Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/109/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. R., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, R. a otec - A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. - 58 zo dňa 10. októbra 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že výživné otca na mal. J. zvyšuje s účinnosťou od 30.05.2012 zo sumy 66,39 eur (2.000,- Sk) na sumu 100,- eur mesačne, a tým mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. - 35 zo dňa 23.06.2008 v časti výšky výživného na mal. J..

Zročné výživné za obdobie od 30.05.2012 do 28.02.2013 vo výške 304,60 eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. - 35 zo dňa 23.06.2008 v časti týkajúcej sa výšky výživného otca na mal. J. tak, že otcovi uložil prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy 2.000,- Sk na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 30.05.2012, pričom nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 30.05.2012 do 30.09.2012 vo výške 258,55 eur otcovi uložil zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 75 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od ostatného rozhodnutia o výške výživného došlo k zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Od ostatného rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného uplynula doba vyše 4 rokov, pričom za uvedenú dobu sa podstatne zmenili pomery jednak na strane dieťaťa, jednak na strane rodičov. U mal. J. súd za podstatnú zmenu pomerov považoval skutočnosť, že už navštevuje základnú školu, čím náklady na zabezpečenie jednak školských potrieb, ale aj náklady na výživu maloletej preukázateľne vzrástli. U maloletej súd tiež zohľadnil jej zdravotný stav, ktorý naďalej vyžaduje špeciálnu stravu, sledovanie u odborného lekára v Bratislave, ako aj užívanie liekov. Náklady na starostlivosť o maloletú teda nemožno porovnávať s nákladmi na starostlivosť o zdravé dieťa, a tieto sú zákonite vyššie. Túto skutočnosť súd musel zohľadniť pri rozhodovaní o výške výživného otca na maloletú. Tiež na strane rodičov prišlo k zmenám,

i keď príjem matky vzrástol len čiastočne a počet vyživovacích povinností na strane rodičov zostal nezmenený. Bolo treba zohľadniť aj náklady na výživu už plnoletej dcéry X., ktoré vzrástli z dôvodu jej štúdia na vysokej škole. Čo sa týka zmien na strane otca, bolo potrebné uviesť, že pravidelný mesačný príjem, ktorý v súčasnosti dosahuje u svojho zamestnávateľa, je nižší ako dosahoval pri ostatnom určení výživného. Súd uviedol, že u otca je potrebné vychádzať z jeho celkových majetkových pomerov, pričom v konaní bolo preukázané jednak svedeckou výpoveďou matky, ako aj svedeckou výpoveďou X., že otec má našetrené finančné prostriedky ešte z obdobia, keď pracoval v minulosti v Nemecku, ktoré neboli spotrebované. Sám otec potvrdil, že od matky obrdžal za účelom vyporiadania BSM sumu 30.000,- eur, ktorú mu matka maloletej poukázala na účet dňa 02.04.2012. Nadobudnutie tejto finančnej čiastky bolo podstatnou zmenou pomerov na strane otca, nakoľko sa jeho majetok jednorazovo zvýšil. Neobstojí tvrdenie otca, že peniaze mu majú slúžiť na vyplatenie súrodencov a týmto spôsobom si má zabezpečiť bývanie. Otec zatiaľ žiadne finančné prostriedky z tohto titulu nepoužil, pričom súd vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Bolo potrebné podotknúť, že bývanie možno zabezpečiť aj iným spôsobom, ako kúpou, napr. vo forme podnájmu. Výživné pre maloleté dieťa je prednostnou pohľadávkou pred akýmikoľvek inými výdavkami otca, a to najmä s prihliadnutím na zdravotný stav maloletej. Súd teda zvýšil výživné na maloletú na sumu 130,- eur mesačne, ktorú považoval za premeranú k vyššie uvedeným skutočnostiam, najmä však majetkovým pomerom otca, potrebám maloletého dieťaťa vzhľadom k veku a zdravotnému stavu. Tiež zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov k plnoletej dcére X. a prihliadol aj na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej má aj jej matka a tiež, že štát poskytuje prídavky na dieťa. Na výživu dieťaťa bude teda slúžiť čiastka prevyšujúca životné minimum, avšak táto je primeraná potrebám maloletej. U otca bolo potrebné uviesť, že vzhľadom k jeho schopnostiam, je možné, aby si v budúcnosti opätovne našiel prácu v zahraničí, čím by sa jeho pravidelný príjem zvýšil. Do uvedenej doby, keďže podľa vyjadrenia otca práca v zahraničí v súčasnosti nie je, bude na zvýšené výživné môcť použiť jednak úspory, ako aj vyplatené finančné prostriedky matkou maloletej. Súd určil účinnosť zvýšenia výživného od 30.05.2012, t.j. odo dňa podania návrhu matky, keď dôvody na spätnú účinnosť zvýšenia výživného v konaní neboli zistené. Vzhľadom k spätnej účinnosti zvýšenia vznikol otcovi i nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý mu súd uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa z dôvodu, že konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť na sumu 70,- eur s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom mu bude uložené zaplatiť v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Odvolanie odôvodnil tým, že súd vychádzal z nesprávnych výdavkov maloletej, ktoré nie sú 110,56 eur, ale 103,55 eur. Namietol, že sú vychádzal z tendenčnej výpovede jeho staršej dcéry, že doma držal peniaze v objeme 1.200.000,- Sk a 5.000,- eur. Ak by takéto finančné prostriedky mal, neunikli by pozornosti jeho bývalej manželky a určite by sa tým nechválil svojej v tom čase pubertálnej dcére, ktorá by mohla s nimi svojvoľne nakladať. Potvrdil, že mu manželka v rámci vyporiadania BSM vyplatila sumu 30.000,- eur, čo nemožno považovať za príjem, ale zvýšenie jeho sociálnej situácie, lebo sú to prostriedky určené na zabezpečenie jeho bývania bez ohľadu na to, či vyplatí súrodencov z rodičovského domu, nakoľko stavanie z uvedených peňazí nie je reálne, alebo či si kúpi jednoizbový byt, pretože musel opustiť ich pôvodný byt. Poukázal na to, že nemá iný príjem ako príjem zo zamestnania vo výške 448,53 eur. V zahraničí nepracuje, naposledy v zahraničí pracoval v rokoch 1995 - 1996. Ešte pracoval v Rakúsku, ale v čase Vianoc 2011, a to i zo svojou plnoletou dcérou, kde si zarobil 150,- eur. Namietol, že prvostupňový súd sa nezaoberal zistením celého príjmu matky, nakoľko táto má i iný príjem ako zo zamestnania, lebo prenajíma ďalšiu nehnuteľnosť. Uviedol, že sa nevzdal výhodného zamestnania, ani inej príležitosti príjmu a nie je reálne schopný zabezpečiť si príjem, z ktorého súd vychádzal pri zvýšení výživného. Upozornil na to, že rodičia majú plniť výživné deťom v rozsahu potrebnom pre oprávnené dieťa, ale i z ohľadom na schopnosti, majetkové pomery a možnosti rodiča. Vychádzajúc z jeho príjmu 448,53 eur mínus nevyhnutné výdavky na bývanie do času, než si zakúpi vlastný jednoizbový byt, sú v sume 137,75 eur, zostane mu 310,78 eur, z čoho bez ohrozenia zabezpečenia aspoň životného minima nemôže platiť výživné na maloletú dcéru v sume 130,- eur mesačne a súčasne na plnoletú dcéru 150,- eur mesačne. Otec ďalej počas odvolacieho konania súdu doložil výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov, ako aj potvrdenie o evidencii na úrade práce od 06.11.2012.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že neobstojí tvrdenie 47 ročného muža, že nie je reálne schopný zabezpečiť si príjem, z ktorého súd vychádzal pri zvýšení výživného (440,- eur). To, že

zamestnávateľ otca je na tom zle, vedel otec už veľmi dávno, dá sa povedať, že roky, pričom, ak by využil legálne pracovné príležitosti a neodmietol lukratívne platené pracovné miesta, dnes by nemusel rozširovať rady nezamestnaných.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Mal za to, že výživné určené napadnutým rozsudkom je primerané potrebám maloletej, ako aj príjmovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa je čiastočne dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zvýšenie výživného otca na mal. J., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné s účinnosťou od 30.05.2012 zvýšené zo sumy 2.000,- Sk na sumu 130,- eur mesačne a bolo rozhodnuté o nedoplatku na zročnom výživnom.

Z ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom okrem výživného pre maloleté deti je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh a pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Citované ustanovenie teda umožňuje v prípade závažnej, podstatnej a relatívne trvalej, teda výrazne sa prejavujúcej zmeny v možnostiach a schopnostiach rodičov, ako aj odôvodnených potrebách dieťaťa, zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Ostatný raz bola vyživovacia povinnosť otca k mal. J. upravená rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. - 35 zo dňa 23.06.2008, ktorým bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené a súčasne bola uzatvorená dohoda o úprave výkonu ich práv a povinností na čas po rozvode tak, že v tom čase mal. X. a mal. J. boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu X. sumou 2.500,- Sk mesačne a mal. J. sumou 2.000,- Sk mesačne a súčasne bol upravený styk otca s deťmi. V čase rozhodovania bol otec zamestnaný a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 544,25 eur a matka dosahovala príjem vo výške 628,46 eur. Rodičia v tom čase bývali spolu v byte. X. chodila do 2. ročníka Obchodnej akadémie v Senici a mal. J. do materskej školy. V konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 09.10.2012 Okresný súd Senica zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej X. zo sumy 82,99 eur na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 30.05.2012 a súčasne rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom, ktorý rozsudok z dôvodu v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany otca, krajský súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.02.2012 potvrdil.

Počas odvolacieho konania došlo k skončeniu pracovného pomeru otca u zamestnávateľa Syráreň Havran, a.s. dňom 05.11.2012 z dôvodu výpovede z organizačných dôvodov, pričom za obdobie od júna do novembra 2012 otec dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 713,17 eur, v ktorej sume je zarátané i vyplatené 3-mesačné odstupné. S účinnosťou od 06.11.2012 je otec evidovaný na úrade práce. Rozhodnutím č. 268/2013-SE-DvN zo dňa 10.01.2013 mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 20,9844 eur od 06.11.2012 na obdobie 6 mesiacov. Otec v súčasnosti býva v rodinnom dome vo vlastníctve jeho matky, pričom na nákladoch s užívaním domu sa podieľajú spoločne.

Matka maloletej je zamestnaná a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 739,78 eur (jún až december 2012) a s mal. J. a plnoletou X. žije v 4-izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Mal. J. je v súčasnosti žiačkou 3. ročníka základnej školy, má zdravotné problémy v dôsledku čoho má zvýšené

náklady na výživu v súvislosti s nutnosťou špeciálnej stravy, priplácania za lieky a návštevou lekárov v Bratislave.

Zistenia súdu prvého stupňa, že od ostatného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane výživou odkázaného dieťaťa, ako aj na strane výživou povinných rodičov, ktoré odôvodnilo zvýšenie výživného, sú správne. Na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko táto v čase ostatnej úpravy výživného chodila do materskej školy a v súčasnosti už navštevuje 3. ročník základnej školy, pričom má zvýšené náklady v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom, čím nepochybne došlo k podstatnému nárastu nákladov na jej výživu. Rovnako došlo k zmene pomerov i na strane matky maloletej, ktorej príjem vzrástol. Rovnako prvostupňový súd správne posúdil pomery na strane otca dieťaťa, pričom bolo potrebné prihliadnuť nielen na jeho príjem dosahovaný v zamestnaní, ale i na ďalšie skutočnosti majúce vplyv na pomery otca, keď tento podľa vyjadrenia tak matky, ako aj dcéry X. si pravidelne privyrába v Rakúsku, disponoval väčšou sumou peňazí. Bolo potrebné dať za pravdu otcovi dieťaťa, že nemožno bez ďalšieho považovať za príjem otca vyplatenie sumy titulom vyporiadania BSM, nakoľko v danom prípade nedošlo k zlepšeniu pomerov otca, nakoľko došlo len k transformovaniu majetku, ktorý vlastnil i predtým, a to titulom BSM. Ďalej bolo potrebné prihliadnuť i na to, že v súčasnosti už otec zamestnaný nie je a sú mu vyplácané dávky v nezamestnanosti. Rovnako bolo potrebné prihliadnuť na to, že rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 09.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 18.02.2013 bolo otcovi uložené platiť na plnoletú X. s účinnosťou od 30.05.2012 výživné v sume 150,- eur, pričom bolo potrebné prihliadnuť na to, že X. je študentkou Vysokej školy obchodnej v Prahe, ktorá v súvislosti s návštevou vysokej školy hradí školné vo výške 45.000,- Kč a nepochybne jej potreby sú podstatne vyššie, ako potreby žiačky 1. stupňa základnej školy, a to i s prihliadnutím na zvýšené náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za dôvodné zvýšiť výživné otca na mal. J. s účinnosťou odo dňa podania návrhu (30.05.2012) zo sumy 66,39 eur na sumu 100,- eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej, ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súčasne odvolací súd rozhodol i o zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy, teda od 30.05.2012 do 28.02.2013 vo výške 304,60 eur, pri výpočte ktorého vychádzal z toho, že otec doposiaľ na výživu dieťaťa platí výživné v sume podľa predchádzajúceho rozhodnutia, teda 66,39 eur a podľa otcovi zročné výživné povolil zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k pomerom otca s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v danom prípade išlo o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.