Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Co-106-2012.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/106/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XX, zastúpeného JUDr. O. Obšasníkom, bytom Prešov, Švábska 35, proti žalovanému Drevokomplet, s.r.o., Prešov, Jesenná 26, IČO 36 482 757, zastúpeného Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom v Prešove, Čapajevova 29, o zaplatenie 11.618 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 7.6.2012, č.k. 12C 238/2011-55, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu 9.11.2010, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 11.618,- Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dodatkom č. 1 k leasingovej zmluve č. 9857/26 zo dňa 24.4.2006, ktorý bol uzatvorený dňa 31.1.2008, ako trojstranný právny úkon medzi prenajímateľom BPT Leasing a.s. Bratislava, pôvodným nájomcom - žalobcom a novým nájomcom
- žalovaným, boli žalobcom postúpené všetky práva a záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy. Predmetom leasingovej zmluvy bolo motorové vozidlo Renault Midlum, výrobné číslo 83MO406566, ŠPZ PO 875 CG, ktoré žalovaný prevzal ako nový nájomca, čím mu bol odovzdaný predmet leasingu. Žalobca tvrdil, že medzi účastníkmi bolo ústne dohodnuté odstupné za uvedené motorové vozidlo vo výške 11.618,- Eur, a čiastka tejto výplaty bola dohodnutá na neskoršiu dobu, keď motorové vozidlo začne vykazovať zisk. Žalobca tiež tvrdil, že predmet leasingu bol žalovanému odstúpený z vážnych osobných dôvodov, a že do doby odstúpenia predmetu leasingu (nákladného motorového vozidla) uhradil žalobca za akontácie poistenie, poplatky a leasingové splátky približne vo výške 700.000,- Sk. Žalobca tiež tvrdil, že stanovil hodnotu odstupného sumou 350.000,- Sk (11.618 Eur), pričom vychádzal z hodnoty, že v tom čas motorové vozidlá boli v predaji v sume od 700.000 do 750.000,- Sk, z čoho odpočítal sumu, ktorú bolo potrebné splatiť v splátkach. Potrebné bolo doplatiť leasingové splátky v rozsahu 13-tich splátok po 20.000,- Sk mesačne, spolu 260.000,- Sk. Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že nikdy medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o odplatnom prevode leasingu v sume 350.000,- Sk. V čase, keď motorové vozidlo od žalobcu preberal nebolo v dobrom technickom stave a po kontrole v autorizovanom servise žalovanému bolo oznámené, že motorové vozidlo nespĺňa predpoklady na nákladnú dopravu na medzinárodnej úrovni. Potvrdil, že približne rok po uzavretí zmluvy žalobca začal od žalovaného žiadať odstupné za leasing. Bola vypracovaná kalkulácia motorového vozidla a bolo zistené, že motorové vozidlo má oveľa vyššie náklady ako zisk, a preto žalovaný upozornil žalobcu, že pokiaľ mu budú vrátené finančné náklady spojené s opravou motorového vozidla, motorové vozidlo žalobcovi vráti. Okrem iného žalovaný predložil aj potvrdenie o prevode sumy 14.135,- Sk na účet žalobcu nakoľko pri prechode leasingu žalobca žiadal pokrytie už splatných dlžných splátok, aby došlo k prechodu leasingu, pretože na motorovom vozidle z leasingového vzťahu viazli pohľadávky a bez ich úhrady nebolo možné vykonať zmenu. Žalobca túto skutočnosť poprel a poukázal na to, že išlo o zaplatenie sumy titulom poskytnutých prác pre žalovaného a nie titulom úhrady dlžných splátok z leasingového vzťahu. Svedok B. N. st. v konaní uviedol, že bol svedkom ako žalobca konateľovi žalovaného ponúkal motorové vozidlo Renault Midlum, konkrétne okolnosti ich dohody uviesť nevedel lebo nebol ich svedkom. Uviedol len, že sa „rozprávalo o nejakej sume o čom vedela celá dielňa, bolo to 350.000,- Sk. Svedok B. N. ml. potvrdil, že počul ako konateľ žalovaného navrhol žalobcovi, aby išli k notárovi, načo žalobca povedal, že to nie je nutné. Inak počul, že „po celej dielni sa hovorilo, že pán N. predal pánovi N. auto Renault“. Nehovorilo sa za akú sumu. Svedok G. N. potvrdil, že žalobca pred štyrmi až piatimi rokmi vlastnil nákladné motorové vozidlo, na ktorom jazdil aj do Holandska a v tom čase vykonával ako živnostník dopravu pre žalovaného. Následne žalobca prišiel za svedkom a oznámil mu, že má problém s motorovým vozidlom, a že sa dohodol s pánom N. na predaji motorového vozidla za sumu 350.000,- Sk, tiež tvrdil, že tam bola nejaká dohoda, že pán Krasničan mal zaplatiť dĺžne splátky na leasingu. Svedok W. W. uviedol, že pred štyrmi alebo piatimi rokmi mal prenajaté od žalobcu vozidlá - Renault Midlum a Citroen Jumper, pričom svedok poskytoval pre žalovaného dopravnú činnosť vozidlom Renault Midlum. Následne motorové vozidlo Renault Midlum bez jeho vedomia žalobca predal žalovanej spoločnosti za sumu 300.000,- Sk alebo 350.000,- Sk. Vo veci vypočutý svedok O. Alexovič potvrdil, že len sprostredkovane od žalobcu sa dozvedel, že sa dohodol s konateľom žalovanej spoločnosti pánom N. o predaji motorového vozidla za sumu 350.000,- Sk. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 5, § 340 ods. 1, 2, § 341 Obchodného zákonníka a uzavrel, že súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či vo veci bola riadne uzatvorená zmluva o odplatnom prevode leasingu, ako tzv. nepomenovaná zmluva. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané a nikým z účastníkov to nebolo spochybňované, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu dohody o postúpení práv nájomcu z leasingovej zmluvy uzavretej dňa 31.1.2008 so súhlasom leasingovej spoločnosti. V uvedenej dohode si účastníci nedohodli odplatu za odstúpenie práv postupcu z pôvodného nájomcu na nového nájomcu. Skutočnosť, že došlo k prevodu práv a povinností z leasingovej zmluvy zo žalobcu na žalovaného za odplatu v sume 350.000,- Sk žalobca aj napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, ničím nepreukázal. Svedecké výpovede boli z tzv. „druhej ruky“, svedkovia uvádzali, čo „sa hovorilo po dielni“, že žalobca predal žalovanému motorové vozidlo za sumu 350.000,- Sk (niektorí svedkovia sumu ani uviesť nevedeli). Ani jeden z nich nebol svedkom žalobcom opisovanej dohody o odplate za postúpenie práv a záväzkov z leasingovej zmluvy. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy, v časti žalobca zobral späť návrh na výsluch dvoch svedkov a ďalšie dôkazy nenavrhol). Na skutočnostiach tvrdených žalobcom, že nebol vo finančnej núdzi (hoci žalovaný na to poukazoval), že nebol neschopný splácať leasing, že technický stav motorového vozidla, resp. jeho výkonnosť bola zisková, nebolo možné založiť bez ďalšieho uzatvorenie dohody o odstupnom za postúpenie práv leasingu v sume 350.000,- Sk. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu, nepreukázania dohody o odplate za postúpenie práv a záväzkov z leasingovej zmluvy v sume 350.000,- Sk, prvostupňový súd žalobu zamietol.
Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil navrhované dôkazy. Nesprávne vyhodnotil najmä svedecké výpovede B. N. st. a ml.. Obaja ako zamestnanci žalovaného boli pri rozhovore žalobcu so žalovaným. B. N. st. bol pri dohode, že medzi účastníkmi dôjde k prevodu leasingu za odplatu 350.000,- Sk . B. N. ml. bol pri rozhovore, kedy žalovaný volal žalobcu k notárovi na uzavretie zmluvy o odplate za prevod leasingu a tento to odmietol s odôvodnením, že je zbytočné míňať finančné prostriedky, že sú predsa priatelia, a že si veria. Obaja síce poukazovali aj na to, že o tom vedeli všetci zamestnanci žalovaného, a preto ich vyjadrenia nemožno považovať ako dôkaz „z druhej ruky“. Naviac svedkovia - zamestnanci žalovaného nemajú žiadne skúsenosti so súdnym konaním, mali pri výpovedi trému, napriek tomu potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca bol vo finančnej tiesni a preto bol nútený postúpiť leasing, čo nie je pravdou. Všetky leasingové splátky mal žalobca splatené, o čom svedčí aj splátkový kalendár vypracovaný leasingovou spoločnosťou pri prevode leasingu. O dobrej finančnej situácii žalobcu svedčia aj výpovede ďalších svedkov o tom, že žalobca mal dostatok zakázok a nutnosť postúpiť leasing vyplýva z iných skutočností. Žalovaný zavádzal súd aj tvrdením, že vozidlo bolo v nevyhovujúcom technickom stave, a že si vyžadovalo nákladné opravy. To doložil tvrdením, že za zlý technický stav vozidla musel v Poľskej republike zaplatiť 100.000,- Sk. Túto pokutu žalovaný nezaplatil za zlý technický stav vozidla, ale z dôvodu, že vyslal vodiča na zahraničnú cestu bez platnej licencie na zahraničnú nákladnú dopravu. Žalovaný zároveň zavádzal súd tvrdením, že dal žalobcovi finančné prostriedky na uhradenie dlžnej splátky leasingovej spoločnosti a tak mal možnosť uzavrieť zmluvu o postúpení leasingu, pričom v konaní bolo preukázané, že súdu predložil na pojednávaní falošný doklad, na ktorom bol sfalšovaný podpis žalobcu a uvedené nesprávne číslo jeho preukazu totožnosti. Okrem týchto dôkazov žalobca súdu predložil aj nepriame dôkazy, ktoré sú dôležité a presvedčivé. Je nemysliteľné, aby niekto po dvoch rokoch splácania leasingu, kedy už väčšina ceny vozidla leasingu bola splatená, postúpil leasing bezdôvodne a bez odplaty. Súd v odôvodní rozsudku uvádza, že odplatu mohol žalobca zapracovať do zmluvy o postúpení leasingu. Zmluvu o postúpení leasingu nevypracoval žalobca ani žalovaný, ale leasingová spoločnosť podľa svojich noriem. Účastníci na tejto zmluve len overili podpis a zaslali ju k podpisu a schváleniu leasingovej spoločnosti. O tom, že žalobca leasing postúpil za odplatu svedčí aj výpoveď svedka W., s ktorým žalobca spolupracoval. Aj pre neho vykonával dopravu ako živnostník a obaja vykonávali prepravné služby pre žalovaného. Žalobca svedka W. neinformoval o tom, že postúpil leasing za odplatu žalovaného ale svedok, keď sa o tom dozvedel bol sklamaný a žalobcovi oznámil, žeby bol od neho odkúpil motorové vozidlo za cenu, ktorú by mu vyplatil okamžite. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p.. Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. nenariaďoval pojednávanie. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Prvostupňový súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav vecí a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenili, a preto si odvolací súd osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len pre zdôraznenie dodáva:
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej vecí platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, len súd ale rozhodne ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie vecí relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočnosti predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.
Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz (napr. výsluch svedkov) hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov čoho dôsledkom je, že skutkový záver súdu vychádzajúci z vykonaných dôkazov je vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu. Pri hodnotení dôkazov súd hodnotí predovšetkým pravdivosť dôkazu. Ak súd nepovažuje výsledok dôkazu za pravdivý, je povinný odlišný záver, akému nasvedčuje vykonaný dôkaz, odôvodniť.
Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré súvisia s prejednávanou vecou.
V konaní bolo nepochybne zistené, že medzi účastníkmi konania dodatkom č. 1 k leasingovej zmluve č. 9857/26 zo dňa 24.4.2006 uzavretým dňa 31.1.2008 medzi prenajímateľom BPT Leasing a.s. Bratislava, Drieňova 34, pôvodným nájomcom - žalobcom a novým nájomcom - žalovaným došlo k postúpeniu všetkých práv a záväzkov z tejto zmluvy na nového nájomcu, pričom nový nájomca - žalovaný toto postúpenie prijal. Prenajímateľ súhlasil s postúpením všetkých práv a záväzkov z leasingovej zmluvy na nového nájomcu.
Prvostupňový súd sa správne v konaní zaoberal a riešil otázku, či vo veci bola riadne uzatvorená zmluva o odplatnom prevode leasingu, ako takzvaná nepomenovaná (inominátna) zmluva. Pokiaľ by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o odplatnom prevode leasingu, túto skutočnosť musí preukázať žalobca, resp. musí dokázať, že skutočne došlo k prevodu práv a povinností z leasingovej zmluvy zo žalobcu na žalovaného za odplatu v sume 350.000,- Sk. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, keď nevedel v konaní jednoznačne preukázať, že skutočne došlo k prevodu práv a povinností z leasingovej zmluvy zo žalobcu na žalovaného za odplatu v sume 350.000,- Sk. Ani jeden z vypočutých svedkov nebol osobne prítomný pri žalobcom opisovanej dohode o odplate za postúpenie práv a záväzkov z leasingovej zmluvy so žalovaným. Svedkovia buď tvrdili, že to vedia od žalobcu alebo, že „sa hovorilo po dielni“, že žalobca predal žalovanému motorové vozidlo za 350 000,- Sk (svedok B. N. st., G. N., W. W., O. F.), svedok B. N. ml. ani nevedel za akú sumu mal žalobca predať žalovanému motorové vozidlo.
V prejednávanej veci prvostupňový súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy a keďže žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu dohody o odplate za postúpenie práv a záväzkov z leasingovej zmluvy, správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, zamietol. Ostatné žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, odvolací súd vyhodnotil za právne irelevantné.
Za takého stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Odvolací súd mal na zreteli to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Za takéhoto stavu nebolo potrebné, aby odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Súd prvého stupňa, ktorý bude rozhodovať o trovách konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4, § 151 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.