Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (59)Rozsudok_10C-41-2013.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu CETELEM Slovensko, a.s. so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanej K. L., Y.. X.X.XXXX, E. XXX XX Z.Á., R. Č.. XXXX, o zaplatenie 1018,88 € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 1018,88 € sa 26,28 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 909,90 € od 18.1.2012 do zaplatenia a s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1055,66 € od 1.3.2012 do 21.8.2012 a zo sumy 1018,88 € od 22.8.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Poukázal na to, že poskytol žalovanej na základe časti c) úverovej zmluvy zo dňa 7.8.2003 podľa § 497 a nasledujúcich Zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodného zákonníka) a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch úver a vydal žalovanej úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 663,88 €. Z úverového rámca žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 2857,33 € a zaviazala sa splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5 % z úverového rámca splatnými k 10. dňu kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila. Žalovaná celkovo uhradila žalobcovi časť dlžnej sumy vo výške 3411,76 €.
Žalobca odstúpil 20.1.2012 od úverovej zmluvy a 29.2.2012 odstúpenie nadobudlo účinky. Poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ) o povinnosti platiť úroky až do vrátenia peňažných prostriedkov. K žalovanej sume uviedol, že pozostáva z 909,90 € zvyšku dlžnej úverovej istiny a zo sumy 108,98 € dlžných úrokov z úveru.
Žalobca ďalej zdokladoval výpisom odfinancovania peňažných prostriedkov v prospech žalovanej, že jej bola poskytnutá suma 2356,49 € financovaná žalovanej a 327,41 € financovaná predajcovi. Z potvrdenia o prijatí splátok vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila 3411,76 €.
Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou z dôvodu, že už uhradila viac, ako dostala z titulu úveru. Potvrdila to, že od žalobcu dostala úverovú kartu, s ktorou vyberala finančné prostriedky a zároveň ich aj splácala. So splácaním prestala, keď jej odňali úplný invalidný dôchodok a nemala finančné prostriedky. Namietala platnosť úverovej zmluvy, nakoľko táto nebola uzavretá v súlade so zákonom a preto zdôraznila skutočnosť, že vrátiť by mala len požičanú sumu, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Trovy konania si neuplatnila.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 260035104598567 zo dňa 7.8.2003 vyplýva, že zmluvu uzavreli účastníci a to v časti B klasický úver vo výške 12132,- Sk so splatnosťou na 9 splátok a v časti C úver s poskytnutím úverového rámca vo výške 20.000,00 Sk na kreditnú kartu. Žalovaná sa zaviazala splácať úver na kreditnú kartu mesačne v splátkach minimálne po 5 % z poskytnutého úverového rámca so splatnosťou 10. deň v mesiaci s mesačnou úrokovou sadzbou 2,39 %. Z informatívneho príkladu RPMN je úrok 7,05 %. V časti D je poistenie klienta, pričom z predloženej zmluvy vyplýva, že poistenie bolo odmietnuté.
Z odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 20.1.2012 vyplýva, že okrem iného bola žalovanej poskytnutá kreditná karta a úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty. Vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty žalobca podľa článku 4.4.2 Všeobecných podmienok odstúpil od úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa kreditnej karty a úver sa k 29.2.2012 stáva splatným v celom rozsahu. Vyzval žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 1058,88 € s tým, že od 1.3.2012 sa bude účtovať úrok z omeškania Odstúpenie od úverovej zmluvy žalovaná prevzala 24.1.2012.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.
Z oboznamovaných listinných dôkazov, ako aj zo žaloby žalobcu je možné konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to jednak úvere na nákup tovaru v časti B zmluvy a úvere poskytnutím úverového rámca cez kreditnú kartu, tzv. revolvingový úver v časti C zmluvy. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie úveru poskytnutého prostredníctvom kreditnej karty. Je možné konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda vznikol občianskoprávny vzťah a nie obchodnoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ako to tvrdil žalobca.
Z prehľadu poskytnutých finančných prostriedkov vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej celkovo sumu 2857,33 €, ktorá formou splácania úveru uhradila celkovo 3411,76 €.
Žalobca predložil súdu:
a) potvrdenie žalobcu o tom, že v období od 23.11.2004 do 28.1.2011 poskytol žalovanej sumu 2356,49 € a 327,41 € platbou u predajcu.
b) potvrdenie žalobcu o tom, že podľa bankového výpisu žalovaná na účet žalobcu poukázala v období od 10.12.2004 do 24.10.2011 sumu 3411,76 €.
Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v Zákone 258/2011 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality.
Predložená zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalobcom resp. jeho zmluvnými obchodnými partnermi na tento účel.
V prejednávanej veci žalobca okrem vyššie citovaných listín žiadne iné nedoložil.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti a preto je neplatná.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka (1) od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis., Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu: Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa odseku 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že účastníci dňa 7.8.2003 uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere v časti B, kde boli uvedené všetky náležitosti úveru a ktorý bol pravdepodobne aj uhradený a nebol predmetom tohto konania. Pri podpise tohto úveru však žalovaná bola nútená podpísať aj tú časť textu, ktorá bola uvedená v časti C ohľadom úverovej karty, kde požiadala o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. Žalobca podľa prehľadu platieb žalovanej poskytol finančné prostriedky až dňa 23.11.2004 bez toho, že by bol uzavrel úverovú zmluvu v písomnej forme ohľadom poskytnutia úverovej karty.
V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 7.8.2003 nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy dňa 7.8.2003 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovanej. Ak hodlal žalobca uzavrieť nový záväzkový vzťah, bolo ho potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje Zákon 258/2011 Z.z.. Ak dňa 23.11.2004 poskytol sumu 663,88 €, bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 Zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma a preto je neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok v zmysle sadzobníka.
Ak by aj existovala písomná formálne platná zmluva o žalovanom úvere, súd by venoval dôslednú pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.
Plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, preto možno uplatňovať a aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca mal nárok len na rozdiel medzi tým, čo poskytol žalovanej a čo mu ona uhradila (poskytnutý úver vo výške 2857,33 € - zaplatený úver vo výške 3411,76 €). Tým, že zmluva nemala písomnú formu, bola neplatná a preto si žalobca nemohol účtovať úroky z úveru a rôzne sankcie a to zmluvnú pokutu, resp. poplatky
spojené s poskytnutým úverom a výbermi. Takisto si žalobca nemohol uplatňovať poplatky za poistenie, jednak z dôvodu, že zmluva bola neplatná, ale aj z toho dôvodu, že na predloženej úverovej zmluve v časti D je vyznačené odmietnutie poistenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná vrátila žalobcovi požičanú sumu a uhradila mu ešte viac, ako podľa neplatnej zmluvy dostala a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd dospel k záveru, že žalovanej by vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko mala úspech vo veci, avšak trovy konania si neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.