Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9P-83-2011.pdf
PDF · 82.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/83/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci navrhovateľa V. T., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž. - A., L.. R. Č.. XXX/XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom v Žiline, proti žalovaným v 1. rade F. S., rod. S., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž., L.. K. Č.. XXXX/XX, občianke Slovenskej republiky a v 2. rade maloletému T. T., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Ž., L.. K. Č.. XXXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o návrhu otca na zapretie otcovstva, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 13. 3. 2013 takto
rozhodol:
Žalobca V. T., nar. nar. XX. X. XXXX nie je biologickým otcom maloletého T. T., nar. XX. X. XXXX, z matky F. S., rod. S., nar. XX. X. XXXX, zapísané v knihe narodení matričného úradu Č., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
Žalovaná v 1. rade F. S. je povinná zaplatiť žalobcovi V. T. náklady konania v sume 316 (tristošestnásť) EUR, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti žalovanému v 2. rade maloletému T. T. súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ V. T.ský sa návrhom zo dňa 19. 10. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 20. 10. 2011 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, že nie je otcom žalovaného v 2. rade - maloletého T. T., nar. XX. X. XXXX.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že sa stal otcom dieťaťa na základe uplatnenia druhej domnienky otcovstva. Žalovaná v 1. rade mu niekoľkokrát povedala, že nie je otcom dieťaťa, čo potvrdzuje aj vykonaný anonymný test DNA. Navrhol preto vykonať znalecké skúmanie.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že návrh na zapretie otcovstva bol podaný z dôvodu zosúladenia biologického stavu so stavom právnym, čo sa týka otcovstva navrhovateľa k maloletému T. T., nar. XX.X.XXXX z matky F. S., nar. XX.X.XXXX.
Otcovstvo žalobcu k maloletému bolo určené na základe druhej právnej domnienky, uvedenej v Zákone o rodine, a to súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine. V zmysle zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov je nesporné, že súhlasné vyhlásenie rodičov bolo spísané na Matričnom úrade Mesta Čadca dňa XX.X.XXXX. V čase súhlasu navrhovateľa,
že je otcom maloletého T. T., navrhovateľ nemal pochybnosti o tom, že je otcom maloletého, nakoľko s matkou maloletého - odporkyňou v 1. rade, v čase rozhodujúcom pre narodenie dieťaťa súložil.
Pochybnosti o tom, či navrhovateľ je otcom maloletého T. T. nastali až vtedy, keď matka maloletého
- odporkyňa v 1. rade oznámila verbálne navrhovateľovi, že on nie je otcom dieťaťa, nakoľko v čase rozhodujúcom pre narodenie dieťaťa matka dieťa - odporkyňa v 1. rade súložila aj s inými mužmi.
Dôvodom na podanie návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľom bola však až skutočnosť, keď sa navrhovateľovi dostal do rúk list, na základe ktorého bolo zrejmé, že ide o anonymný test analýzy DNA. Záverom anonymnej analýzy DNA bolo, že porovnávané ľudské materiály DNA, ktoré boli predmetom skúmania, sa s vysokou pravdepodobnosťou nezhodujú, z čoho vyplýva, že otcom maloletého nie je osoba, ktorej patrí materiál, porovnávaný s biologickým materiálom dieťaťa. Odporkyňa v 1. rade - matka maloletého T. T. sa pred navrhovateľom vyjadrila, že porovnávaným materiálom bol ústrižok nechtu navrhovateľa, a preto navrhovateľ má dôvod domnievať sa, že nie je otcom maloletého T. T.. Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva a žiada, aby súd rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené v petite návrhu zo dňa 20.10.2011. Na podloženie tvrdení predložil súdu originál zápisu o určení otcovstva z Matričného úradu Mesta Č. zo dňa XX.X.XXXX a originál rodného listu maloletého T. T..
Navrhovateľ vo výpovedí na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu tak, ako bol prednesený jeho právnym zástupcom. Navrhol, aby súd rozhodol tak, že nie je otcom maloletého T. T., nar. XX.X.XXXX.
Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že súhlasným vyjadrením rodičov bol za otca maloletého T. T. určený V. T., ktorý je ako otec zapísaný aj v rodnom liste. Už v čase, keď bola tehotná, navrhovateľ tušil, že nie je otcom dieťaťa.
Po narodení dieťaťa si urobila anonymné testy na otcovstvo. Keď sa jej navrhovateľ hrabal v kabelke, tak ich našiel. Z týchto testov vyplynulo, že navrhovateľ nie je otcom dieťaťa. Potom sa obrátila na Centrum právnej pomoci, kde bol s ňou spísaný návrh na zapretie otcovstva voči maloletému T.. Tento návrh nepodala preto, lebo navrhovateľ sa vyhrážal, že sa zabije, ak taký návrh podá.
Potom podala na súd dňa 28.10.2011 návrh na zapretie otcovstva, avšak navrhovateľ podal takýto návrh o pol hodiny skôr. Potom súd konanie o jej návrhu zastavil.
Navrhovateľ teda nie je otcom maloletého dieťaťa, preto s návrhom na zapretie otcovstva súhlasila. Nesúhlasila s tým, aby boli navrhovateľovi priznané trovy konania.
Na pojednávanie bol predvolaný aj znalec, ktorý vo veci vypracoval znalecký z odboru genetika, odvetvia analýzy DNA. Znalec riadne a včas svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.
Samosudca podľa § 127 ods. 1 OSP vykonal znalecký posudok jeho prečítaním z čl. 57-60, pretože ide o prípad, kedy sa možno uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Zo znaleckého posudku č. 44/12, z odboru genetika, odvetvia analýzy DNA zo dňa 5. 10. 2012 vyplynulo, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky, je biologické otcovstvo navrhovateľ voči žalovanému v 2. rade vylúčené.
Kolízna opatrovníčka, ktorá v konaní zastupovala žalovaného v 2. rade - maloleté dieťa, navrhla súdu, aby vzhľadom na vykonané dokazovanie, návrhu matky vyhovel.
Súd rozhodoval na pojednávaní podľa nasledovaných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné.
Prvá domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky, druhá domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa, a tretia domnienka určenia otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa.
Poradie uplatnenia týchto domnienok je fixné; pokiaľ sa uplatní prvá, je vylúčená aplikácia druhej až do doby, kým prvá nebude právoplatne zapretá. Prvá domnienka sa uplatní bez ďalšieho, to znamená, že pôsobí priamo zo zákona. Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa, nie kto je otcom dieťaťa.
Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 92 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Návrh na zapretie otcovstva podal navrhovateľ dňa 20. 10. 2011, t. j. pred uplynutím troch rokov od určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, teda pochybnosti o tom, že bol podaný v lehote stanovenej v ustanovení § 92 ods. 1 Zákona o rodine.
Z rodného listu maloletého dieťaťa, ako aj zo zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov vyplýva, že v rodnom liste dieťaťa je ako otec zapísaný navrhovateľ.
Z vykonaného dokazovania - výsluchu účastníkov konania a zo znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvia analýzy DNA mal súd preukázané, že V. T., nar. nar. XX. X. XXXX nie je biologickým otcom maloletého T. T., nar. XX. X. XXXX, z matky F. S., rod. S., nar. XX. X. XXXX, zapísané v knihe narodení matričného úradu Č., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh účastníka.
Navrhovateľ ako úspešný účastník si náhradu nákladov konania uplatnil písomne, do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia nasledovne:
· zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 250 EUR, · zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 EUR, · trovy právneho zastúpenia vo výške 120,14 EUR.
Pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania, musí súd zohľadňovať samotný účel civilného procesu. Civilné súdne konanie nemôže byť odtrhnuté od svojho skutočného spoločenského poslania a nemôže sa stať len nástrojom slúžiacim k vytvoreniu jednoduchého a nijako neodôvodneného zisku na úkor protistrany. Nie je preto porušením práva na spravodlivý proces a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ak neprizná súd náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, ak ho vyhodnotí ako nie účelne vynaložené.
Za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 OSP je možné považovať také náklady, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla uplatňovať a brániť právo proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech. Náklady spojené so zastúpením účastníka advokátom takémuto vymedzeniu spravidla budú odpovedať. Tomuto pravidlu však nie je možné prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu. V praxi sa môžu vyskytnúť situácie, kedy náklady spojené so zastúpením advokátom, nebude možné považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva. O taký prípad pôjde v
prípade zneužitia práva na zastúpenie účastníka advokátom, kedy takéto zastúpenie nebolo celkom zjavne potrebné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podľa názoru súdu, navrhovateľova pozícia vo veci bola taká jednoznačná, že musel očakávať plný úspech vo veci. Nebolo preto podľa názoru súdu nevyhnutne potrebné, aby bol na pojednávaní zastúpený advokátom. Aj samotný návrh na súd podal sám.
Náklady navrhovateľa, ktoré mu vznikli z titulu právneho zastúpenia, súd nepovažuje za účelne vynaložené.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
So zreteľom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľovi podľa § 150 ods. 1 OSP nepriznal náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 120,14 EUR
Naopak, keďže navrhovateľ mal vo plný úspech, súd podľa § 142 ods. 1 OSP, priznal mu náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva, pozostávajúcich so súdneho poplatku vo výške 66 EUR a zo zloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 250 EUR.
Pretože druhým žalovaným je maloleté dieťa, u ktorého nebolo zistené, že by malo nejaký majetok, a ktoré nemá žiadny podiel na vzniku sporu, súd podľa § 150 ods. 1 OSP náhradu nákladov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, · označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.