Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6CoPr-1-2013.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľky: F.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: X., R. XXX/XX, zastúpenej : Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti odporkyni : Obec Práznovce, Hviezdoslavova 399/63, IČO: 35 626 526, zastúpenej advokátom : JUDr. Štefan Dohnanský, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bottova 1341/101, o zaplatenie 2.931,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 10. decembra 2012 pod č. k. 5Cpr/3/2011-232 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 1.645,97 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku JUDr. Štefanovi Dohnanskému.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke 2.931,84 eura s úrokom z omeškania odo dňa splatnosti mzdy navrhovateľky a náhradu trov konania 1.315,84 eura.
V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že navrhovateľka vykonávala od júla 1997 do júla 2011 funkciu riaditeľky Základnej a materskej školy X., ktorej zriaďovateľom je odporkyňa. Od 01.02.2007 bol navrhovateľke určený funkčný plat v rámci ktorého mala priznaný osobný príplatok podľa § 10 zák. č. 553/2003 Z. z. vo výške 2.760,- Sk a tento osobný príplatok jej odporkyňa odňala s účinnosťou od 01.11.2008. Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala vyplatenia osobného príplatku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia od doby jeho odňatia, t. j. od novembra 2008 do júna 2011 v celkovej sume 2.931,84 eura. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, pretože navrhovateľka aj po 01.11.2008 vykonávala prácu nad rámec svojich pracovných povinností, čo týždenne predstavovalo 7 - 8 hod. práce nadčas. Tvrdenia odporkyne o odňatí príplatku navrhovateľke z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny neboli preukázané. Ďalej uviedol, že odporkyňa nepreukázala dôvod odobratia osobného príplatku. Osobný príplatok síce nie je nárokovou zložkou mzdy, ako to vyplýva zo zákona, avšak len dovtedy, kedy ho zamestnávateľ zamestnancovi prizná. Potom, ako mu je osobný príplatok priznaný, stáva sa nárokovou zložkou platu a nárok naň zamestnancovi trvá, až kým nie je v súlade s ust. § 10 zák. č. 553/2003 Z. z. rozhodnuté o jeho odobratí. Toto odporkyňa neurobila. Odobrala navrhovateľke osobný príplatok svojvoľne a protiprávne, čím došlo k obchádzaniu základného pracovnoprávneho ustanovenia, že každá práca, teda aj práca vykonávaná nad rámec pracovných povinností, musí byť zaplatená. Z toho dôvodu návrhu vyhovel a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke osobný príplatok za celé obdobie, od novembra 2008 do júla 2011, dokedy vykonávala funkciu riaditeľky Základnej a materskej školy X.. O úroku z omeškania rozhodol v súlade s ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a keďže navrhovateľka nemala dojednanú splatnosť mzdy, vychádzal z ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce. V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania.
Odporkyňa napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Žiadala, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol a navrhovateľku zaviazal zaplatiť jej náhradu trov konania. Odporkyňa zdôvodnila svoje odvolanie v prvej časti ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, keď poukázala na nesprávne skutkové zistenia. Namietala uplatnenie nároku navrhovateľkou za 32 mesiacov v paušálnej sume 91,65 eura mesačne. Poukázala na ust. § 27 ods. 2 zák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že tarifný plat, osobný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky patria zamestnancovi v pomernej výške zodpovedajúcej pracovnému času. Z toho vyplýva, že výšku mesačne vyplácaného osobného príplatku ovplyvňujú hodiny vykázané ako čerpanie dovolenky, práceneschopnosť a iné prekážky v práci a je vyplatený v pomernej výške podľa skutočne odpracovaných hodín. Z celkového počtu 694 fondu pracovnej doby za rozhodné obdobie navrhovateľka odpracovala 554 dni, preto jej patrí iba alikvótna časť osobného príplatku za tieto dni. V ďalšej časti svoje odvolanie zdôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP a namietala nesprávne právne posúdenie prvostupňovým súdom. Uviedla, že navrhovateľka sa v priebehu celého konania domáhala osobného príplatku za nadčasové hodiny, ktoré mala mať zohľadnené vo funkčnom plate, nie v osobnom príplatku. Ďalej uviedla, že prvostupňový súd sa v časti týkajúcej sa pracovnej disciplíny priklonil k tvrdeniu navrhovateľky o kvalite ňou vykonávanej práce. Ani jeden dôvod o nedostatkoch práce navrhovateľky súd nezohľadnil. Okrem uvedeného dôvodu na odobratie osobného príplatku nie je potrebné, aby zamestnanec pracovnú disciplínu porušoval. Osobný príplatok nie je priznaný za riadne plnenie pracovnej povinnosti, ale za ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov, alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinnosti, nie nadčasovej práce.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasila s prvou časťou odvolania odporkyne o priznaní alikvótnej časti osobného príplatku a jej tvrdenie považovala v tejto časti za zavádzajúce. Uviedla, že jej nárok na zaplatenie osobného príplatku je daný v plnej výške, a rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti považovala za správne. V ďalšej časti odvolania uviedla, že samotná odporkyňa priznala, že nadčasová práca jej nebola priznaná v žiadnej zložke funkčného platu. Poukázala na vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z 11.05.2011, z ktorého vyplýva, že práca nadčas jej mala byť zohľadnená v tejto zložke mzdy, prípadne v odmenách. Stotožnila sa s názorom o tom, že osobný príplatok nie je nárokovou zložkou platu, ale len do momentu, kedy ho zamestnávateľ zamestnancovi prizná. Potom, ako mu je priznaný stáva sa nárokovou zložkou a nárok zamestnancovi trvá, až kým nie je v súlade s § 10 zák. č. 553/2003 Z. z. rozhodnuté o jeho odobratí. Odporkyňa jej priznala osobný príplatok, čo bolo v konaní nesporné. Žiadnym spôsobom nepreukázala, prečo jej ho odňala a nepreukázala ani zákonný postup pri rozhodovaní o jeho odobratí, v zmysle § 10 citovaného zákona.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), neviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, doplnil dokazovanie na odvolacom pojednávaní v zmysle ust. § 213 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil.
Z obsahu spisu vyplýva, že starosta obce menoval navrhovateľku na 5-ročné funkčné obdobie za riaditeľku Základnej školy s materskou školou X. menovacím dekrétom z 08.12.2005. Ďalším menovacím dekrétom 08.12.2010 ju menoval do funkcie riaditeľky základnej školy s materskou škôlkou. Z platových dekrétoch nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že navrhovateľka mala určený plat odporkyňou od 01.02.2007, pričom z tohto platu vyplýva, že funkčný plat pozostáva aj z osobného príplatku podľa § 10 zák. č. 553/2003 Z. z. vo výške 2.760,- Sk. Ďalším oznámením o výške a zložení funkčného platu z 01.01.2008 jej bol taktiež priznaný osobný príplatok podľa § 10 citovaného zákona vo výške 2.760,- Sk. Z obsahu obidvoch týchto oznámení o výške a zložení funkčného platu vyplýva, že odporkyňa určila
navrhovateľke osobný plat, pričom z jeho obsahu vyplýva, že plat bol určený týmto rozhodnutím a bude sa vyplácať v stanovených termínoch po odpočítaní zákonných zrážok, pokiaľ sa nezmenia podmienky, za ktorých bol priznaný. Následným oznámením o určení platu z 28.10.2008 osobný príplatok podľa § 10 zák. č. 553/2003 Z. z. nebol priznaný, pričom v danom oznámení o výške a zložení funkčného platu je jednoznačne určené, že odporkyňa určila navrhovateľke plat s účinnosťou od 01.11.2008 a týmto rozhodnutím sa jej bude plat vyplácať v stanovených termínoch, pokiaľ sa nezmenia podmienky, za ktorých jej bol priznaný. Obdobné rozhodnutia vydala odporkyňa na nasledujúce obdobie oznámením o výške a zložení funkčného platu 01.01.2009, 31.10.2009 a 01.01.2010. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke od 01.11.2008 nebol určený funkčný plat, pozostávajúci aj z funkčného príplatku podľa § 10 zák. č. 553/2003 Z. z. Navrhovateľka sa v priebehu celého konania bránila tým, že odporkyňa nemala dôvody na odňatie jej osobného príplatku a odporkyňa sa bránila nedostatočnou pracovnou disciplínou navrhovateľky. Prvostupňový súd zameral svoje dokazovanie na porušovanie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tvrdenia odporkyne o porušovaní pracovnej disciplíny neboli preukázané. Podľa názoru odvolacieho súdu dokazovanie, na ktoré sa v priebehu konania zameral prvostupňový súd nebolo účelné a je úplne z uplatneného nároku navrhovateľky irelevantné, či z jej strany dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny alebo nie. Navrhovateľka sa svojho nároku domáhala titulom ust. § 10 zákona, ktorý upravuje osobný príplatok. Z odseku 1 citovaného ustanovenia vyplýva, že zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g/. Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
O priznaní osobného príplatku podľa ods. 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou platu. Na tomto sa zhodli obaja účastníci konania. Je súčasťou funkčného platu zamestnanca a uvádza sa v oznámení o výške a zložení funkčného platu zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu (§ 4 ods. 7 zák. č. 553/2003 Z. z.) okrem iného aj pri každej úprave funkčného platu. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi výšku osobného príplatku a uvedie ju v oznámení o výške a zložení funkčného platu zamestnanca, je povinný takto určený osobný príplatok zamestnancovi aj vyplácať. Znížiť, resp. odobrať osobný príplatok môže zamestnávateľ zamestnancovi len na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca, a takto upravený osobný príplatok musí znovu uviesť zamestnancovi v oznámení o výške a zložení funkčného platu. Každá zmena osobného príplatku zamestnanca musí byť vykonaná prostredníctvom oznámenia o výške a zložení funkčného platu tohto zamestnanca.
Prvostupňový súd v podstate žalobu zamietol z prvého dôvodu, ktorý mal spočívať v neporušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky a z druhého dôvodu, keď uviedol, že odporkyňa žiadnym spôsobom nerozhodla o odobratí príplatku navrhovateľke. Tento právny názor prvostupňového súdu nie je správny. Odporkyňa pravidelne oznamovala navrhovateľke výšku a zloženie funkčného platu, pričom z uvedených oznámení vyplýva, že týmto rozhodnutím určila navrhovateľke funkčný plat pozostávajúci z jednotlivých zložiek, ktorý jej bude vyplácaný, pokiaľ nedôjde k zmene pomerov. Samotná navrhovateľka na odvolacom pojednávaní nevedela uviesť, akým spôsobom podľa jej tvrdenia mala odporkyňa rozhodnúť o odňatí jej osobného príplatku. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto plne v kompetencii zamestnávateľa rozhodnúť o tom, či prizná svojmu zamestnancovi osobný príplatok alebo mu ho odníme a je zrejmé, že osobný príplatok tvorí nenárokovateľnú zložku mzdy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Pretože odvolací súd dospel k inému právnemu záveru a k tomu, že nárok navrhovateľky nie je daný, nezaoberal sa už v ďalšej časti svojho rozhodnutia prvými dôvodmi odvolania odporkyne spočívajúcimi vo výške priznanej sumy prvostupňovým súdom.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP a odporkyni úspešnej v konaní priznal náhradu trov konania. Trovy prvostupňového konania predstavujú trovy odmeny právneho zástupcu odporkyne, spočívajúce v odmene advokáta za poskytovanie právnych služieb spočívajúcich v prevzatí a príprave zastúpenia, účasti na pojednávaniach (27.02.2012, 12.09.2012, 10.12.2012), vyjadrení k žalobe, vyjadrení k doloženým dokladom, záverečné stanovisko, t. j. 7 úkonov á 111,20 eura, spolu 778,40 eura podľa § 9, § 10 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu
hotových výdavkov 7 x 7,63 eura, spolu 53,41 eura a náhradu za stratu času za 12 polhodín á 12,71 eura, spolu 152,52 eura podľa § 15 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, cestovné za použitie vlastného motorového vozidla Dubnica - Topoľčany a späť, 3 x 37,02 eura, spolu 111,06 eura. Celkovo trovy prvostupňového konania predstavujú sumu 1.095,39 eura.
Trov odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za odvolanie a účasť na pojednávaní 13.03.2013 2 x 111,20 eura, spolu 224,40 eura, hotové výdavky 7,81 x 2 = 15,62 eura, náhrada za stratu času 6 polhodín 13,01 x 6 = 78,06 eura, cestovné Dubnica - Nitra a späť 59 eura, zaplatený súdny poplatok za odvolanie 175,50 eura, spolu 550,58 eura. Celkom trovy prvostupňového a odvolacieho konania predstavujú spolu sumu 1.645,97 eura, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť odporkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku JUDr. Dohnanskému (§ 149 ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.