Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/100/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu Home Kredit Slovakia, a.s. Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, proti žalovanému O. J., nar. X.X.XXXX, bytom O., N. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom v konaní I. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Z. nad E., o zaplatenie 2.031,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 2.5.2012, č. k. -36, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.275,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.275,44 Eur za obdobie od 30.12.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania 121,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatneného žalobou zo dňa 4.7.2011, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.031,04 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania dňa 4.6.2009 uzavreli úverovú zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.400 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 62,28 Eur. Dohodnutá ročná úroková sadzba činila 27,50 % a priemerná hodnota RPMN činila 40,61 %. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver v zmysle dohodnutých podmienok, a preto mu žalobca zaslal výzvu na zaplatenie celého dlhu. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska v mesiaci jún 2009, kedy bola uzavretá úverová zmluva medzi účastníkmi konania, súd zistil, že priemerná úroková miera úverov pri nových obchodoch s dobou splácania od jedného - do päť rokov činila 14,51 % ročne. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.400 Eur, pričom zo strany žalovaného došlo k zaplateniu len sumy 124,56 Eur. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie §,,, , a a uzavrel, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzavretá je spotrebiteľkou zmluvou. Žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd sa v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru. Pri trojročnej splatnosti úveru činila ročná úroková sadzba 27,50 Eur ročne, a preto prvostupňový súd uzavrel, že úrok dohodnutý medzi

účastníkmi konania bol skoro dvojnásobne vyšší v porovnaní so spotrebiteľskými úvermi poskytovanými v bankách v tomto období (14,51 % ročne). Pretože dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , a nesmie sa priečiť dobrým mravom, považoval dohodnutý úrok medzi účastníkmi konania za absolútne neplatný právny úkon. Prvostupňový súd zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný bral úver pri príjme 260 Eur mesačne a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, žeby ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného ako aj to, či žalovaný dokáže splniť svoj záväzok z úverového vzťahu. Túto skutočnosť možno považovať aj za určitú ľahkomyseľnosť žalobcu ako veriteľa, ktorý musí niesť dôsledky toho, že nedbanlivo overoval bonitu žalovaného, výšku jeho celkových nákladov a celkovú schopnosť splácať úver. Súd sa zaoberaj aj skutočnosťou, či vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov neodôvodňuje akceptáciu vyššieho úroku. V danom prípade súd dospel k záveru, že nemožno na tento argument prihliadnuť pri úrokoch dohodnutých tak, že sú tieto približne o 100 % vyššie než úroky v bankách. Takého skoro 100 % navýšenie ceny úveru oproti priemeru bánk sú neobhájiteľne a neakceptovateľné. Z týchto dôvodov súd považoval predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú a priznal žalobcovi len právo na zaplatenie nesplatenej časti istiny. Žalovanému bol poskytnutý úver 1.400 Eur, pričom žalovaný splatil len 124,56 Eur, čím rozdiel prestavuje 1.275,44 Eur. Uvedenú sumu súd priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa v platnom znení súd priznal žalobcovi právo aj na zaplatenia úrokov z omeškania, a to zo sumy 1.275,44 Eur za obdobie od 30.12.2009 do zaplatenia. Týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, pričom výška žiadaného úroku z omeškania nie je v rozpore s nariadením vlády č. . Z dôvodov, že dohodnutý úrok z úveru je neplatný, súd prvého stupňa návrh v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa s poukazom na skutočnosť, že aj keď bol žalobca čiastočne neúspešný rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že porovnanie úrokovej sadzby dojednanej v úverovej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 4.6.2009 s úrokovými mierami podobného úveru v bankách zistenej z internetovej stránky Národnej banky Slovenska, nie je správne. V čase uzatvorenia napadnutej úverovej zmluvy bola otázka odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, t.j. úrokovej sadzby a ďalších poplatkov upravená nariadením vlády č. , ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. V čase podpísania úverovej zmluvy bola priemerná hodnota RPMN určená vo výške 40,61 % a vážený priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov bol uvedený vo výške 19,44 %. Žalobca je preto presvedčený, že ročná úroková sadzba uvedená v úverovej zmluve vo výške 27,50 % nebola v rozpore s dobrými mravmi, ale bola platne v zmysle platnej legislatívy dojednaná. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia bez nariadenia pojednávania ( ) s oznámením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovania a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne analyzoval, že vo vzťahu medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý si vyžaduje zvýšenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa. Kritickým spôsobom súd prvého stupňa preskúmal všetky plnenia, ktoré sú v podobe nárokov uplatňované v tomto konaní a vyvodil vo vzťahu k nim správny právny názor a zákonne a spravodlivo o nich aj rozhodol, a to aj v intenciách komunitárneho práva, teda smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993.

Je nepochybné, že pokiaľ úroky presahujú priemernú úrokovú mieru poskytovanú bankami v rozhodnom období tak, ako je to v predmetnej veci, nemôžu takéto úroky používať súdnu ochranu. V tomto smere neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu, že povaha klientov, ktorí navštevujú a uzatvárajú zmluvy s nebankovými subjektmi je iná, a že tu ide o vyššiu mieru rizika. Tieto okolnosti nie sú preukázané a navyše banky ako podnikateľské subjekty taktiež nesú podnikateľské riziko, pričom však takéto vysoké úroky od klientov nepožadujú.

Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že dohodnuté zmluvné úroky z úveru vo výške 27,50 % ročne treba považovať za absolútne neplatné, a to z dôvodu, že dohodnutý úrok medzi účastníkmi bol skoro dvojnásobne vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v tomto období bankami (14,51 % ročne). Táto okolnosť spôsobuje pochopiteľne značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle , , pričom so zreteľom na charakter organizácie žalobcu je potrebné vychádzať práve z takejto priemernej úrokovej miery úverov poskytovaných bankami, pretože žalobca je subjektom, ktorý poskytuje úvery a v tom slova zmysle je porovnateľný s bankovými inštitúciami. Za týchto okolností treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že dohoda o výške úrokovej sadzby 27,50 % ročne je absolútne neplatná.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, pretože takéto skoro 100 % navýšenie ceny úveru oproti priemeru bánk je aj podľa názoru odvolacieho súdu neobhájiteľné a neakceptovateľné. V ostatnom poukazuje odvolací súd na precízne a výstižné dôvody odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré si osvojuje. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania. Preskúmaním toho výroku odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa , odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto súd úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.