Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-202-2010.pdf
PDF · 93.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/202/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľky: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou v Prievidzi, Bakalárska 4/1, proti odporcovi: Konex Sk plus, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Kósu - Schoppera 22, IČO: 36 789 712, zastúpeného Advokátska kancelária STOKLASA&STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská 25, IČO: 36 856 282, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu s navrhovateľkou zo dňa 22.10.2010 j e n e p l a t n é .
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným proti odporcovi domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané zo strany odporcu zo dňa 22.10.2010, je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Súčasne sa domáhala aj zaplatenia náhrady mzdy v sume 3.750,43 eur. Uviedla, že dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru malo byť závažné porušenie pracovnej disciplíny, konkrétne to, že dňa 22.10.2010 bezdôvodne nenastúpila do práce, čím mala ohroziť zisk a dobré meno zamestnávateľa. Navrhovateľka uviedla, že s týmto dôvodom skončenia pracovného pomeru nesúhlasí, pretože v uvedený deň musela pre zhoršenie svojho zdravotného stavu navštíviť lekára, ktorý ju uznal práceneschopnou. Túto skutočnosť odporcovi oznámila. Odporcovi tiež oznámila, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na zamestnávaní v zmysle pracovnej zmluvy.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľka sa dňa 22.10.2010 nedostavila do práce, a preto ju telefonicky kontaktoval jej priamy nadriadený p. C., ktorému uviedla, že je na dovolenke. Navrhovateľka pritom vopred - pred dňom 22.10.2010 a ani v tento deň zamestnávateľa nežiadala o čerpanie dovolenky a odporca jej ani žiadnu dovolenku na tento deň neschválil a nemal vedomosť o dôvode jej neprítomnosti v práci. Odporca trval na tom, že navrhovateľka dňa 22.10.2010 závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, keď bezdôvodne nenastúpila do práce a neoznámila dôvod neprítomnosti bez zbytočného odkladu. Následnú práceneschopnosť navrhovateľky považoval za účelovú. Odporca súčasne neuznával ani nárok navrhovateľky na náhradu mzdy. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka si v tomto nároku uplatňuje nárok na odstupné za dva mesiace. V súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru takýto nárok navrhovateľke nevzniká. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy, ktorý si navrhovateľka uplatnila za obdobie od 1.12.2010 do 30.11.2011, ani tento nárok
odporca neuznal z dôvodu, že s navrhovateľkou uzavrel pracovný pomer na dobu určitú do 8.1.2011. V prípade, že by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo posúdené ako neplatné, pracovný pomer navrhovateľke skončil uplynutím dojednanej doby, t.j. 8.1.2011. Poukázal na to, že navrhovateľka bola v čase od 22.10.2010 do 8.1.2011 práceneschopná, v tomto období nebola schopná vykonávať prácu, a preto jej nárok na náhradu mzdy nevznikol. Odporca preto žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu pracovnej zmluvy navrhovateľky zo dňa 7.7.2010, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.7.2010, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2010, potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľky, rozhodnutia o priznaní nemocenských dávok navrhovateľke, oznámenia o nesúhlase so skončením pracovného pomeru zo dňa 24.11.2010, dohody o skončení pracovného pomeru, výpisu z obchodného registra odporcu, vyjadrenia odporcu z 30.7.2012, výzvy odporcu na prevzatie dokladov o ukončení pracovného pomeru a stravných lístkov z 2.12.2010, potvrdenia o dobe práceneschopnosti navrhovateľky, výpisu zo živnostenského registra odporcu, podacieho lístka zo dňa 25.10.2010, výpovede z nájomnej zmluvy z 22.10.2010, výplatných pások navrhovateľky, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 7.7.2010 v pracovnom zaradení predavačka. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté v F. na M. ul. X. Deň nástupu do práce bol určený 8.7.2010 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 8.1.2011. Mzda bola dohodnutá v sume 307,70 eur. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.7.2010 došlo k zmene dohodnutej výšky mzdy od 1.8.2010 na sumu 369,20 eur brutto mesačne. V dohode bol dojednaný aj vznik nároku na dovolenku a plynutie výpovednej doby v prípade skončenia pracovného pomeru.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že pracovala ako jediná predavačka v predajni. Podľa jej tvrdenia si s odporcom dohodla na deň 22.10.2010 dovolenku, pričom prax u odporcu bola taká, že telefonicky kontaktovala majiteľa odporcu, ktorý jej dovolenku odsúhlasil. Nikdy sa o tom nevypisoval žiaden doklad. Takto to bolo aj v prípade dovolenky na 22.10.2010. Deň predtým za ňou prišiel p. C. - jej priamy nadriadený a dal jej podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, čo zdôvodnil tým, že predajňa sa má rušiť. Ona dohodu podpísala, pričom táto nebola riadne vypísaná, potom odovzdala aj kľúče od predajne. Neskôr si však uvedomila, že by mohlo dôjsť ku zneužitiu toho, že tlačivo o skončení pracovného pomeru nebolo riadne vypísané. Z toho dôvodu šla za vedúcim a žiadala od neho, aby jej dohodu vrátil s tým, že najskôr by sa mal vypísať dôvod skončenia pracovného pomeru a ostatné náležitosti. Privolala aj mestskú políciu. Vedúci p. C. sa kontaktoval aj s majiteľom odporcu, nakoniec jej dohodu odovzdal a ona ju roztrhala. Z výpovede navrhovateľky tiež vyplynulo, že má zdravotné problémy, trpí Y. ekzémom, ktorý reaguje na stres. Pod vplyvom týchto udalostí sa jej zdravotný stav zhoršil a na druhý deň musela ísť k lekárovi, ktorý ju uznal dočasne práceneschopnou. Navrhovateľka tvrdila, že o práceneschopnosti nasledujúci deň telefonicky informovala aj majiteľa odporcu p. F. a v najbližší pracovný deň, t.j. 25.10.2010 doklad o práceneschopnosti odporcovi aj zaslala na adresu p. F..
Zástupca odporcu v konaní potvrdil, že navrhovateľka bola ich zamestnankyňou v maloobchodnej predajni v F. ako predavačka. Uviedol, že táto predajňa stagnovala, preto chcel s navrhovateľkou rozviazať pracovný pomer a do predajne sa mala presunúť predavačka z A.. Z toho dôvodu dňa 21.10.2010 mal vedúci maloobchodných predajní p. C. s navrhovateľkou skončiť pracovný pomer. Navrhovateľka tlačivo - dohodu o skončení pracovného pomeru aj podpísala. Zástupca odporcu nemal vedomosť, prečo nebolo tlačivo riadne vyplnené. Potvrdil výpoveď navrhovateľky o tom, že neskôr navrhovateľka navštívila p. C. a žiadala ho vrátiť jej dohodu, čo sa aj stalo. Nasledujúci deň teda navrhovateľka mala riadne nastúpiť do práce, avšak do práce neprišla. Podľa jeho vedomostí ju p. C. kontaktoval telefonicky a navrhovateľka uviedla, že má dovolenku. Odporca tvrdil, že žiadnu dovolenku navrhovateľke na deň 22.10.2010 neschvaľoval. Keďže do práce 22.10.2010 nenastúpila a dovolenku schválenú nemala, kvôli neospravedlnenej absencii s ňou okamžite skončil pracovný pomer. To, že neskôr predložila doklad o svojej práceneschopnosti, považoval za účelové konanie, okrem toho
tento doklad podľa jeho názoru nepredložila bez zbytočného odkladu. Potvrdil, že práceneschopnosť navrhovateľky im bola doručená poštou v stredu nasledujúci týždeň.
Z listu odporcu zo dňa 22.10.2010 adresovaného navrhovateľke vyplýva, že 22.10.2010 navrhovateľka bezdôvodne nenastúpila do práce, čím porušila ust. § 144 ods. 1 Zákonníka práce a z toho dôvodu jej bola udelená neospravedlnená absencia. Toto jej konanie považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, a preto s ňou rozväzuje pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Z dokladu o dočasnej práceneschopnosti vystavenej dňa 22.10.2010 vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná dočasne práceneschopnou od 22.10.2010. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka F. vyplýva, že práceneschopnosť navrhovateľky trvala do 28.2.2011.
Listom zo dňa 24.11.2010 navrhovateľka odporcovi oznámila, že trvá na neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2010, pretože dôvod skončenia pracovného pomeru sa nezakladá na pravde, o čom predložila doklad o jej práceneschopnosti. Zároveň trvala na ďalšom zamestnávaní v zmysle pracovnej zmluvy.
Listom zo dňa 2.12.2010 odporca navrhovateľku vyzval k prevzatiu stravných lístkov za mesiac október 2010 a dokladov o ukončení pracovného pomeru. Dňa 25.11.2010 bola navrhovateľke prostredníctvom pošty vyplatená mzda za mesiac október 2010 vo výške 277,19 eur.
Z výpisu zo živnostenského registra odporcu vyplýva, že odporca mal zriadenú prevádzku v F. na I. I. X, iné prevádzky v rámci F. registrované nemal.
Z podacieho lístka predloženého navrhovateľkou bolo zistené, že dňa 25.10.2010 navrhovateľka odoslala zásielku na adresu konateľa odporcu Ľ. F..
Z listu z 22.10.2010 predloženého odporcom vyplýva, že odporca podal výpoveď zo Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 1.7.2010. Z obsahu výpovede vyplýva, že nájomný vzťah sa má ukončiť k 31.12.2010. Výpoveď je adresovaná adresátovi F. X. - X. I., M. X, F..
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len sčasti. Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2010 dané navrhovateľke zo strany odporcu je neplatné, pracovný pomer stále trvá a súčasne sa domáhala zaplatenia sumy 3.750,43 eur. Uvedená suma predstavuje nárok navrhovateľky na dvojmesačné odstupné a náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov (od 1.12.2010 do 30.11.2011). V konaní bolo nepochybne preukázané, že jej vznikol pracovný pomer u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7.7.2010 a bola zaradená do pracovnej pozície predavačka s miestom výkonu práce v F., M. X. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 8.1.2011.
Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa navrhovateľky spočívala v tom, že dôvod, pre ktorý s ňou bol skončený pracovný pomer - neospravedlnená absencia v práci dňa 22.10.2010 podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, neexistoval, pretože od uvedeného dňa bola lekárom uznaná ako práceneschopná.
V konaní bolo preukázané, že od 22.10.2010 do 28.2.2011 bola navrhovateľka dočasne práceneschopnou. Taktiež bolo preukázané, že túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámila zamestnávateľovi - odporcovi. Preukázala to v konaní poštovým podacím lístkom zo dňa 25.10.2010 a odporca v konaní potvrdil, že oznámenie o práceneschopnosti mu bolo poštou doručené v stredu nasledujúceho týždňa po týždni, kedy bola navrhovateľka uznaná práceneschopnou. Pre úplnosť treba uviesť, že deň 22.10.2010 pripadol na piatok a 25.10.2010 bol pondelok. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že navrhovateľka bola dňa 22.10.2010 práceneschopnou, túto skutočnosť riadne oznámila odporcovi, a preto nemožno jej neprítomnosť v práci považovať za neospravedlnenú absenciu. Z uvedeného dôvodu preto súd považoval návrh navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením za dôvodný. Odporca sa bránil v konaní tým, že práceneschopnosť navrhovateľky je účelová, vystavená až dodatočne. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti však vyplýva, že toto bolo vystavené 22.10.2010 a od tohto dňa bola navrhovateľka práceneschopnou. Vzhľadom k tomu súd nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní ošetrujúcu lekárku navrhovateľky ku skutočnosti, kedy bola dočasná práceneschopnosť navrhovateľke vystavená, ako to navrhoval v konaní odporca. Súd tiež nevykonal dokazovanie podľa návrhu navrhovateľky na okolnosti odsúhlasenia dovolenky navrhovateľke na deň 22.10.2010. Túto skutočnosť súd nepovažoval za právne významnú pre rozhodnutie, keďže je nepochybné, že v uvedený deň bola navrhovateľka uznaná práceneschopnou.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia, že jej pracovný pomer u odporcu naďalej trvá, ako aj uloženia povinnosti odporcovi uhradiť jej náhradu mzdy za 12 mesiacov a náhradu za odstupné (po odpočítaní vyplatených nemocenských dávok v čase PN) v celkovej sume 3.750,43 eur. V konaní bolo zistené, že navrhovateľka mala u odporcu pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 8.1.2011. Keďže pracovný pomer s navrhovateľkou nebol platne skončený okamžitým skončením, pracovný pomer navrhovateľky trval v zmysle pracovnej zmluvy do 8.1.2011 a týmto dňom bol ukončený z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bol dojednaný. Vzhľadom k tomu, že došlo ku platnému skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, nebolo možné vysloviť, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá aj v čase rozhodovania súdu. V tejto časti súd považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na náhradu za odstupné, ani v tejto časti súd návrh nepovažoval za dôvodný, pretože nárok na odstupné by navrhovateľke vznikol v prípade skončenia pracovného pomeru s odporcom z dôvodov podľa ust. § 76 ods. 1, 2 Zákonníka práce (v znení účinnom k 22.10.2010). Vzhľadom k tomu, že súd považuje rozviazanie pracovného pomeru navrhovateľky okamžitým skončením za neplatné, nevznikol navrhovateľke ani nárok na odstupné.
Navrhovateľka sa domáhala aj zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od 1.12.2010 do 30.11.2011. Ako už bolo uvedené, pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval do 8.1.2011 a teda len do tejto doby by si mohla uplatňovať nárok na náhradu mzdy. V konaní však bolo preukázané, že navrhovateľka bola od 22.10.2010 do 28.2.2011 práceneschopnou a boli jej vyplácané dávky nemocenského poistenia. K strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca prísť len vtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo inej dôležitej osobnej prekážky v práci, pri ktorej zamestnancovi neprináleží náhrada mzdy (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce), nemá nárok ani na náhradu mzdy podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Keďže navrhovateľke by vznikol nárok na náhradu mzdy len za obdobie do 8.1.2011, pričom v tomto období bola sústavne práceneschopná, tento nárok jej nevznikol. Z tohto dôvodu súd jej nárok na zaplatenie náhrady mzdy považoval za nedôvodný.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu s navrhovateľkou zo dňa 22.10.2010 je neplatné a vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal vzhľadom k tomu, že každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.