Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-31-2005.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/31/2005
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného B. T. - V. M. - K. T. W. M. W., W.Š., Š. X, J.: XXXXXXX, proti povinnému Q. Č., N.. XX.X.XXXX, A. J. XXX, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha, Exekútorský úrad so sídlom vo Svidníku, Sovietskych Hrdinov AB/519, pod sp. zn. EX 00213/05, o vymoženie istiny 16,60 Eur (500,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Volochovi, Exekútorský úrad vo Svidníku, trovy exekúcie vo výške 26,64 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o priestupku č. AA 1675734 zo dňa 20.2.2004 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Levoča, vydal dňa 23.2.2005 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810*003032 pre súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha, Exekútorský úrad so sídlom vo Svidníku, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 500,- Sk a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podnete navrhol, aby súd uznesením zastavil exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g.) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to z dôvodu, že pravdepodobne exekučný titul stratil svoju účinnosť v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008.
Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom súdu oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania, keďže rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa po začatí exekúcie stalo neúčinným pre uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( ďalej len „zákon o priestupkoch“), v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd sa stotožnil s tou časťou podnetu súdneho exekútora, v ktorej sa uvádza, že dôvodom zastavenia exekúcie je plynutie času, konkrétne, že v danom prípade došlo k preklúzii, teda k zániku práva, a to uplynutím lehoty, v ktorej sa mohlo právo uplatniť. Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch. Z exekučného titulu - rozhodnutia o priestupku č. AA 1675734 zo dňa 20.2.2004 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Levoča mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 500,- Sk po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku do 15 dní. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.2004, teda povinný mal uhradiť pokutu a trovy konania najneskôr dňa 5.3.2004. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 6.3.2004, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 6.3.2007 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustený.
Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 6.3.2007, prijatím novely účinnej od 1.9.2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a ods. 3 zákona o priestupkoch - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil, no nestotožnil sa z dôvodom zastavenia exekúcie navrhovaným exekútorom, teda podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ale exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, keďže mal za to, že právo priznané rozhodnutím o priestupku v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,64 Eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 16,60 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony „1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a 3x zisťovanie majetku povinného“. Súdnemu exekútorovi bola priznaná aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky spočívajúca v poštovnom spolu v sume 5,60 Eur. Celková suma trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 4,44 Eur. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 26,64 Eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, za úkony „príjem, štúdium návrhu na exekúciu a príprava vyžiadania poverenia na vykonanie exekúcie - 30 min; príprava na spracovanie iných exekučných úkonov a dožiadaní - 40 min.“ spolu v trvaní 70 min v sume 13,28 Eur (1 hod. a 6,64 Eur), pretože súd tieto úkony považuje za vlastné administratívne úkony exekútora, ktoré nesmerujú k výkonu exekúcie, odmena za ne je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhlášky.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z., pričom zároveň sumu odmeny a hotových výdavkov v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekučného konania odvolanie n i e j e prípustné.
Proti výroku o trovách konania a ich náhrade možno podať odvolanie do
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.