Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/216/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej veci navrhovateľky: M. B., Z.: G. XX, XXX XX Bratislava, T. M., zastúpená JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, kpt. Rašu 4, 841 01 Bratislava, proti odporcovi: F. V., Z. M. XX, Bratislava, T. M., T. U. T. N. W. Š. B., I.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, takto

rozhodol:

Súd určuje, že odporca F. V., I.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého Š. B.N., I.. XX.XX.XXXX E. W. M. B., I.. XX.XX.XXXX.

Maloletý Š. B., I.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka.

Odporca je povinný platiť výživné na maloletého Š. vo výške 130,- EUR mesačne a to od 07.01.2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Zročné výživné za obdobie od 07.01.2010 do 28.02.2013 vo výške 4.940,- EUR súd povoľuje odporcovi splácať po 50,- EUR mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 266,84 EUR na účet právnej zástupkyne navrhovateľky vedený v Tatra banke, a.s. č.ú.: XX XXX XXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť štátu trovy konania vo výške 515,36 EUR na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2010 sa navrhovateľka domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že otcom maloletého Š. je odporca a súčasne sa domáhala úpravy práv a povinností k maloletému Š. tak, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom ona bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, a aby súd otca zaviazal na platenie výživného vo výške 150,- EUR mesačne. Styk matka nežiadala upraviť, nakoľko odporca v súčasnej dobe nejaví žiadny záujem o maloletého.

Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že sa s odporcom zoznámila v roku 1999 v práci - nemocnica Cyrila a Metoda v Bratislave, kde bola zamestnaná. Tento vzťah trval približne 6 rokov, po ktorých sa neustále účastníci konania schádzali a rozchádzali. Približne pol roka spoločne bývali v podnájme, neskôr prespávali u odporcovej matky v rodinnom dome na M. XX O. Z.. Nakoniec tento vzťah ostal kamarátsky s tým, že pri vzájomných stretnutiach sa intímne stýkali. Poslednú menštruáciu mala navrhovateľka dňa 30. 3. 2009. Otehotnela na začiatku apríla 2009. V tomto čase sa intímne stýkala výlučne len s odporcom. Odporcovi oznámila, že čakajú spolu dieťa, chlapca. Dostal od nej fotku ultrazvuku dieťaťa. Zdalo sa, že odporca sa splodeniu dieťaťa teší. Neskôr sa navrhovateľka snažila odporcu kontaktovať na jeho mobilný telefón, ktorý si zrazu zrušil. Nemala na neho iný kontakt, ani vedomosť o jeho pobyte, tak sa pokúšala kontaktovať odporcu u jeho matky, ale neúspešne. Matka odporcu jej len oznámila, že jej syn má nejaké problémy. Dňa 7. 1. 2010 sa narodil navrhovateľke syn maloletý Š. B.. Od jeho narodenia sa navrhovateľke nepodarilo kontaktovať odporcu, o koho otcovstve nemá žiadne pochybnosti. V čase podania žalobného návrhu bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke. Jediným zdrojom príjmu bol len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Navrhovateľka nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Výlučne len zo svojich finančných zdrojov a za pomoci svojich rodičov zabezpečila základnú výbavičku pre dieťa, vrátane kočíka, a naďalej zabezpečuje jeho výživu sama respektíve za pomoci svojich rodičov. Mesačne výdavky na starostlivosť o maloletého Š. v priemere 280 euro mesačne. Zdravotný stav maloletého Š. je dobrý, trpí len bežnými detskými ochoreniami ako je kašeľ, prípadne nádcha.

Odporca sa k návrhu a k prílohám písomne nevyjadril, nikdy sa nezúčastnil nariadeného pojednávania (hoci bol naň riadne predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania), nepredložil ani údaje o svojich zárobkových a majetkových pomeroch (hoci výzvu riadne prevzal dňa 4.6.2012 - č.l. 56 spisu).

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, rodným listom maloletého Š. B., výsluchom navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka v konaní pred súdom na podanom návrhu zotrvala a žiadala mu vyhovieť s tým, že žiadala, aby súd určil, že otcom maloletého Š. je odporca, a súčasne aby maloletý Š. bol zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, a otca aby súd zaviazal na platenie výživného vo výške 150,- EUR a to od narodenia dieťaťa.

Odporca sa na nariadené pojednávania na súd nedostavil, ani sa k návrhu písomne nevyjadril.

Z rodného listu maloletého Š. B., I.. XX.XX.XXXX je ako matka zapísaná M. B., pričom otec maloletého dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený. Podľa ust. § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ust. § 94 ods. 2 zákona o rodine , za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo od narodenia menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ako jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Ide tu o tretiu v poradí poslednú vyvrátiteľnú domnienku otcovstva, ktorá prichádza do úvahy až keď nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a pravdaže tiež, ak nedošlo k určeniu otcovstva svedčiaceho manželovi matky. Podľa tretej domnienky otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v odseku 2 § 94 Zákona o rodine. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Ak podá návrh matka , je pasívne legitimovaným je muž, ktorý je označovaný za otca dieťaťa.

V uvedenom prípade súd výsluchom navrhovateľky mal za preukázané, že otcom maloletého Š. je odporca. Súd taktiež vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, z ktorého zistil, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo F. V. voči W.. Š. B.. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,999980%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo F. V. voči mal. Š. B. za prakticky dokázané s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Na základe uvedeného, súd určil odporcu za otca maloletého Š..

Podľa ust. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Pri rozhodovaní o zverení maloletého Š. do osobnej starostlivosti matke súd prihliadol ku skutočnosti, že matka sa o maloletého Š. od narodenia stará sama bez pomoci odporcu. Pričom vzhľadom na nízky vek maloletého Š., ako aj s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloletého, ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, bolo potrebné maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky. Súd teda maloletého Š. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zároveň bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca v súčasnej dobe o maloletého nejaví žiaden záujem.

Kolízny opatrovník, taktiež navrhol súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky (nakoľko odporca sa v súčasnosti o maloletého nezaujíma), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Podľa ust. zákona o rodine () plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 76 ods. 2 zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výška výživného, na platenie ktorého súd odporcu zaviazal je primeraná potrebám maloletého dieťaťa. Maloletý Š. má X L. F. X W., pričom výdavky na maloletého Š. súdu matka vyčíslila ako opakujúce sa mesačné výdavky.

Mesačné priemerné výdavky matka maloletého súdu vyčíslila nasledovne: výdavky spojené s návštevou MŠ - 50,-EUR (strava, školský poplatok, rodičovský príspevok), pomerné výdavky na bývanie- 50,-EUR mesačne, oblečenie a obuv - 40,-EUR mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť - 20,-EUR mesačne, drogéria - 20,-EUR mesačne, náklady na stravu 80,- EUR mesačne. Celkové mesačné náklady na výživu maloletého predstavujú 280,- EUR mesačne.

Navrhovateľka k 30.8.2012 ukončila rodičovskú dovolenku, a od 1.9.2012 nastúpila opäť do pracovného pomeru ako zdravotná sestra v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda, pričom jej priemerný mesačný príjem predstavuje čiastku 845,- EUR netto.

Právo na výživu dieťa sa nadobúda narodením. Výživou povinnými osobami sú rodičia dieťaťa.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, pre zabezpečenie jeho všestranného rozvoja po stránke fyzickej i duševnej. Vyživovacia povinnosť musí byť určená tak, aby bola v relácii k nákladom na všetky osobné potreby oprávnenej osoby, nielen iba na niektoré z nich. Výživné musí sústavne pokrývať plynule a priebežne nabiehajúce náklady na osobné potreby, s možnosťou primeranej rezervy na krytie jednorázových vyšších nákladov.

Na druhej strane oprávnený okrem výživného už nemôže úspešne požadovať akékoľvek ďalšie plnenie, alebo príspevok na niektorú zo svojich osobných potrieb, napr. zvláštny príspevok na náklady spojené s bývaním, alebo zvláštny prídavok k výživnému na jednorazove sa vyskytujúce vyššie náklady.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.

Výška výživného, na platenie ktorého súd otca maloletého Š. zaviazal je podľa názoru súdu primeraná momentálnym potrebám maloletého Š. a zárobkovým možnostiam oboch rodičov. Maloletý Š. W. X L. a navštevuje W. Š.N. na K. U. O. Z.. Výdavky na maloletého predstavujú: výdavky spojené s návštevou MŠ - 50,-EUR (strava, školský poplatok, rodičovský príspevok), pomerné výdavky na bývanie- 50,-EUR mesačne, oblečenie a obuv - 40,-EUR mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť - 20,-EUR mesačne, drogéria - 20,- EUR mesačne, náklady na stravu 80,- EUR mesačne. Celkové mesačné náklady na výživu maloletého predstavujú 280,- EUR mesačne. Odporca napriek výzve súdu, ktorá mu bola doručená dňa 4.6.2012, neoznámil súdu svoje zárobkové ani majetkové pomery, pričom tieto nie sú známe ani navrhovateľke.

Súd z výsluchu matky zistil, že je zamestnaná od 1.9.2012 ako zdravotná sestra v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda, pričom jej priemerný mesačný príjem predstavuje čiastku 845,- EUR netto (dovtedy bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 EUR). Navrhovateľka žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Na základe vyššie uvedeného súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 1 citovaného zákona podľa ktorého dochádza k preneseniu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinného. Povinný rodič ako osoba pasívne legitimovaná má v súvislosti s preukázaním vlastných príjmov z inej než závislej činnosti dve dôležité povinnosti a to: 1) povinnosť predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomeroch - tzv. edičná povinnosť a 2) povinnosť sprístupniť údaje, inak chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu.

Otec mal v rámci svojej dôkaznej povinnosti súdu predložiť doklady, ktoré súd potreboval pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti, a to potvrdenie od zamestnávateľa o výške zárobku, potvrdenie o výške poberanej dávky v nezamestnanosti príp. inej sociálnej dávky alebo dôchodku, úplné daňové priznanie a pod.. Súd má za to, že odporca si svoju dôkaznú povinnosť, a to konkrétne povinnosť riadne predložiť všetky doklady na zhodnotenie a preukázanie svojich majetkových pomerov nesplnil, a preto súd vychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine mal za to, že príjem odporcu je 20 - násobok sumy životného minima ( t.j. 194,58 EUR x 20 = 3.891,60 EUR mesačne). Otec doposiaľ neprispieval na maloletého žiadnym spôsobom.

Súd na základe vyššie uvedeného má súd za to, že určenie výživného na maloletého Š. vo výške 130,- EUR mesačne je jednak primerané tak výdavkom maloletého, ako aj zárobkovým pomerom rodičov.

Súd na základe vyššie uvedeného ustálil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Š. vo výške 130,- EUR mesačne od narodenia dieťaťa, pričom prihliadol aj k osobnej starostlivosti matky o maloletého a taktiež ku skutočnosti, že matka je k maloletému výživou taktiež povinná. Súd dáva do pozornosti matky, že v prípade, ak dôjde k zmene pomerov na strane odporcu, respektíve dôjde k zvýšeniu výdavkov na maloletého Š. (nástupom do školy, prípadne zvýšením výdavkov na zdravotný stav), matka si môže kedykoľvek podať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého Š..

Zročné výživné za obdobie od 07.01.2010 ( t.j. deň narodenia maloletého Š.) do 28.02.2013 (pretože splatnosť výživného za mesiac marec 2013 nastane až 15.03.2013, pričom deň vyhlásenia rozsudku bol 13.03.2013) súd vyčíslil na sumu 4.940,- EUR takto:

Od 07.06.2010 t.j. narodenie dieťaťa do 28.02.2013 vypočítal výživné 130,- EUR x 38 mesiacov = 4.940,- EUR, ako zaostalé výživné , súd uvedenú sumu povolil odporcovi splácať v splátkach po 50,- EUR mesačne, pričom v súlade s ustanovením určil výšku a podmienky zročnosti splátok.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V uvedenom prípade súd neupravil styk odporcu s maloletým Š. a to z dôvodu, že matka je ochotná sa dohodnúť s otcom na úprave styku, avšak v súčasnosti odporca nejaví záujem o maloletého. Vzhľadom na to, že matka ani kolízna opatrovníčka nežiadali styk upraviť, súd s poukazom na §25 ods. 2 zákona o rodine neupravil styk, nakoľko rodičia sú schopní sa o úprave styku otca s maloletým Š. dohodnúť (ak tento začne mať o maloletého záujem). V prípade, ak by nedošlo k dohode o úprave styku resp. k jej reálnemu uplatňovaniu alebo by bolo v budúcnosti odporcovi v styku s maloletým bránené, má odporca právo obrátiť sa na súd, aby tento upravil styk konkrétnym spôsobom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 266,84,- EUR. Podľa citovaného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 266,84,- EUR nasledovne:

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 19.3.2012, § 14 ods. 1 písm. c).......58,69-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 7.5.2012, § 14 ods. 1 písm. c).......58,69-EUR + 7,63,- EUR (režijný paušál)

- písomné podanie na súd - otázky na znalca, §14 ods. 1 písm. b)......58,69,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 13.3.2013, § 14 ods. 1 písm. c).......60,07-EUR + 7,81,-EUR (režijný paušál) -

Trovy právneho zastúpenia celkom (vrátane režijných paušálov) : 266,84,-EUR Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie ( ), platí štát.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V predmetnej veci štát hradil trovy znaleckého dokazovania, ktoré neboli kryté preddavkami, v celkovej výške 515,36,-EUR. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia vznikol štátu nárok na náhradu ním vynaložených trov znaleckého dokazovania voči účastníkom, a to podľa pomeru výsledku konania. Navrhovateľka bola vo veci úspešná a zároveň jej bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania, a zároveň účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, povinnosť uhradiť štátu vzniknuté trovy vynaložené na úhradu odmeny pre znalkyňu. Preto súd na ich náhradu zaviazal odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / / f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa navrhovateľka ako aj kolízny opatrovník po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, prípadné podanie odvolania týmito účastníkmi by bolo právne neúčinné a odvolací súd takéto odvolanie odmietne ako podané neoprávnenou osobou.