Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-8-2013.pdf
PDF · 90.18 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: I. T., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX a X. T., nar. XX.XX.XXXX, A., Y. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5P 115/2012-72 zo dňa 22. novembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd s účinnosťou od 07.07.2011 do 31.10.2012 znížil výživné na maloletú L. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 33,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.11.2012 ho zvýšil opäť na sumu 100,- eur mesačne. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil citáciou § 62, § 75, § 78, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vecne po porovnaní pomerov bolo zistené, že matka naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa, kde dosahuje nezmenený príjem a naďalej poberá prídavky na maloletú vo výške 22,54 eur, jej celkový mesačný príjem tak predstavuje 462 eur. Bývanie ju stojí 200 eur, na cestovné vynakladá tak ako v čase posledného rozhodnutia vyše 60 eur, na stravu v práci vyše 20 eur. Celkovo možno konštatovať, že u matky nedošlo k žiadnym podstatným zmenám pomerov. U maloletej L. bolo zistené, že za uplynulý rok a pol postúpila do druhého stupňa ZŠ, ale nebol zistený podstatný nárast s tým súvisiacich nákladov na jej výživu. Naďalej platí rodičovské príspevky škole aj stravné v školskej jedálni, odpadol jej však mesačný výdavok na školský klub vo výške 7 eur. Na druhej strane maloletej pribudla ďalšia mimoškolská činnosť, takže oproti jednému poplatku v sume 8 eur a rodičovskému polročnému príspevku 10 eur, musí v súčasnosti hradiť aj ďalší krúžok po 20 eur polročne a vznikli jej aj náklady na kúpu klavíra. Maloletá naďalej trpí na infekcie dýchacích ciest, tieto náklady sú nezmenené a boli zohľadnené už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu. Pokiaľ ide o ostatné výdavky, tvrdené matkou, ako sú výdavky na stomatológa, školu v prírode alebo účasť maloletej na plaveckom výcviku, tieto súd nemal za preukázané. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú neskôr, t.j. po vyhlásení rozhodnutia, ale je viazaný stavom zisteným ku dňu rozhodovania. Zo zisteného skutkového stavu teda za obdobie od 23.05.2011, kedy súd rozhodoval naposledy až do súčasnosti, súd zhodnotil nárast vyššie uvedených nákladov na výživu maloletej ako nepatrný, pričom však vzhľadom k
tomu, že maloletá je vo veku rýchleho rastu, nemožno spochybňovať zvyšujúce sa výdavky matky na jej oblečenie, obuv a stravu, ktoré v tomto nie sú zahrnuté a pritom nepochybne patria medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z hľadiska celkového posúdenia potrieb dieťaťa však súd nezistil, že by od mája 2011 bolo na strane maloletej došlo k takému nárastu potrieb, ktorý by súd považoval za podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa. Pokiaľ ide o otca maloletej, naposledy súd rozhodoval v čase, kedy bol nezamestnaný, vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu a poberal iba dávky v hmotnej núdzi 62,50 eur. Napriek tomu bolo výživné zvýšené na sumu 100 eur, keď súd mal za to, že síce na jednej strane otec deklaroval, že má zníženú schopnosť riadne sa zamestnať z dôvodu diagnostikovanej epilepsie a teda nemá peniaze na platenie výživného, na druhej strane otec má finančné prostriedky na požívanie alkoholu, hoci jeho zdravotný stav vyžaduje úplnú abstinenciu. Z uvedených dôvodov súd vtedy neprihliadol ani na jeho zhoršený zdravotný stav, ani na výšku jeho príjmu. V súčasnosti súd rozhoduje za situácie, kedy si otcov zdravotný stav vyžiadal z dôvodu dlhoročného požívania alkoholu práceneschopnosť v trvaní viac než 15 mesiacov, počas ktorých otec poberal rovnako ako v čase posledného rozhodovania dávky v hmotnej núdzi, a odo dňa 08.07.2011 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 102,20 eur mesačne, zvýšený od 01.01.2012 na 105,60 eur. Aj keď mu zatiaľ Sociálna poisťovňa dôchodok nevyplácala, vzhľadom k spätnému priznaniu dôchodku vo výške presahujúcej dávky, ktoré za uvedené obdobie poberal, tento mu bude spätne doplatený. Jeho súčasný príjem je teda dôchodok vo výške 105,60, keďže už skončila práceneschopnosť otca a môže sa zamestnať, i keď s istými zdravotnými obmedzeniami.
Súd mal za to, že otec v čase trvania práceneschopnosti t.j. od 07.07.2011 do 12.10.2012 nemohol z objektívnych dôvodov dosahovať vyššie príjmy než dávky v hmotnej núdzi ( 62,50 eur, neskôr 97,19 eur), keďže v tom čase sa nemohol zamestnať, lebo podľa vyjadrenia lekára bol neschopný práce. S účinnosťou od začiatku práceneschopnosti mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, t.j. stabilný príjem 102,20 eur, neskôr 105,60 eur, čo je síce príjem vyšší ako v čase posledného rozhodovania, ale objektívne dosahovaný bez možnosti ho zvýšiť až do skončenia práceneschopnosti. V tomto období trvania práceneschopnosti je podľa názoru súdu dôvodný návrh otca na zníženie výživného a preto ho súd znížil na sumu 33 eur ako otec žiadal, keď je zrejmé, že platenie sumy 100 eur pri dosahovanom príjme 105,60 eur je neprimerané schopnostiam a možnostiam otca a aj pri sume 33 eur otec sotva dokáže uspokojiť svoje základné životné potreby, na ktoré mu zostane 72 eur.
Od 13.10.2012 už má otec okrem invalidného dôchodku možnosť dosahovať príjem z práce a závisí teda od neho, či svoje schopnosti a možnosti využije na dosiahnutie ďalších príjmov, aj keď vzhľadom k zdravotným obmedzeniam nemožno očakávať príjem rovnaký ako u zdravého človeka, pracovníka na stavbách. Možno však vzhľadom k jeho doterajšej kvalifikácii predpokladať, že je schopný zarobiť vlastnou prácou najmenej 150 - 200 eur mesačne, pokiaľ by využíval svoje schopnosti a možnosti. Od 26.10.2012 je otec zaevidovaný na úrade práce, ale zamestnanie nemá, hoci mu nič nebráni zamestnať sa už prakticky od 12.10.2012, kedy mu skončila práceneschopnosť. Vzhľadom k jeho doterajšiemu spôsobu života a preukázateľne dlhodobému nezáujmu nájsť si prácu, súd mal za to, že ak otec nemá doposiaľ žiadnu prácu, ani brigádu, je to z dôvodov na jeho strane a treba na otca hľadieť, ako keby tieto príjmy dosahoval. Nie je totiž možné tolerovať jeho ľahkovážnosť vo vzťahu k rodičovským povinnostiam a negatívny vzťah k práci, a ponechávať sústavne ťarchu výživy dieťaťa na matke, ktorá sama dosahuje nízke príjmy, hoci pritom svoje schopnosti maximálne využíva. Dieťa sú povinní živiť obaja rodičia a súd musí pre účely určenia výživného skúmať ich reálne možnosti a nie skutočne dosahovaný príjem. Súd preto u otca vychádzal od 01.11.2012, ponechajúc otcovi znížené výživné ešte takmer 20 dní od skončenia práceneschopnosti do konca mesiaca október, aby si našiel primeranú prácu, alebo aspoň príležitostnú brigádu. Berúc potom do úvahy počnúc mesiacom november 2012 jeho fiktívny príjem 250 eur, teda taký, ktorý môže v súčasnosti dosahovať ( ako súčet invalidného dôchodku spolu s príjmom z práce), súd s účinnosťou od 01.11.2012 zvýšil výživné opäť na sumu 100 eur mesačne, ktorá suma je aj v súčasnosti primeraná jeho schopnostiam a možnostiam a zároveň aj preukázaným odôvodneným potrebám maloletej, ktoré sa podstatným spôsobom za posledných 15 mesiacov nezmenili. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov bolo výživné na maloletú znížené od 07.07.2011 do 31.10.2012 zo sumy 100 eur na sumu 33 eur mesačne a od 01.11.2012 zvýšené na sumu 100 eur mesačne pri zachovaní doterajších platobných podmienok. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 120 eur súd posúdil ako nedôvodný a preto ho zamietol. Záverom súd poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia. O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej a domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie považuje matka za nespravodlivé a nesprávne, pretože otec si neplní od rozvodu vyživovaciu povinnosť na maloletú. Od 01.06.2009 je maloletej vyplácané náhradné výživné a keďže za obdobie od 07.07.2011 do 31.10.2012 výživné bolo znížené na 33,- eur, vznikne jej povinnosť na základe zákona o náhradnom výživnom č. 201/2008 Z.z. vrátiť neprávom vyplatené sumy, alebo sumy vyplatené vo vyššej miere. Na základe rozhodnutia súdu sa z matky môže stať dlžníčka a to až v sume 1.005,- eur. Takýmto postupom vzniknú matke a maloletej existenčné problémy. Znížené výživné bolo otcovi napriek tomu, že poberal dávky v hmotnej núdzi a bol mu priznaný invalidný dôchodok od 08.07.2011. Poukázala na skutočnosť, že maloletá navštevuje druhý stupeň základnej školy, s čím súvisia zvýšené výdavky a okrem toho je tu existencia aj zdravotných výdavkov a náklady v súvislosti so záujmovými krúžkami maloletej. Na základe toho preto matka žiada zvýšiť výživné, ktoré bolo súdom v konaní zamietnuté na sumu 120,- eur mesačne od 01.09.2012.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj kolízny opatrovník - Úrad práce sociálnych veci a rodiny Piešťany a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že matka maloletej poberala náhradné výživné od 01.06.2009 do 31.05.2011 v sume 66,38 eur a od 01.06.2011 doposiaľ 100,- eur, pretože otec si svoju vyživovaciu povinnosť nikdy riadne neplnil. Podľa § 10 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom vyplýva matke povinnosť po právoplatnosti tohto rozsudku za obdobie od 07.07.2011 do 31.10.2012 poskytnuté náhradné výživné vrátiť, pričom tieto finančné prostriedky už matka spotrebovala pre potreby maloletej. Takýto postup by spôsobil nemalé finančné problémy, čo v konečnom dôsledku nie je v záujme maloletej.
K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že keďže podal odvolanie voči rozsudku nepovažuje za potrebné sa vyjadriť.
K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril otec a žiada, aby odvolanie matky bolo zamietnuté. Uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí, pretože vzhľadom na svoj zdravotný stav bol veľmi diskvalifikovaný na trhu práce, žije na hranici životného minima a preto nemá možnosť získať prácu. Poukázal na to, že matka maloletej je finančne nepomerne lepšie zabezpečená ako on, je vlastníčkou osobného motorového vozidla Renault, čo v konaní nepriznala.
Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu kolízneho opatrovníka vyjadrila súhlas s odvolaním, nakoľko otec si vyživovaciu povinnosť nikdy neplnil a právoplatnosťou rozsudku by sa stala dlžníčkou, čo by spôsobilo maloletej a matke nemalé finančné problémy.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, postupom tak, že oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletej a kolízneho opatrovníka, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom konania na Okresnom súde Piešťany pod spis. zn. 5P 115/2012 bol návrh otca na zníženie výživného uplatnený 30.08.2012, ktorým sa domáhal zníženia výživného od 07.07.2011 zo sumy 100,- eur na 33,- eur a návrh matky na zvýšenie výživného, ktorým žiadala zvýšiť otcovi výživné na maloletú na 120,- eur mesačne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov a že žiadne skutočnosti, ktoré by boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodneným a v podrobnostiach na neho odkazuje.
K odvolacím argumentom matky maloletej a kolízneho opatrníka, ktoré zhodne namietali skutočnosť, že matke je poskytované náhradné výživné na maloletú, nakoľko otec si riadne výživné neplnil a pretože súd znížil výživné, vznikne matke maloletej povinnosť náhradné výživné vrátiť, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodujúcou okolnosťou, pre ktorú súd znížil výživné je iba zmena pomerov, ktorá bola v konaní riadne preukázaná, pretože otec sa stal práceneschopným a ktorá skutočnosť nepochybne znamená, že sa nemôže počas práceneschopnosti zamestnať a teda z objektívnych dôvodov došlo k tomu, že sa mu znížil príjem iba na nemocenské dávky. Otec žiadal spätnú úpravu výživného, hoci návrh uplatnil až 30.08.2012 súd musel zohľadniť kedy došlo k zmene pomerov, ktorá skutočnosť v danom prípade nastala 07.07.2011. Odvolací súd nemal inú možnosť ako vychádzať z príslušných ustanovení Zákona o rodine tak ako správne vec posúdil súd prvého stupňa. Pokiaľ podľa právnej úpravy náhradného výživného bude matka povinná za obdobie zníženého výživného, vyplatené náhradné výživné vrátiť, odvolací súd nemá právnu možnosť takýto dôvod zohľadniť ako dôvod pre zamietnutie návrhu na znížené výživné, pretože objektívne došlo k zmene pomerov. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté deti za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia, v zmysle § 78 ods. 2 Zákona o rodine. Matka odvolaním napadla aj časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorou súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa, že návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 120,- eur nebol preukázaný z dôvodu, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného.
So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu.
Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.