, ktorým bol návrh na určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zamietnutý a výrok o trovách konania neboli napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť ( - 3 ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že úspešným navrhovateľom 1/, / náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili postupom podľa ,

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .